Životopis a Pôsobenie Vysväteného Kňaza Petra Plasa

Duchovný otec Peter, vitajte na stránkach Spektra. Pôsobenie kňaza vo farnosti je požehnaným časom ako pre kňaza, tak aj pre farnosť.

Začiatky a Povolanie

V úvode sa opýtam, ako sa cíti kňaz, ktorý vo farnosti pôsobil 9 rokov a odrazu odchádza a lúči sa. Musí niečo odstrihnúť, ale pritom odstrihovaní musí myslieť aj na to, že inde bude znova začínať.

Prežívam to tak, že sa ohlásia ľudia, ktorí sa prídu poďakovať za to, že som tu bol, že ma stretli a donesú pozornosť, či maličkosť a to poteší. Poviem, že asi to malo zmysel, hoci som nemyslel, že urobím na niekoho taký dojem. Som ešte tu, ale pomaly sa to všetko premieňa. Obrazy už idú dole, knihy v knižnici už nie sú, oblečenie je preč.

Písal som si na zajtra zhodnotenie, alebo prierez môjho pôsobenia. Vrátil som sa k prvému úvodníku, kde som napísal, že keď som ešte nevedel, že tu idem, našiel som v dedovom albume víťazský kostol z roku 1965, ktosi mu to poslal. Bol to čerstvý kostol. Zistil som, že môj dedo bol do Víťaza cez vojnu v roku 1945 evakuovaný. Moja mama mala vtedy necelé tri roky, jej starší súrodenci mali vtedy asi po 12 rokov. Bývali v dome kdesi pri Remeselnom dome.

Keď ste k nám prišli prvýkrát, zbadali ste faru, kostol. Áno, vnímal som to tak.

Interiér kostola

Pôsobenie vo Farnosti

Snažil som sa byť ku každému rovnaký. Jedna maturantka mi napísala do pozdravu to, že som ku každému pristupoval rovnako, nerobil som rozdiely. Takže ma to potešilo. Nerobil som medzi ľuďmi rozdiely, či už to bol človek jednoduchý, alebo možno vyššie postavený, bez nejakých predsudkov som pristupoval ku každému. A tak som šiel tých 9 rokov.

Taký postreh z môjho účinkovania je aj ten, že si zdravíme v aute, keď sa po ceste stretneme. Čiže zdvihneme ruku, keď sa stretávame a to sa mi páči. Je to síce maličkosť, ale aj to je veľa. V Ovčí mi povedali, že im bude za tým smutno, lebo tam som trúbil, keď som odchádzal po sv. omši.

Prierez Činnosti

Po kňazskej stránke je to ohlasovanie Božieho slova, posväcovanie veriacich cez sviatosti a spravovanie farnosti. Čiže to isté, čo mal v hesle už terajší emeritný otec biskup Alojz Tkáč. S humorom by som povedal, že náplňou mojej činnosti bola aj oblievačka na veľkonočný pondelok.

Keď sme už pri tom úsmeve, všimli sme si, že niekedy aj počas svätej omše ste sa neubránili úsmevu. Iste to vnášalo pohodu, dobrú atmosféru do svätej omše a evokovalo to aj úsmev na tvárach ľudí. Úsmev - to je také čarovné, čo robí človeka človekom a bolo to také moje. Usmieval som sa na deti, keď niečo vystrojili, iste, niekedy som aj zdvihol hlas, keď už veľmi vyrušovali. Mám rád ľudí a úsmevom nikdy nič nepokazíte. Aj keď neviete, čo povedať, len sa usmejete a aspoň zanecháte dobrý dojem.

Vzťah s Veriacimi

Vnímal som vás ako premostenie vzťahov medzi vami a veriacimi, že ste si ich, takpovediac, viac pripustili k telu. Nie v ponímaní, že by ste stratili autoritu ako kňaz, ale v tom duchovnom ponímaní. Cítil som odozvu, keď som ľudí poprosil, či už sme niečo robili na kostole, alebo na fare, alebo pastoračne, tak mi ľudia pomáhali. Takže odozva bola. Neviem, či tu vo Víťaze je to mentalitou, ale nemal som problém. Keď veriaci cítili, že ste priamy, bezprostredný, prirodzený, boli takí istí. Možno aj to. Dnes mi jeden pán povedal, že som ľudí spájal. Možno som si ani neuvedomoval, čo som robil. Nech to nie je na moju pýchu, ale nech to slúži na Božiu slávu.

Spolupráca a Ekonomická Rada

Bol som rád, že sme tu mali ekonomickú radu. Vychádzali sme spolu dobre, vedeli sme sa dohodnúť a dokázali sme urobiť diela. Takže som povzbudený i do ďalšej farnosti, že viem, ako fungovať s ľuďmi aj po ekonomickej stránke pri spravovaní farského majetku. Pastoračnú radu sme mali, keď sme robili Spektrum, v tom zmysle, že sme rozmýšľali, čo robiť ďalej, keď bola synoda, bola aj synodálna, tak sme sa stretávali. Pre duchovného otca je dôležitá aj spolupráca s veriacimi.

Kňazské svätenia

Udržanie Spoločenstva

Udržal som „stav“ v kostole - naďalej je plno ľudí v kostole, aj keď isto, najmä v lete, keď je pekné počasie, stojí plno ľudí vonku. Keď som to nevidel, tak ma to nemrzelo, keď som videl, tak aj sto ľudí stálo vonku. Je to asi v každej dedine. Je to proces - kto dozreje, vojde do kostola, niekto je v puberte, tak stojí vonku, že som ich neodradil od chodenia do kostola.

Obnova Kostola

A aj tie viditeľné veci - obnovili sme kostol, čo som si myslel, že nikdy robiť nebudem. Isto, bez ľudí, bez vašej finančnej pomoci by to nešlo. Veľa vecí sa dá robiť aj viac. Venoval som sa každému rovnako. Nepreferoval som napr. mladých, zatiaľ čo môj predchodca si mladých získal, chodil s nimi na výlety. Ja som to nerobil aktívnejšie, a dalo by sa. Zlepšovať sa dá určite veľa vecí, je tu veľa mladých, starých, detí. Ale kňaz potrebuje na pomoc aj laikov, ktorí mu pomáhajú.

Spoločenský Život a Rodina

Ste spoločenský typ, chceli ste spoznať každého, kto do akej rodiny patrí. Mnohých ste spoznali na rodinných slávnostiach, kde vás pozývali a tak vlastne veriaci spoznávali svojho kňaza a kňaz svojich veriacich. Stôl ľudí spája a rodina je základ všetkého. Tu sa rodiny radi stretávajú, či už pri príležitosti krstu, sobáša či životného jubilea a tešia sa zo seba. A keď rodina drží spolu tak je to také pekné. Verím, že ich nespája ani jedlo, alebo to, aké dary dostanú, ale keď sa porozprávajú. A keď sa tešili aj na mňa, tak chvála Bohu, ja som sa dobre cítil, verím, že som nikoho nepohoršil.

Charakteristika Farnosti

Ako by ste charakterizovali našu farnosť, napríklad, ak by vás niekto oslovil. Povedal by som, že sú tu zbožní ľudia, nechcú zaostávať aj po tej materiálnej stránke, že tu ľudia naozaj pracujú. Ľudia sú tu akční, chcú v dobrom ukázať, že majú nejaký dar, či už tu v dedine tie všetky služby, ktoré sú, každý niečo robí a zveľaďuje. Takže ľudia nechcú zaostávať ani po finančnej stránke, ani po tej ľudskej, že sa majú radi a sú súdržní. Jeden pán mi tak povedal, že sa mu zdá, že dedina je súdržná. Iste, nie je to na 100%. Je to farnosť, kde každý každého pozná a viete o sebe veľa, čo niekedy je až na škodu, lebo každý by mal poznať hranice. A v Ovčí je to badateľné ešte viac. Ale mne obe dediny vyhovovali mentalitou, „sadli“ sme si navzájom.

Ľudský Prístup

Stále sa dá vylepšovať ľudský prístup jeden k druhému, aby bol ľudský bez nejakých predsudkov, zachovať si úctu ľudí voči kňazovi a kňaza voči ľuďom. Aby človek človeku nebol vlkom, ale stále človekom. A v kostole ešte viac, miluj aj nepriateľa. Takže aj to kresťanské - Ježišove - a to je náročné.

Osobný Rast a Dozrievanie

Ako som povedal, tu som dozrieval do vážneho veku a keď Boh dá, ešte chýba rok do štyridsiatky. Takže som tu naberal na vážnosti, neviem či sa mi to podarilo. Prišiel som tu ako tridsaťročný, taký chlapček, nie? Chudý, tenký, no a už tu bolo povedané, že odchádzam odtiaľ ako „chlop“. Bol to narodeninový darček pána arcibiskupa, volal mi, keď som mal narodeniny. Takže bonus. Ale bral som to tak, že tak, ako som sa tu nepýtal, tak som si povedal, dokiaľ ma tu otec arcibiskup nechá, tak tu budem. Nech už je ten počet rokov akýkoľvek. Viem, že kňaz je vysvätený nielen pre svoju arcidiecézu, aj keď patrí do nej, ale je otvorený pre univerzálnu cirkev.

Nová Farnosť a Budúcnosť

Boli ste tu 9 rokov. Jedna veriaca mi povedala, že aj Pán Ježiš sa stratil, keď ho chceli urobiť kráľom. Čaká vás nová farnosť a noví veriaci. Idem z dediny na sídlisko s dvomi dedinami - Jasenov a Hažín. Na sídlisku Pod Sokolejom budem obkolesený panelákmi, aj keď sú za nimi kopce. Čiže bude to iné. Iste, babky v „chustkoch“ tam už nebudú. Ale zapamätal som si slová už nebohého biskupa Františka Tondru, ktoré odzneli na jeho pohrebe a to mi dáva takú odvahu, že „každý začiatok má svoje kúzlo, je naplnený očakávaním“.

Spomienky a Odkaz

Pri rozlúčke s Vami vypadnú slzy na oboch stranách. Spomienky - to je to najpodstatnejšie, čo vám nikto nevezme. Sú to spomienky na všetkých ľudí, ktorých som stretol a ktorí obohatili môj život. Vždy budem porovnávať, ako to bolo vo Víťaze a tam, kam idem. Odnášam si pekné spomienky tu na tento horný Šariš, krásnu prírodu, dobrých ľudí. Hovorí sa, že prvá „kaplánka“ je pre kňaza prvou láskou. To isté je aj s prvou farnosťou. Prvá farnosť je tiež prvou láskou. S ňou sa porovnávajú ostatné farnosti.

Tak som začínal a to je aj odkaz do ďalších dní. Spolupracujte s novým kňazom. Viera v Boha nesmie byť postavená na kňazovi, je to niečo hlbšie - je to o vzťahu k Pánu Ježišovi.

pripravili: A. Blizmanová, M. Gondová, M.

tags: #vysvateny #knaz #peter #plas