Ziadaľ by Boh ľudskú obetu v Biblii?

Táto otázka je zložitá a vyžaduje si hlboké preskúmanie biblických textov a kontextov. V Starom zákone nájdeme príbehy, ktoré na prvý pohľad naznačujú, že Boh si želá ľudskú obeť. Avšak, pri hlbšom skúmaní zistíme, že tieto príbehy majú iný význam a posolstvo.

1 Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2 s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. 6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ 7 Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? 8 Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! 9 A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! 10 A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. 12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! 13 A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo. 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15 Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16 Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal. 18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke 19 ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; 20 nemohli totiž uniesť príkaz: „Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované.“ 21 A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: „Zľakol som sa a trasiem sa.“ 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23 a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ 27 A to „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.

Príbeh Abraháma a Izáka je jedným z najznámejších a najdiskutovanejších príbehov v Biblii. Boh prikáže Abrahámovi, aby obetoval svojho syna Izáka ako zápalnú obeť. Abrahám poslúchne a pripraví sa na vykonanie obete, ale v poslednej chvíli mu anjel zabráni a povie mu, že Boh si cení jeho poslušnosť a vieru viac ako samotnú obeť. Namiesto Izáka je obetovaný baránok.

Tento príbeh sa často interpretuje ako skúška Abrahámovej viery a poslušnosti voči Bohu. Pozorný čitateľ od začiatku príbehu vie, že Boh Abraháma skúšal takým spôsobom, ako bude neskôr skúšať svoj ľud. Boh odmieta ľudskú obetu. Ochotu k darovaniu si cení viac ako samotný dar. Abrahám zdvihol svoj zrak a uvidel v kroví zachyteného baránka a uvedomil si, že je pripravený na obetu. Abrahám chápe tento nález ako výzvu k dokončeniu zápalnej obety namiesto Izáka.

Abrahám preukázal, že jeho vzťah k Bohu nie je zištný, teda že by veril Bohu iba preto, že ho požehnal, že mu daroval syna. Abrahám verí Bohu absolútne a teda aj napriek Izákovi, ktorého dostal ako dar.

Príbeh nám predstavuje Pána Boha, ktorého požiadavky sú absolútne, majú najvyššiu hodnotu a záväznosť, aj keď sa zdali akoby proti logike samotného prísľubu daného Abrahámovi. Nespočíva práve v tom skúška, že Bohu treba dôverovať a počúvať ho aj vtedy, keď sa nám ľuďom zdá, že si v základe protirečí?

Ježiš Kristus ako dokonalá obeť. V Novom zákone je Ježiš Kristus prezentovaný ako dokonalá obeť, ktorá nahrádza všetky predchádzajúce obete. Jeho smrť na kríži je vnímaná ako výkupná obeť za hriechy ľudstva. Lebo ani Syn člo­ve­ka nepri­šiel, aby sa dal obslu­ho­vať, ale aby slú­žil a polo­žil svoj život ako výkup­né za mno­hých.

Ježiš vedel, že jeho smrť poslú­ži tomu­to cie­ľu, a pre­to ju nazval „výkup­né za mno­hých“. V sta­ro­ve­ku sa za oslo­bo­de­nie otro­ka pla­ti­lo výkup­ným. Ježiš zomrel, aby nás oslo­bo­dil, a pre­to je jeho smrť výkup­ným daným za nás.

Obraz „roz­pol­te­né­ho“ Boha, kto­rý je schop­ný pre­ko­nať vnú­tor­ný kon­flikt medzi svo­jou lás­kou a tres­ta­jú­cou spra­vod­li­vosťou iba usmr­te­ním svoj­ho vlast­né­ho Syna je výsled­kom (ne)ľudskej fan­tá­zie a nemá nič spo­loč­né s Bohom, kto­ré­ho nám zja­vil Ježiš.

Ježiš im pove­dal: „Veru, veru, hovo­rím vám: Kaž­dý, kto pácha hriech, je otrok. […] Až keď vás Syn vyslo­bo­dí, bude­te naozaj slo­bod­ní.

Pre­to nepo­čí­ta naše hrie­chy. Jeho lás­ka bola zjav­ná prá­ve v Ježi­šo­vej odda­nos­ti. A ten, kto­rý ma poslal, je so mnou.

Čo bolo pod­sta­tou Ježi­šo­vej obe­te, že umož­ni­la sku­toč­né odpus­te­nie hrie­chov? Hľa, pri­chá­dzam, aby som plnil tvo­ju vôľu. Ježi­šo­va smrť bola dôsled­kom jeho svä­té­ho živo­ta. Ježiš pri­šiel činiť Božiu vôľu od prvé­ho do posled­né­ho dychu.

Na záver, Biblia odmieta ľudskú obetu ako formu uctievania Boha. Príbeh Abraháma a Izáka poukazuje na to, že Boh si cení poslušnosť a vieru viac ako samotnú obeť. Ježiš Kristus je prezentovaný ako dokonalá obeť, ktorá nahrádza všetky predchádzajúce obete a prináša odpustenie hriechov.

Rembrandt - Obetovanie Izáka

tags: #ziadal #by #boh #ludsku #obetu