Občas sa hovorí o zborovom kazateľovi, že hoci kázanie mu veľmi nejde, ale je výborným pastierom. Inokedy je hodnotenie opačné: „XY je vynikajúcim kazateľom, ale nemá pastoračné schopnosti.“ Chápeme, čo tým ľudia myslia. Niektorí sú schopnými komunikátormi na kazateľni, ale veľmi chabí v medziľudských vzťahoch. Sú to ľudia, ktorí presedia veľa času za svojím pracovným stolom, ale tak dobre vytrénovali svoju manželku alebo sekretárku, že je takmer nemožné s ním hovoriť bez predošlej dohody. A tá býva možná až niekedy o 2 týždne. Lenže, nakoľko by sme tieto dve aktivity mali rozdeľovať? Sú to zásadne rozdielne veci? Pozrime sa na podobnosti a odlišnosti medzi verejným kázaním a súkromnou pastoráciou.
Bežné rozlišovanie medzi verejným kázaním Božieho slova a súkromnou pastoráciou (ktorá čoraz častejšie nadobúda terapeutické dôrazy a charakteristiky psychologického poradenstva) sa odzrkadľuje aj v Novej zmluve. Dôležitý príklad nájdeme v Skutkoch 20:20, kde Pavol pripomína efezanom, čo u nich robil: Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. Podobné rozlíšenie nájdeme aj v Ježišovej službe. Aj on kázal verejne o kráľovstve všetkým, ktorí ho počúvali a učil svojich učeníkov súkromne (zr. Mk 4:34). Podobne učí Biblia aj inde, že ľudia majú rozličné dary (1K 12). Niektorých Boh obdaril, aby vynikali vo verejnom ohlasovaní evanjelia, zatiaľ čo iní sa skôr prikláňajú k osobnej službe jednotlivcom.
Tu si však musíme dať pozor. Biblia totiž nielen hovorí o rôznych typoch vyučovania, ale ich aj spája. V liste Efezanom vzkriesený Ježiš dáva cirkvi apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov (Ef 4:11) a dáva ich z jediného dôvodu: na budovanie Kristovho tela, až kým všetci nedospejeme k jednote viery (vv. 12-13). V 11. verši je mimoriadne úzke prepojenie medzi pastoráciou a učením. Dokonca také úzke, že grécky výraz by sme mohli preložiť aj ako „pastierov-učiteľov.“ Jasne to naznačuje, že „pastorácia“ by sa mala uskutočňovať popri ostatných službách slova, ktoré Pavol spomína.
Pastorácia určite obsahuje prvky poradenstva a osobnej starostlivosti. Ale táto pastorácia je neoddeliteľná od vyučovania Božiemu slovu. Podľa Novej zmluvy sú ľudia pastorovaní, keď sú vyučovaní Božiemu slovu a keď sa učia počúvať hlas svojho arci-pastiera, Ježiša (Jn 10:16, 27). Takto podľa Pavla dospievajú k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista (Ef 4:13).
Hlavná úloha pastora
Kázanie a pastorácia spôsobujú to isté: stavajú človeka pred výzvu a povzbudenie Božieho slova. Takže cieľom kázania aj pastorácie - ba vlastne všetkých služieb slova v Novej zmluve - je kresťanova dospelosť. Uviesť komplexnú a presnú definíciu kázania je nad rámec tohto príspevku. Pre toto naše uvažovanie však považujme „kázanie“ za verejné ohlasovanie pravdy evanjelia.
Nezabúdajme však, že Nová zmluva „kázanie“ takto neobmedzuje. Grécky výraz (kéryssein), ktorý sa zvykne prekladať ako „kázať,“ znamená „ohlasovať, či hovoriť nejakú správu verejne.“ To však nemusí vždy znamenať, že jeden človek oslovuje celý zástup (zr. Mk 5:20). Verejné kázanie v Novej zmluve je ohlasovanie Božej pravdy smelo a otvorene. Kazateľ vysvetľuje Božie slovo a kázanie jeho slova sa stáva účinným pôsobením Svätého Ducha (1Tes 1:5). Svätý Duch je tiež tým, kto dáva rečníkovi dar hovoriť Božie slovo (1K 12:7-11).
Ale čo každodenné okolnosti života, v ktorých sa kázanie uskutočňuje? Bostonský anglikán Phillips Brooks opisoval v 19. st. kázanie ako „pravdu skrze osobnosť.“ S tým môžeme len súhlasiť, ale zároveň aj dodať, že verejný kontext tohto hlásania mu dodáva váhu. Ide o hlásanie Božej pravdy skupine ľudí, ktorí sa špeciálne zhromaždili, aby počúvali vyučovanie Božieho slova.
Pripomenúť tento verejný kontext kázania je dôležité nielen preto, že už tento samotný fakt zvýrazňuje autoritu toho, čo kazateľ hovorí. Fyzicky stojí nad poslucháčmi, alebo je aspoň v centre zhromaždenia. Keď hovorí, zástup poslucháčov je ticho. Celá štruktúra zhromaždenia komunikuje dôležitosť udalosti. Postaviť sa a ohlasovať zástupu zvesť, si vyžaduje odvahu. Načúvajúci poslucháči inšpirujú. Dôležitosť udalosti verejného kázania nie je nikdy oddelená od obsahu toho, čo sa hovorí. Kazateľ je slovami 1 Petra 4:11 vyzývaný, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh. Jeho tón hlasu a celé usporiadanie udalosti by mali prejavovať rešpekt voči tejto aktivite. Malo by hlboko a naliehavo komunikovať, že čo sa tu odohráva, je veľmi dôležité. Každé zhromaždenie, v ktorom znie Božie slovo, má väčšiu vnútornú autoritu, ako čítanie kresťanskej knihy, alebo počúvanie kázne z pásky. To preto, lebo kazateľov život je súčasťou toho, čo sa jeho poslucháčom komunikuje (zr. 1Tim 4:15-16).
Potom, ako sme uvažovali nad Božím pôsobením prostredníctvom verejného kázania, zrovnajme to so službou Božieho slova v osobnom kontexte. Znovu musíme zdôrazniť, že „pastorácia“ v biblickom zmysle má oveľa širší záber ako osobná služba jedného k jednému, alebo v malej skupinke. Často sa nám takáto služba jednotlivcom spája s terapeutickým modelom, kde jednotlivec dostáva rady a špecifickú pomoc, či povzbudenie v nejakom probléme. Je určite pravda, že kresťania majú veľa príležitostí poskytnúť špecifické povzbudenie iným kresťanom, ktorí sa cítia zaťažení svojimi zápasmi (so svetom, telom, či s diablom). Avšak úlohou kresťanského pastora nie je riešiť tieto problémy na základe sekulárnych psychologických modelov, pri ktorých veľmi často spočíva sila k zmene v autorite poradcu. Jednotlivec môže mať konkrétne zábrany porozumieť evanjelium a jeho implikácie. Pravá kresťanská pastorácia však prinesie učenie Písma na takéto zábrany.
Cieľ pastorácie
Všimnime si, že cieľ takejto osobnej služby je rovnaký, ako cieľ verejného kázania: Kresťanský pastor sa usiluje viesť ľudí k vyššej úrovni kresťanskej dospelosti. Keď sa vrátime k uvedeným štyrom prostriedkom, ktorými nás Boh privádza k dospelosti, tak vidíme, že súkromná pastorácia sa spolieha na Božieho Ducha, ktorý prebýva v človeku a ktorý svojím slovom pôsobí prostredníctvom obdarovaných jednotlivcov rovnako ako verejné kázanie. Samozrejme, v súkromnej pastorácii štvrtý prostriedok (každodenné životné okolnosti, v ktorých počujeme a uplatňujeme slovo) sa bude odlišovať od verejného kázania.
Žilinská diecéza má vytvorený tím koordinátorov Pastorácie povolaní. Tvoria ho kňazi, rehoľné sestry a laici zo Žiliny a okolia, ktorí sa už niekoľko rokov spoločne venujú vzdelávaniu a formácii mládeže. Ich cieľom je naplniť požiadavky a túžby mnohých mladých, ktorí hľadajú svoje vlastné povolanie. Na kňaza vo svojej farnosti, alebo na kňaza určeného pre Pastoráciu povolaní v našej diecéze, ktorý je vdp. ... „Neotáľajte s odpoveďou na Božie volanie! Zo state knihy Exodus, sa dozvedáme, že Boh koná v každom povolaní (porov. Ex 3,1-6, 9-12). Najskôr provokuje prostredníctvom horiaceho kra, aby si ľud nanovo uvedomil Jeho prítomnosť. Ak prejavíme svoj záujem, zavolá nás po mene. Ak naša odpoveď sa stane konkrétnejšia a rovnako ako Mojžiš povieme: „Tu som, Pane", potom nám odhalí oveľa jasnejšie samého seba a svoju súcitnú lásku voči tým, ktorí sú v núdzi. Postupne nás bude viesť k tomu, že objavíme skutočnú cestu ako mu slúžiť: „Pošlem vás." Zvyčajne práve v tejto chvíli prichádza strach a pochybnosti, ktoré nás mätú a sťažujú celé naše rozhodovanie. (Ex 3, 12). Modlitba Benedikta XVI. Mária, Kráľovná apoštolov, oroduj za nás!
tags: #vyznam #slova #pastoracia