Svetové náboženstvá, medzi ktoré patrí kresťanstvo, islam, hinduizmus, budhizmus a judaizmus, formujú životy ľuďom po celom svete. Spája sa s nimi aj množstvo pravidiel a sviatkov. V tomto článku sa pozrieme na porovnanie židovských sviatkov a Vianoc, pričom sa zameriame na ich historické, náboženské a kultúrne aspekty.
Judaizmus: Základy a sviatky
Judaizmus je jedno z najstarších monoteistických náboženstiev na svete, ktorého korene siahajú viac ako 3500 rokov do minulosti k patriarchovi Abrahámovi. Abrahám zničil rodinné modly a ušiel do Kanaánu, uzavrel zmluvu s Bohom, že bude jemu aj celému jeho potomstvu jediným Bohom a že Boh dá jeho potomstvu krajinu Kanaán. Pri putovaní do zasľúbenej zeme zjavil Boh Mojžišovi na hore Sinaj 10 prikázaní, ktoré tvoria osnovu židovského náboženstva. Ten si zaviazal Židov, že budú verne plniť jeho zákony a príkazy, za čo dosiahnu lepší svet (ten bude zvestovaný príchodom Mesiáša.
Medzi základné princípy judaizmu patria:
- Viera v jedného Boha - stvoriteľa a pána vesmíru.
- Obriezka - určuje príslušnosť muža k židovskému náboženstvu (8. deň po narodení).
- Košér strava - mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce.
- Šabat - siedmy deň v týždni (týždeň sa začína nedeľou), najväčší sviatok. Svätí sa od piatočného západu slnka do sobotňajšieho večera. Odvodený je z Biblie - keď Boh stvoril svet, na siedmy deň odpočíval.
- Svadba - pod baldachýnom, v synagóge. Ženích na konci obradu rozbije pohár na znak zničenia jeruzalemského chrámu. Svadba trvá u ortodoxných židov až sedem dní (každý večer sa čítajú žehnania).
- Pohreb - mŕtvych treba pochovať čo najskôr po smrti, nie spáliť, lebo to je prejav nedostatku viery v budúce zmŕtvychvstanie. Mŕtve telo sa umyje, zabalí do bielej plachty a vloží do jednoduchej truhly.
Za nečistotu sa považuje napr. styk s mŕtvolou, účasť na pohrebe, menštruácia a 7 dní po nej... Nečistý človek sa musí očistiť v mikve. V súčasnosti sú všetci židia v stave nečistoty, preto nemôžu vstúpiť na posvätné územia chrámovej hory v Jeruzaleme a modlia sa len pri Múre nárekov. SUKOT - spomienka na 40-ročné putovanie do Zasľúbenej krajiny.
Kresťanstvo a Vianoce
Kresťanstvo sa považuje za najväčšie zo svetových náboženstiev. Jeho základom je učenie Ježiša Krista, ktorého jeho stúpenci považujú za Syna Božieho a Spasiteľa ľudstva. Kresťanské pravidlá a zásady sú založené na učení Biblie. Kresťania sú povzbudzovaní milovať Boha nadovšetko a svojich blížnych ako samých seba.
Základné princípy kresťanstva:
- Viera v jedného Boha, v ktorom sú tri božské osoby - otec, syn a duch svätý (Boh Otec je stvoriteľom, Boh Syn zjavil ľuďom Božiu lásku a Boh Duch Svätý vedie spoločenstvo veriacich). Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby vykúpil naše hriechy. Na konci sveta príde naspäť na Zem - posledný súd.
- Starý a hlavne Nový zákon - 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) + Skutky apoštolov + listy sv. Pavla. Tieto spisy vysvetľujú pravé učenie Ježiša Krista, opisujú počiatky Cirkvi a predpovedajú jej slávne zakončenie.
- Svätá omša - na obraz Poslednej večere, má dve časti: bohoslužba slova (čítanie a vysvetľovanie Písma) a bohoslužba obety (premena chleba a vína na skutočné telo a krv Ježiša Krista, veriaci ich prijímajú z rúk kňaza).
- Kostol - miesto stretávaní kresťanov.
Podľa tradície rímskokatolíckej cirkvi si na Vianoce pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Túto tradíciu prevzali aj protestantské cirkvi. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Dokumentárny film History Channel o pôvode Vianoc
Historické a kalendárne súvislosti
Podľa záznamov z evanjelia podľa Lukáša, Mária, židovské dievča, počala Ježiša v šiestom mesiaci židovského kalendára, čo je Av (júl, august). Alžbeta po počatí svoje tehotenstvo päť mesiacov skrývala. Takže Alžbeta počala Jána Krstiteľa v mesiaci Nisan - marec,apríl. Mária bola v decembri, keď sa narodil Ján Krstiteľ len v treťom maximálne v štvrtom mesiaci tehotenstva. Z biblických textov teda vieme, že Ján Krstiteľ bol o šesť mesiacov starší ako Ježiš. Ak vychádzame z úvahy, že Máriine tehotenstvo trvalo normálnych deväť mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že Pán Ježiš sa narodil práve v prvom mesiaci, keď Boh určil veľkonočného baránka ako obeť, ktorá mala priniesť spasenie, čiže vyslobodenie z otroctva, v mesiaci Nisan.
Udalosť narodenia a smrti veľkonočného baránka v Egypte a veľkonočného baránka Pána Ježiša Krista v Izraeli sa odohrala v mesiaci Nisan, čiže v marci alebo v apríli. Pán Ježiš sa narodil v Betleheme a na ôsmy deň bol prinesený do chrámu v Jeruzaleme, kde ho obrezali. V tom istom chráme pred šiestimi mesiacmi obrezali Jána Krstiteľa. Je možné, že Pán Ježiš bol prinesený do chrámu v predvečer veľkonočných sviatkov. Takže náboženskej obci bol Pán Ježiš verejne predstavený obriezkou počas alebo tesne pred veľkonočnými sviatkami, ktoré sú symbolom vykúpenia, vyslobodenia, spasenia.
Ale s určitosťou môžeme na základe biblických textov veriť, že Pán Ježiš sa narodil a zomrel v ten istý mesiac /Nisan/ v roku. Vidíme, dokonalé prepojenie veľkonočného baránka s Pánom Ježišom Kristom. Veľkonočný baránok bol prvou obeťou vykúpenia z otroctva a Pán Ježiš bol poslednou obeťou. Prvorodený veľkonočný baránok, sa narodil v prvý mesiac, lebo tak ustanovil Boh. Pán Ježiš je vo všetkom prvý a preto sa narodil, zomrel a vstal zmŕtvych v prvý mesiac Nisan, ktorý symbolizuje medzník medzi starým a niečim novým. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením.
Vianoce a kultúrny marxizmus
Jednou z príznačných vlastností západnej politiky za niekoľko posledných desaťročí je vznik kultúrneho marxizmu, známeho ako „politická korektnosť“. V Spojených štátoch sa najprekvapujúcejším a najzarážajúcejším aspektom tohto kultúrneho marxizmu stalo to, čo Peter Brimelow nazval „vojna proti Vianociam“. Dnes máme „sviatočné karty“, „sviatočné oslavy“, „sviatočné piesne“ a dokonca „sviatočné stromčeky“. V snahe nikdy nikoho neuraziť sú teraz milióny Američanov zdanlivo spokojné s tým, že nebudú hovoriť o Vianociach, ktoré oslavujú, a že budú konať tak, akoby všetky druhy minoritných osláv (Kwanzá, Chanuka, Deň Bodhi, Diwali, Ramadán a zimný slnovrat) boli rovnako dôležité.
Vojna proti Vianociam je charakteristická agresívnou multikulturálnosťou, v rámci ktorej sa vyzdvihuje celé spektrum predtým neznámych, či dokonca neexistujúcich slávností vzdorovianoc. Ide hlavne o slávnosti Chanuka, Kwanzá a teraz Ramadán, ale aj Diwali, deň Bodhi, narodenie guru Gobinda Singha, Dongji a čínsky nový rok. Tieto sviatky sa vyzdvihujú preto, lebo sú blízko Vianoc, nie pre ich kultúrny význam či skutočnú hodnotu.
Vianoce v kontexte islamu
Často sa môžeme stretnúť s názorom, že muslimovia by sa mali prispôsobiť západnej kultúre a oslavovať sviatky, ktoré slávia nemuslimovia. Tak ako hinduisti neslávia kresťanské sviatky, kresťania neslávia islamské sviatky alebo budhisti hinduistické sviatky, tak ani muslimovia neslávia sviatky iných vierovyznaní.
V Koráne ani v hádisoch nenájdeme zdroj, ktorý by nám povoľoval slávenie náboženských sviatkov iných vierovyznaní. Ak sa muslim pripája k sláveniu iných náboženských sviatkov, môže byť toto jeho konanie považované za inováciu náboženstva. Prorok Ježiš sa nenarodil 25. decembra. Podľa islamských zdrojov sa Mesiáš Ježiš narodil v období dozrievania datlí, čo je v oblastí Palestíny približne prelom mesiacov: august-september.
Pôvod slávenia Vianoc nájdeme v pohanskej mytológii. Mnohé pohanské zvyky boli neskôr pokresťančené v snahe “vytlačiť pohanstvo”, napríklad používanie vianočného stromčeka a girlandy. Boh nás v Koráne vystríha pred hriechom, ktorý je tým najväčším hriechom voči Bohu - pred širkom, pridružovaním k Bohu, polyteizmom, modloslužbou.
Zmiešané rodiny a Vianoce
Niekedy dochádza k situáciám existencie zmiešaných rodín. Deje sa tak napríklad v prípade, kedy si muž - muslim vezme za manželku ženu - kresťanku. V takýchto prípadoch môže dochádzať k tlaku manželky na slávenie Vianoc. Dokiaľ tieto sviatky slávi iba kresťanská manželka, je to dajme tomu prehliadnuteľné. Muž by si mal byť však vedomý, že on je hlava rodiny a je za rodinu zodpovedný (Korán 2:228). Že on je v zmiešanej rodine jediný dospelý, ktorému sa dostalo milosti plného zjavenia náboženstva od Boha, a ktorý je teda zodpovedný za náboženské vedenie svojich detí k islamu. Preto by mal dohliadnúť na to, aby jeho deti neslávili vianoce v zmysle slávenia širku.
Inou situáciou v zmysle muslimsko-kresťanských rodín je situácia, kedy mladý/á kresťan/ka konvertuje k islamu ale jeho/jej rodičia, rodina ostali v kresťanstve a oslavujú Vianoce. Mnohí noví muslimovia, konvertiti sa môžu nachádzať v nezávideniahodnej situácii. Tlak kresťanskej rodiny k sláveniu Vianoc ich môže primäť k zasadnutiu k štedrovečernému stolu so zvyškom svojej kresťanskej rodiny (či už je to priamy tlak nútením, alebo emocionálny tlak - aby rodina nebola smutná).
V takomto prípade, ak muslim nemá na výber, je minimálne potrebné, aby sa pri štedrovečernom stole:
- zdržal spevu kolied, prianí atď., ktoré podnecujú k modloslužbe (nazývanie Ježiša Božím synom, Bohom atď..)
- nezúčastňoval na modlitbách, ktoré obsahujú modloslužbu (modlitby k panne Márii, o trojici..)
- nezúčastňoval kresťanských bohoslužieb (polnočnej omše..), alebo sa do toho nijako nezapájal, ak bol donútený tam ísť
- zdržal bravčového a alkoholu, ktoré je podávané na hostine
- snažil premýšľať nad tým, čomu verí (viera v Jediného Boha) a možno aspoň čiastočne prejavil, ak je to možné svoju vieru v to, že Mesiáš Ježiš bol jeho Prorok a Posol
- nezapájal do praxe slávenia Vianoc v akomkoľvek ohľade viac, než je nutné (nezapájať sa do zdobenia, dávania darčekov..)
K rodičom by sme sa mali správať s úctou a pokorou, avšak nemáme ich nasledovať v konaní zakázaného alebo nesprávneho. Ak muslim/ka konvertit býva oddelene od rodičov, je vhodné, aby ich navštívil na znak toho, že sú stále rovnako rodinou i počas tohto obdobia - vhodnejšie je to však mimo hlavných vianočných dní (teda mimo dní od 24.12 do 26.12).
Záver
Ako muslimovia máme vzdelávať svoje o islame a neohrozovať našu vieru kvôli kultúrnym vplyvom iných vierovyznaní. Môžeme žiť harmonicky s ostatnými vierovyznaniami v ich krajine a byť aj ich priateľmi bez toho, aby sme si pripomínali alebo slávili základný princíp inej viery. Môžeme súhlasiť s tým, že nesúhlasíme s neislamskou náukou, teológiou a praxou a vyhýbame sa tomu, aby sme túto prax ovplyvňovali alebo sa na nej podieľali.
Je nevyhnutné aby sme ako muslimovia dôkladne študovali islam a jeho zdroje, a predali tak budúcim generáciám informácie o správnej náboženskej islamskej praxi, ktorú budeme sami dodržiavať.