Stupava, malebné mestečko s bohatou históriou, sa prvýkrát spomína už v roku 1269. Avšak, materiálne dôkazy o osídlení tohto územia sú oveľa staršie, s nepretržitým osídlením siahajúcim až do neolitu.
Otvorenie šk. roka v Stupave (2.9.2020)
Kostol sv. Štefana v Stupave
Poloha a prírodné podmienky
Mesto Stupava má výhodnú polohu z viacerých hľadísk. Približne za 20 minút autom sa dostanete do hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okresné mesto Malacky, ležiace na opačnej strane ako Bratislava je vzdialené od Stupavy 17 km. Stupava je pomerne blízko aj k hraničným priechodom do Rakúska a Českej republiky. Do Rakúska sa môžete dostať cez hraničný priechod Angern, (smer Záhorská Ves), ktorý ponúka atraktívny prevoz kompou, alebo cez iné priechody v Bratislave a okolí.
Mesto je zo všetkých strán ovencené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súcastou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov - jedla Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica cierna, katalpa bignoniovitá, laliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavolník van Houtteov a rad dalších.
Fauna a flóra
Z raticovej zveri je v Stupave najpocetnejšie zastúpená diviacia a srncia zver. Diviaky sa lovia od 16. júla do 15. januára. Lesy v okolí Stupavy sú bohaté na danciu a muflóniu zver, ktorá sa loví od 1. augusta do 31. decembra. Po celý rok je povolený lov na líšky, z menších šeliem sa tu vyskytuje kuna lesná a kuna sklaná, tchor tmavý, lovia sa od 1. decembra do konca februára. V kraji najväcšia šelma - jazvec sa loví od 1. septembra do konca novembra.
Kultúra a spoločenský život
Kultúrny a spoločenský život mesta je veľmi pestrý. Odráža záujmy obyvateľov, vychádza zo záhoráckej tradície, a rozvíja moderné trendy. K tradicným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty - Den zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychových hudieb a dalšie podujatia.
Mesto podporuje aktívnu kultúrnu cinnost záujmových združení ako napríklad dychovú hudbu Veselá muzika zo Stupavy, ženský spevácky zbor Nevädza, tanecný súbor Modan. K záujmovým združeniam patrí aj súbor historického šermu URSUS.
Kultúrne a historické pamiatky
Medzi najvýznamnejšie kultúrne a historické pamiatky v Stupave patria:
- Kaštieľ: Pôvodne na jeho mieste stál vodný hrad a patril ku královským hradom. Od roku 1867 patril Károlyiovcom, ktorí mu dali novú podobu v romantickom štýle s rokokovými znakmi. V súčasnosti kaštiel slúži ako domov dôchodcov.
- Kostol sv. Štefana uhorského krála: Rímsko - katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storocia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Rekonštrukcia skoncila v roku 1767 a chrám bol posvätený.
- Baroková kaplnka s Kalváriou: Nachádza sa nedaleko fary a pochádza z rokov 1709 - 1713.
- Trojicný stlp: Umiestnený pred kostolom a pochádza z polovice 18. storocia.
- Stlp hanby - pranier: Postavený v roku 1766, slúžil na pripútanie zlodejov, cudzoložnice a výtržníkov.
- Židovská synagóga: Postavená v roku 1803, dodnes si zachovala svoj pôvodný výzor.
Kaštieľ v Stupave
História osídlenia a vznik mesta
Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvatelmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súcastou len zadunajská cast Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekolko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornost venovali predovšetkým zabezpeceniu hranicného pásma zvaného Limes Romanus.
V druhej polovici 13. storocia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr prestahovali do pohodlnejšieho kaštiela v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945.
Vdaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestecko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutocnost v mestecku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru.
Remeslá a hospodárstvo
Obyvatelia sa zaoberali najmä polnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a dalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli lan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Polnohospodárska výroba už v 16. storocí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papieren a valcha, v 19. storocí bola vybudovaná škrobáren.
Koncom 18. storocia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalost výroby habánskej keramiky, spocívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-cinicitými polevami, oznacovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". V slávnej tradícii pokracoval Ferdiš Kostka (1878-1951), ktorý sa stal prvým národným umelcom v histórii CSR. Jeho diela možno obdivovat nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahranicí.
Šport
Osobitnou kapitolou života mesta je šport. V posledných rokoch významné jubileá oslávili športové kluby - hádzanársky a futbalový. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vdaka výborným podmienkam zaznamenáva najväcší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celorocnou prevádzkou.
Symboly mesta
Erb mesta Stupava - v cervenom štíte strieborný lavošikmý v lavom hornom rohu sa strácajúci krížový tlcik vsunutý do zlatého mažiaru, sprevádzaného vpravo hore zlatou zlatostredou zelenokalíšnou štvorlupenovou ružickou na lavošikmej zelenej listnatej stopke. Heraldická komisia Ministerstva vnútra konštatovala, že erb v uvedenej podobe je hovoriacim erbom, pretože jeho symbolika - mažiar, stúpa - sa tradicne dáva do súvisu s názvom mesta.