V dnešnej dobe sa stretávame s mnohými informáciami, rôznymi názormi a mienkami, ktoré na každého vplývajú. S niektorými sa stretávame pravidelne, s inými zriedkavo. Každý z nás sa už iste stretol prostredníctvom televízie alebo časopisov s tým, ako moderní umelci, herci, speváci „krstia“ svoje CD, platňu, spisovatelia svoju knihu, v ZOO krstia zvieratá. Tu je potrebné položiť si otázku: Čo znamená sviatosť krstu?
V tomto článku sa zameriame na skutočný význam krstu v kresťanstve, jeho definíciu, teologický základ a vplyv na život veriaceho. Krst nie je len prázdny úkon, ale má hlboký duchovný význam.
Obrad krstu v kostole.
Pôvod a Význam Krstu
O krste sme počuli aj v dnešnom evanjeliu, keď Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20).
Krst si nevymyslela Cirkev, biskupi alebo kňazi, ale pochádza z poverenia samého Ježiša Krista. On sám ich poslal ku všetkým národom, aby ich učili a krstili.
Pri stvorení človeka si Boh želá, aby žil šťastne a večne. Tento jeho zámer človek prekazil hriechom, následkom čoho sa odlúčil od Boha a musel opustiť raj. Jeho prirodzenosť sa priklonila k zlému. A každý človek prichádza na tento svet so škvrnou dedičného hriechu. Z otroctva hriechu nás oslobodil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a ponúka nám účasť na Božom živote.
Prvým a priamym prostriedkom nášho oslobodenia z následkov hriechu a účasti na Božom živote je sviatosť krstu. Krst je najvzácnejší dar, ktorý môže Boh ponúknuť ľuďom. Je pre nás nesmiernou milosťou od Boha, lebo ním sa zotiera dedičný hriech, pri krste dospelého aj osobné hriechy, a človeka navracia Bohu.
Katechizmus Katolíckej cirkvi o tom hovorí: „Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní“ (KKC 1213).
Kristus určil krst všetkým, aby mali život večný. Krstom sme včlenení do Kristovej Cirkvi a poznačení nezmazateľným znakom. Každý je obmytý kúpeľom znovuzrodenia, v ktorom sa človek znova narodí ako syn alebo dcéra nebeského Otca a vstupuje do spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou. Zrodenie v krste uvádza človeka do nadprirodzeného života. Túto silu má krst z veľkonočného tajomstva, zo smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. V krste sa naozaj pripomína a uskutočňuje toto veľkonočné tajomstvo, pretože krstom prechádza človek zo smrti hriechu do života milosti. Pôsobením Ducha Svätého je krst kúpeľom, ktorý očisťuje, posväcuje a ospravedlňuje. Človek sa dostáva do užšieho spojenia s Ježišom Kristom, a týmto si zabezpečuje večnú spásu, ku ktorej je krst nevyhnutne potrebný.
Z učenia Cirkvi vidíme, že krst je pre nás veľkou hodnotou a milosťou od Boha. Krst je aj záväzkom. Sme povinní usilovať sa o plnosť života s Kristom, ale aj ohlasovať to ďalej.
V dnešnej dobe je v Cirkvi zavedený krst malých detí a potom postupný katechumenát, ktorý má trvať po celý život. Krst je vstupnou bránou do života v Duchu. Prvými svedkami viery deťom majú byť rodičia. K tejto svojej povinnosti sa zaväzujú pri krste. Rodičia sa majú snažiť o to, aby sami boli dobrým príkladom pre svoje dieťa. Majú mu byť pomocou v jeho ľahkých, ale niekedy aj v ťažších chvíľach života. Majú mu byť sprostredkovateľmi živého Krista.
Záväzok pomáhať rodičom pri plnení tejto úlohy vzali na seba krstní rodičia. Majú im byť ochotnými pomocníkmi v tejto povinnosti. Ak však vidia, že rodičia si neplnia túto svoju úlohu, sami sa majú postarať o kresťanskú výchovu detí. Táto povinnosť nezaväzuje len rodičov a krstných rodičov, ale aj celú farnosť, ktorá sa má snažiť zapojiť do kresťanskú výchovu svojho člena. Zo života farnosti sa musí dať vypozorovať, že jej členovia žijú podľa evanjelia. Všetci teda máme zodpovednosť za to, aby sa každý náš farník stal dobrým a plnohodnotným členom Cirkvi. Každý jeden z nás má k tomu napomôcť dobrou radou alebo napomenutím, ale hlavne príkladom života. Veď aj stará ľudová múdrosť hovorí: „Slová povzbudzujú, príklady priťahujú.“ Ak chceme byť vzorom pre iných, mali by sme sa sami snažiť o rozvoj svojej viery, o pripodobňovanie sa Ježišovi, aby sme ho bližšie spoznávali a uplatňovali jeho požiadavky vo svojom živote.
V starej židovskej povesti hovorí rabín Zuzija:„Na druhom svete sa ma nebudú pýtať, prečo som sa nestal Mojžišom. Budú sa ma pýtať, prečo som sa nestal Zuzijom. Nebudú sa ma pýtať, prečo som sa nedostal na stupeň, aký dosiahli najlepší vyznávači nášho náboženstva. Pravdepodobne sa ma budú pýtať, prečo som nedosiahol ten stupeň, ktorý mi Boh osobitne určil. Prečo som sa nestal tým, kým som skutočne mal byť.“ Na druhom svete všetci budú vidieť znak toho, že sme prijali sviatosť krstu. Dnes si uvedomujeme, že je to pre nás výzva, memento, povzbudenie...
Krst nie je len nejaký prázdny úkon, ako to je pri „krstení“ CD, platní alebo knihy. Pri krste sme všetci dostali zárodok večného života, stali sme sa kresťanmi. Snažme sa o rozvoj svojej viery, aby sme rozvíjali život, ktorý sme dostali pri krste. Snažme sa, aby náš život bol povzbudzujúcim a žiarivým príkladom vzorného kresťana.
Praktické Informácie o Krste
- Prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený
- O udelenie krstu môžu požiadať rodičia dieťaťa alebo samotný krstenec (ak dovŕšil 14. rok života)
- O vyslúženie krstu sa žiada vo farnosti podľa aktuálneho bydliska, v ktorom plánujem natrvalo ostať (pozor, nie vždy nevyhnutne musí ísť o miesto trvalého pobytu).
Definície a Názvy Krstu
Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein‚ čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“.
Táto sviatosť sa volá aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. „Tento kúpeľ sa volá osvietením‚ lebo tí, čo dostávajú toto [katechetické] poučenie, sú duchovne osvietení…“ Keďže pokrstený prijal v krste Slovo, „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého“, „po osvietení“ sa stal „synom svetla“, ba sám sa stal „svetlom“.
Krst „je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením… Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon každým najvznešenejším menom. Volá sa darom‚ lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou‚ lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom‚ lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním‚ lebo je posvätný a kráľovský (takí totiž boli tí, ktorých pomazávali); osvietením‚ lebo je jasom a svetlom; rúchom‚ lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou‚ lebo je zachovaním a potvrdením [Božej] nadvlády.“ (Svätý Gregor Nazianzský‚ Oratio)
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam.
Krst Duchom Svätým
V tejto úvahe by sme sa s Vami chceli podeliť o naše presvedčenie, že Boh miluje všetky svoje deti rovnako a chce s nimi mať plný vzťah hneď, ako sa rozhodnú stať Jeho deťmi. Preto Duch Svätý naplní ich srdce už pri obrátení bez ďalšieho časového odkladu. Toto je krst Duchom Svätým, ktorý je Božou okamžitou odpoveďou na ich rozhodnutie.
Po prijatí Ducha Svätého môžeme pozorovať veľkú zmenu. Ako sme už spomenuli, prví učeníci sa rozhodli nasledovať Krista, no na krst Duchom museli počkať až do Letníc roku 30 n.l.
Po Letniciach už nie sú obrátenie a krst Duchom Svätým dve oddelené udalosti.
Ježiš najprv hovorí o zoslaní Ducha Svätého, ktorý zostane s veriacimi naveky. Potom hovorí o Otcovi a o sebe. To znamená, že skrze prijatie Ducha Svätého si v nás urobí príbytok trojjediný Boh. Neurobí si v nás príbytok iba časť Otca a časť Ježiša. Rovnako ani Duch Svätý nie je vyliaty do srdca obráteného človeka čiastočne. Podľa Ježišových slov, jedinou podmienkou je milovať ho, čo sa prejaví v rozhodnutí zachovávať Jeho slovo.
Ak by Boh udelil iba obmedzené množstvo lásky tomu, kto po nej túži, odporovalo by to samotnému charakteru Boha. Duch Svätý je osoba, ktorá nemôže byť rozdelená na časti ako objem vody. A aj keď je jeho pôsobenie často prirovnávané k vode, ktorá oživuje, občerstvuje a uhasuje smäd, nikde nečítame o tom, žeby Boh udelil najprv malý diel a iba neskôr plné množstvo. Pretože je Duch Svätý osoba, buď je prítomný v srdci človeka, alebo nie je.
V kontexte sa hovorí o obrátení. Kedysi sme boli neposlušní, ale Boh nás spasil kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého na nás vylial HOJNE!
Obraz „napojenia“ alebo inak povedané „uhasenia smädu“, vyjadruje plnosť. Je dôležité si všimnúť, že podľa tejto pasáže je každý brat a sestra napojený, t.j. naplnený Duchom. Ako sme už vyššie povedali, Duch ako osoba sa nemôže dať čiastočne. Keď napája druhých samým sebou, robí to od začiatku úplne a nie len „po dúškoch“. Keby jestvovali dve fázy prijatia Ducha Svätého, prvá čiastočná a druhá v plnosti, boli by aj dva druhy kresťanov, ktorí by sa odlišovali podľa množstva Ducha. Pasáž z 1. listu Korinťanom 12 ale takýto obraz o kresťanoch neukazuje.
Keď si pozrieme širší kontext, Pavol hovorí, že každý kresťan je veľmi vzácny, pretože v ňom žije ten istý Duch. V ňom vyznáva Ježiša ako svojho Pána a prijíma dary. Medzi kresťanmi sú síce rozdiely v obdarovaní a v službách, ale Pavol vôbec nezmieňuje rozdiely v „množstve“ Ducha.
Boh nám ponúka plnosť, aby sme s Ním mali hlboký vzťah už od začiatku. Pavlova skúsenosť z Damasku, o ktorej čítame v Skutkoch 9:17-18, je tiež svedectvom, že naplnenie Duchom Svätým nemôže byť oddelené od obrátenia. Je zaujímavé, že tu nenájdeme žiadnu zmienku o hovorení v jazykoch, ako predpokladá klasické charizmatické učenie. Dokonca tu nenájdeme zmienku ani o inom viditeľnom dare Ducha, keď Ananiáš položil ruky na Pavla. Na inom príklade v Skutkoch 10:44-48 môžeme vidieť, že Duch Svätý bol vyliaty na Kornélia a jeho domácnosť pri ich obrátení, a to dokonca ešte pred krstom vodou.
Pri obrátení v nás Boh začína prebývať skrze Ducha Svätého. Tento vzťah s Ním môže byť posilnený našou poslušnosťou v dobrých rozhodnutiach, oddanosti a modlitbe, ale môže byť aj oslabený našou neposlušnosťou.
Výrazy ako „byť naplnený Duchom“ v Efezským 5:18 alebo „zarmucovať Svätého Ducha“ v Efezským 4:30 ukazujú, že veľmi záleží na našej poslušnosti, do akej miery v nás Duch Svätý môže pôsobiť.
Výraz „naplnenie Duchom Svätým“ nájdeme tiež v iných situáciách v Skutkoch, keď Duch Svätý kresťana posilnil v ťažkej situácii: Skutky 4:5-10; Skutky 13:9-12. Naplnenie Duchom má v týchto situáciách odlišný význam ako napr. v Skutkoch 2:4 alebo 9:17, keď sa niekto obrátil a prijal Ducha Svätého.
Keď čítame o nejakom kresťanovi, že bol plný Ducha Svätého, neznamená to, že iba on bol pokrstený Duchom, zatiaľ čo ostatní nie.
Kresťanský život začína rozhodnutím odvrátiť sa od hriechu a nasledovať Krista. Božia odpoveď na toto rozhodnutie je, že (ihneď) vyleje svojho Ducha v hojnosti do srdca obráteného človeka. Takto môže novo-obrátený zakúsiť, že Boh ho prijal ako svoje dieťa. Skrze Ducha môže zakúsiť Božiu lásku, pokoj a moc v boji proti hriechu. Duch naplní jeho srdce, aby mohol milovať svojich bratov a sestry a iných ľudí, ktorí zatiaľ nepoznajú Boha. Svätý Duch mu pomáha chápať zdravé učenie o Kristovi a nájsť jednotu s ostatnými kresťanmi.
A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.