Veľká noc je obdobím bohatým na tradície a zvyky, ktoré sa na Slovensku spájajú s príchodom jari, plodnosťou a kresťanskými oslavami zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tieto sviatky sú pre Slovákov významnou súčasťou kultúrneho dedičstva. V minulosti boli oslavami prechodu zimy na jar, postupne nadobudli náboženský význam.
Mnohé z týchto tradícií sa týkajú prípravy a konzumácie špeciálnych jedál, ktoré majú symbolický význam. Príprava veľkonočných jedál bola vždy radostnou udalosťou, obzvlášť po 40-dňovom pôste, ktorý predchádza Veľkej noci. Základom mnohých jedál boli vajíčka, symbol znovuzrodenia a plodnosti.

Tradičné veľkonočné jedlá
Syrek (Hrudka)
Na východnom Slovensku je špecialitou syrek, alebo hrudka, jedlo z mlieka a vajec. Tento pokrm sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Gazdiné ho krájajú na tenké plátky a podávajú so šunkou. Existujú varianty na sladko i na slano, pričom niektorí pridávajú aj pažítku.
Veľkonočná paska (Pascha)
Paska, alebo pascha, je tradičný koláč podobný vianočke, ktorý sa pripravuje najmä na východe Slovenska. Príprava pasky mala obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú úrodu. Je odlišná od paschy, ktorá je nepečenou tortou z tvarohu, podávanou na Veľkú noc v Rusku a na Ukrajine.

Veľkonočné baránky
Pečenie veľkonočných baránkov sa rozšírilo vplyvom kresťanstva.
Pečené jahňa (Kozľa)
Starou tradíciou bolo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, čo symbolizovalo obeť Baránka Božieho. Mäso malo dôležité postavenie vo veľkonočných jedlách. Po dlhom pôste bolo mäso vítanou zmenou v jedálničku.
Švencelina
V oblasti Spiša sa počas Veľkej noci jedla švencelina, pokrm pripravený z posvätených jedál ako šunky, chleba, vareného vajíčka. Tieto ingrediencie sa pokrájali, zaliali kyslým mliekom a posypali nastrúhaným chrenom.
Šunka a klobása
Na dedinách sa počas Veľkej noci jedla šunka a klobásy odložené zo zabíjačky. Na nedeľnú tabuľu sa podávajú rôzne druhy klobás, typické pre jednotlivé regióny.
Pečka (Baba, Veľkonočná plnka)
Na juhu a západe Slovenska piekli počas Bielej soboty v baránkovej forme zmes žemlí, vajec a klobásy. Niekde do mliekom nasiaknutých žemlí pridali vajce a údené mäso. Tento pokrm sa nazýval stratené kurča či pečka, dnes známejšie ako baba.
Veľkonočné zvyky a tradície
Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku sú rozmanité, spájajú sa s oslavami príchodu jari a so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista.
Kvetná nedeľa s bahniatkami
Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostolov brávali bahniatka, vŕbové prútiky s jahňadami, aby im ich kňaz posvätil. Doma si ich zastokli na povale alebo za obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Posvätenými bahniatkami ošľahali aj chorých, aby sa uzdravili.
Zákazy prác
V Terchovej sa počas Veľkonočného týždňa nechodilo orať, lebo tieto dni boli nešťastné. Na Myjave počas Veľkého piatka nebolo dobré zem „hýbať“ - orať, lebo by to mohlo viesť k neúrode.
Očistné rituály
Na Zelený štvrtok a Bielu sobotu sa chodili muži, ženy a mládež umývať do potoka, čo im malo priniesť zdravie a krásu. Počas Veľkej noci zohrával očistnú rolu aj hluk. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, zlé sily sa z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Konzumácia zeleninových jedál mala privodiť dobrú úrodu.
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa nepracovalo. Niektorí štepili ovocné stromy alebo presádzali rastliny. Dodržiaval sa prísny pôst, jedli sa pôstne jedlá, napríklad slíže s makom, jedlá z kyslej kapusty alebo šťaveľa a špenátu. Pôst mal zaručiť bohatú úrodu. Chorí sa kúpali v potoku a ľudia trpiaci reumou si strihali vlasy a hádzali ich do potoka, aby sa od nich choroba držala ďalej. V noci statkári kúpali dobytok, aby bol po celý rok zdravý. Ženy šúchali domáce náčinie, aby im neuškodilo žiadne „bobonstvo“.
Biela sobota a sila ohňa
Na Bielu sobotu gazdiná beží ku potoku, načrie odtiaľ vody, s ktorou obchádzajú stavenia a kropia ich, aby boli zachránené od nešťastia. Posvätenú vodu si ľudia prilievali aj do jedla. Ľudia sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, najmä bravčoviny, šunky. Masť zo šunky si odkladali na liečenie rán. Pripravovalo sa jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Najviac sa jedli vajíčka. Významnú rolu mal oheň, ktorý mal magickú a očistnú funkciu. S uhlíkmi z tohto dňa ľudia trikrát obehli dom, aby ho chránili pred povodňami. Kresťanstvo tieto rituály nahradilo v 8.
Veľkonočná nedeľa
V najväčší sviatok roka sa nesmelo variť, ani krájať nožom. Všetky jedlá sa pripravili dopredu počas Bielej soboty. Veľkonočné obradné jedlá si ľudia brávali do kostola na posvätenie, v košíkoch mávali koláče, chlieb, mäso, maslo, tvaroh, syr, vajíčka či soľ. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila dopredu všetko, aby nemusela od stola vstávať počas večere. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prísediacich. Ďalej sa jedlo mäso, často šunka alebo hydina. Z posvätených jedál sa snažili zjesť všetko, aj omrvinky, aby sa neohrozila úroda. Zvyšky jedál sa nevyhadzovali, ale sa ďalej používali. Kosti zo šunky či škrupiny vajec gazdovia dávali na osiate pole, aby ho ochránili pred krúpami. Omrvinky sa odkladali, pretože im pripisovali liečivú moc.
Oblievačka a šibačka
Voda mala počas Veľkej noci veľký význam, spájala sa s predstavou nového života, čistoty a krásy. Spojenie s vodou vrcholilo na Veľkonočný pondelok, keď sa oblievalo. Často sa s oblievačkou začínalo už po polnoci alebo skoro ráno. Oblievačka bola do prvej polovice 20. storočia typická pre stredné a východné Slovensko, šibalo sa na západnom Slovensku a oba obyčaje sa objavovali na juhozápade krajiny. V pondelok oblievali mladíci dievčatá a v utorok to bolo naopak. Oblievačka je pohansko-slovanský pozostatok, ktorý súvisí s dávnymi obradmi, ktoré mali zabezpečiť hojnosť vlahy pre pôdu. Niekde sa oblievalo len skromne z pohárika, inde riadne vedrom alebo sa dievčatá hádzali celé do studne, potoka či jazera. S Veľkou nocou sa spája aj zeleň v podobe korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby.
Ako upliesť veľkonočný korbáč (s majstrom košikárom Jánom Zemanom z Durcovej doliny)
Tradičná oblievačka je však zvykom vo východnej Európe, v ostatných častiach Európy a sveta poznajú iné tradície. Napríklad v takom Nemecku každú Veľkú noc zapaľujú vatry. Tieto „Osterfeuer“ sa zakladajú vždy na Bielu sobotu. V susednom Rakúsku majú tiež pomerne zaujímavé tradície.
Veľkonočné tradície vo svete
Na Kvetnú nedeľu (posledná nedeľa pred samotnou Veľkonočnou nedeľou) sa svätia palmové listy, aj preto má pomenovanie Palmová nedeľa. Od Zeleného štvrtka utíchnu kostolné zvony a nahradí ich zvuk drevených „rapkáčov.“ Zároveň sa maľujú a farbia veľkonočné vajíčka, ktoré sa vysvätia v kostole v košíku spolu so šunkou a pečivom.
V južnom Tirolsku majú ďalší veľmi zaujímavý zvyk, konkrétne sa jedná o súboj. Dvaja súťažiaci hádžu po sebe natvrdo uvarené veľkonočné vajcia, ten ktorého vajíčko zostane celé, získa víťaznú trofej. Na Veľkonočný pondelok zase deti hľadajú sladké vajíčka a iné sladkosti, ktoré sú schované v tráve (prípadne v snehu).
Podobne ako vo Viedni, tak aj vo Švajčiarsku (napríklad v mestečku Arbon) sa konajú tradičné Veľkonočné trhy. Miestom ich konania sú námestia mestečiek. Návštevníci tu môžu kúpiť krásne kvetinové alebo zvieracie dekorácie (králiky a sliepky). Vyrobené sú z rôznych, hlavne prírodných materiálov. Ďalším aspektom týchto trhov je predaj zdravých potravín. Švajčiari, podobne ako iné nemecky hovoriace národy, majú záľubu v konzumovaní zdravého jedla. Typický je koláč tzv. „Osterfladen,“ objavuje sa vo výkladoch obchodov vždy pred sviatkami jari. V krajine „bieleho kríža“ nachádzame v tradíciách rôzne regionálne rozdiely.
Zaujímavé Veľkonočné sviatky môžete stráviť napríklad v Grécku. Pre tento národ je tradíciou vyhadzovanie džbánov z okien a balkónov. Hluk rozbíjajúceho sa skla alebo keramiky vyjadruje radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nádoby sú naplnené vodou, alebo vínom, aby sa hluk zmnohonásobil.
V Taliansku sú tradičné procesie. Počas nich je socha niektorého svätého sprevádzaná veriacimi zvyčajne po celom meste. Neodmysliteľnou súčasťou týchto sviatkov je požehnanie Svätého Otca. Ten svojim slávnostným „Urbi et orbi“ žehná mestu (Rímu) a celému svetu.
V Spojených štátoch amerických je zvykom zdobiť vajíčka v sobotu večer. Na druhý deň ich deti hľadajú v dome či záhrade.
U „protinožcov“ sú tradičným pečivom Veľkej noci sladké buchty. Sú korenené, vyrobené z kysnutého cesta a sušeného ovocia. V hornej časti pečiva je umiestnený kríž, symbol Krista.