Na Slovensku pôsobí mnoho ženských reholí, ktoré sa venujú rôznym činnostiam, od starostlivosti o chorých a bezvládnych až po prácu s mládežou a duchovnú službu. Tieto kláštory majú bohatú históriu, ktorá bola často poznačená ťažkými skúškami, najmä počas komunistického režimu.
Medzi významné ženské rehole na Slovensku patria:
- Rímska únia Rádu sv. Uršule, Slovenská provincia, Provincialát Uršulínok, Bratislava
- Inštitút školských bratov, Bratislava
- Mariánske sestry, Drienovec
- Rodina Panny Márie, Stará Halič
- Spoločnosť katolíckeho apoštolátu, Spišská Nová Ves
- Inštitút sestier františkánskych terciárok dcéry sv. Františka z Florencie, Melčice - Lieskové
Tieto rehole sa venujú rôznym aktivitám, ako napríklad:
- Starostlivosť o duchovný život vo farnosti
- Starostlivosť o chorých a bezvládnych
- Práca s mládežou
- Misijná činnosť
- Osvetová činnosť v kresťanskom duchu
Nasledujúca tabuľka uvádza niektoré z týchto kláštorov spolu s ich adresami a stručným popisom ich činnosti:
| Názov rehole | Adresa | Činnosť |
|---|---|---|
| Rímska únia Rádu sv. Uršule | Uršulínska 3, 81101 Bratislava | Základné informácie o slovenských sestrách uršulínkach |
| Inštitút sestier františkánskych terciárok | Zemianske - Lieskové 476, 91305 Melčice - Lieskové | Starostlivosť o duchovný život vo farnosti |
| Mariánske sestry | Drienovec 3, 04401 Drienovec | Starostlivosť o chorých, bezvládnych. Práca s mládežou |
| Rodina Panny Márie | Hlavná 2/4, 98511 Stará Halič | Misijný dom sestier |
| Spoločnosť katolíckeho apoštolátu | Hutnická 2, 05201 Spišská Nová Ves | Duchovné a misijné služby |
Počas komunistického režimu boli ženské kláštory na Slovensku vystavené silnému útlaku. V roku 1950 sa uskutočnila Akcia R, počas ktorej boli rehoľníčky násilne odvlečené do sústreďovacích táborov a pracovných táborov. Cieľom tohto zásahu bolo oslabiť vplyv reholí na duchovný život v krajine.
Útok na ženské kláštory nadväzoval na akciu K, počas ktorej komunisti najskôr zlikvidovali mužské rehole. V apríli 1950 vyhnali z kláštorov viac ako 1300 rehoľníkov, ktorých považovali za centrá protištátnej činnosti. Potom ich deportovali do záchytných a pracovných táborov, čím na dlhé roky ochromili život cirkvi na Slovensku.
Do kláštorov vtrhli ozbrojené komandá medzi druhou a štvrtou v noci na 30. augusta. „Na každú sestru bolo desať príslušníkov ozbrojených síl.“ Do sústreďovacích táborov deportovali približne polovicu z viac ako štyritisíc rehoľníčok, ktoré vtedy pôsobili na Slovensku.
V októbri 1951 začali komunisti rehoľníčky presúvať do Čiech - najmä do opustených fabrík v pohraničí, kde boli predtým sudetskí Nemci. V júli 1953 boli rehole de iure zrušené, keďže podľa zákona o spolkoch nemohli vyvíjať svoju činnosť.
Formálne teda režim ženské rehole zlikvidoval, tajne však fungovali ďalej. Mnohé sestry boli za svoju činnosť prenasledované a perzekvované. František Mikloško v knihe Nebudete ich môcť rozvrátiť uvádza, že v 50. rokoch bolo 88 rehoľníčok dokopy odsúdených na viac ako 311 rokov väzenia.
Sestra Rozália, ktorá vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v roku 1939, pre vieru sedela na Pankráci, v cele s prostitútkami. Ponúkali jej, že ju prepustia, keď bude spolupracovať s ŠtB. Pri živote ju držala viera.
Ivica Kúšiková, misijná sestra v kongregácii Služobníc Ducha Svätého, spolupracovala na projekte Svedkovia viery, ktorého súčasťou je aj dokumentárny film Pilátova amnestia. Spolu s Máriou Greškovičovou urobili 84 rozhovorov so sestrami z 20 reholí, ktoré zažili likvidáciu kláštorov v rámci akcie R.
Dokumentárny film Pilátova amnestia pozostáva zo siedmich príbehov a je príbehom o vernosti, viere, odpustení, spolupatričnosti a spoluúčasti na vykupiteľskom diele Ježiša Krista. Film dopĺňajú výpovede historikov Patrika Dubovského a Jozefa Haľka.
Ženské kláštory na Slovensku prešli náročným obdobím, ale vďaka silnej viere a odhodlaniu prežili a naďalej plnia svoju dôležitú úlohu v spoločnosti.
Kláštor Klarisiek v Bratislave