Kláštor Bzovík, jeden z najstarších kláštorov na Slovensku, sa nachádza na nízkej vyvýšenine v obci Bzovík pri Krupine. Táto majestátna stavba, symbol bzovíckych dejín, stále dýcha atmosférou stredoveku. Načúvala modlitbám zbožných rehoľníkov aj hlučným rozkazom neľútostného grófa Balašu. Odolávala požiarom aj nájazdom Turkov, bola svedkom druhej svetovej vojny, neúcty k pamiatkam, dohliadala na chlapčenské dobrodružné výpravy aj prvé lásky.
Tajomná atmosféra, ktorá obklopuje toto miesto, láka nielen turistov a nadšencov histórie, ale aj lovcov záhad.
Založenie a raná história
Vznik kláštora sa datuje až do 12. storočia. Okolo roku 1130 založil Lampert z rodu Hunt - Poznanovcov cistercitské opátstvo ku cti sv. Štefana. Za zakladateľa kláštora sa považuje Lampert z veľmožského rodu Hont-Poznanovcov spolu s manželkou Žofiou a synom Mikulášom. Vybudovali ho v nádeji na nebeskú odmenu a spásu svojich duší za vlády kráľa Štefana a preto sa aj nazýva Konvent sv. Štefana. Prví mnísi sa v Bzovíku usadili okolo rokov 1127 - 1131, z ktorých môžeme predpokladať založenie kláštora.
Prvá písomná zmienka je z roku 1135 v kráľovskej listine vydanej kráľom Belom II. Tu potvrdil, že župan Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov, s manželkou Žofiou a synom Mikulášom, založil kláštor v obci Bzovík. Kláštor zasvätil sv. Štefanovi.
Zakladacia listina tzv. bzovícka listina sa datuje do roku 1135, ale v origináli nie je zachovaná.
Vzhľadom na čas vzniku (1130-1131) sa predpokladá, že išlo o benediktínsky kláštor. Bolo tu zriadené cisterciánske opátstvo, ktorého prvý známy predstavený bol Alexander z roku 1139. V rokoch 1151-1181 rehoľníci z moravského Hradišťa premenili opátstvo na premoštrátske prepošstvo.
Premonštráti v Bzovíku
V zakladacej listine nie je uvedené pre príslušníkov akej mníšskej rehole bol kláštor postavený, ale spomínajú sa benediktíni a cisterciti. Vzhľadom k rozšíreniu cistercitov v Uhorsku je pravdepodobnejší rád benediktínov. Po polstoročí nahradili benediktínov premonštráti, ktorí uprednostňovali sídla v blízkosti komunikácií a križovatiek ciest. Premonštráti nosili habit bielej farby a dodržiavali pravidlá obsiahnuté v regule sv. Augustína, zameriavali sa na intelektuálnu činnosť a duchovnú starostlivosť o veriacich.
Bzovícki premonštráti patrili k popredným majiteľom pôdy v Hontianskej župe, na ktorej sa venovali poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, včelárstvu, mlynárstvu a chovu dobytka.
V 14. storočí sa zmenilo patronátne právo nad kláštorom, ktoré Hont-Poznanovci stratili a od čias Anjuovcov sa spomína ako kráľovská ustanovizeň. Niekoľkokrát navštívil kláštor aj kráľ Ľudovít I. Veľký, ktorý sa vyjadril, že bzovícky konvent je mu podriadený.
Stredoveké spory a úpadok
Kláštor Bzovík bol v stredoveku v neustálom rozpore s mestom Krupina, ktoré brzdilo vývoj Bzovíka na významnejšie sídlo. Predmetom sporov bol najmä kláštorný majetok Briač, ktorý susedil s pozemkami Krupiny a ležal na začiatku horskej cesty vedúcej z Krupiny do Sásy. V roku 1471 dokonca zničili a vypálili Krupinčania časť kláštora.
Kostol prepošstva, pôvodne románsky, v roku 1433 podpálili husiti. Následne bol opravený. V roku 1471 postihla kláštor ďalšia pohroma. Požiar, ktorý založili krupinskí mešťania. Prepošstvo však potom za stálych nepokojných čias upadlo, až v roku 1530 zaniklo.
Žigmund Balaša a premena na pevnosť
Po bitke pri Moháči ostala krajina bez panovníka a v roku 1530 zaútočil na Bzovícky kláštor Žigmund Balaša, ktorý zrútil príbytky rehoľníkov a ich vyvraždil. Prežilo len 5 bratov, ktorí ušli do kláštora v Hronskom Beňadiku, čím zanikol rehoľný život v kláštore Bzovíku. V tomto období kláštor vojensky napadol gróf Žigmund Balaša, ktorý bol prívržencom reformácie. Po obsadení kláštora z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Kostol bol zrušený. Z veží bola ponechaná len severná, tá slúžila ako pozorovacia veža. Celý kláštor obohnal vysokým hradným múrom a na rohoch dal vybudovať 4 bašty. V múre i baštách boli strielne, ktoré boli spojené ochodzami. Okolo hradu bola vybudovaná vodná priekopa.
Po roku 1540 premenil Žigmund Balaša zaniknutý kláštor na pevnosť. Tá pozostávala zo štyroch bášt a bola obklopená priekopou. Vo svojom testamente poručil celú pevnosť manželke Barbore.
Balaša, ktorý pochopil význam nastupujúcich palných zbraní nechal kláštor obohnať štvoruholníkovou hradbou, nárožia spevnil kruhovými baštami s delovými strieľňami, vyhĺbil priekopu a vstup preklenul padacím mostom. Pôvodný kostol úplne odstránili a v objatí hradieb vybudovali nové hospodárske budovy. Prestavbu ukončili v roku 1548.
Bzovícky hrad sa stal protitureckou pevnosťou.
Fánchyovci a povstania
Na čelo pevnosti sa postavil Barborin brat Juraj Fánchy, ktorý bol známy vydržiavaním vojenskej posádky. Jeho syn Juraj Fánchy ml. sa v roku 1605 počas povstania Štefana Bočkaia pridal na stranu povstalcov, ktorí obsadili pevnosť Bzovík a mesto Krupina. To sa zrejme nepáčilo panovníkovi, ktorý im pevnosť odobral. Napriek tomu Fánchyovcom pevnosť ostala v zálohovej držbe a bola aj miestom odpočinku pre mnohých členov rodu.
Jezuiti a neskoršie vlastníctvo
Po smrti Pavla Fánchyho získal polovicu pevnosti ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Druhú polovicu odkázala Mária Sidónia Balašová jezuitom, kolégiu Spoločenstva Ježišovej v Trnave. V tom istom roku ho počas povstania Imricha Tökölyho vypálili. Následne prešla pevnosť Bzovík rozsiahlou stavebnou úpravou, čo dokumentuje zachovaný nápis z roku 1680. Po smrti posledného mužského potomka z rodu Fánchyovcov daroval Juraj Selepčéni bzovícke panstvo kolégiu Spoločnosti Ježišovej.
V roku 1773 zanikla jezuitská rehola a pevnosť sa dostala do vlastníctva viacerých súkromných osôb.
Zánik a súčasný stav
Po I. svetovej vojne prestal byť objekt pevnosti obývaný a postupne dochádzalo k jeho deštrukcii, ktorej prispela II. svetová vojna. Materiál z pevnosti sa použil na opravu miestneho kostola či obecnej cesty. Počas 60-tych rokov 20. storočia sa konečne pristúpilo k jeho rekonštrukcii. Cieľom bolo vybudovať z pevnosti zariadenie slúžiace turistike a cestovnému ruchu. V jej priestoroch sa uskutočnil reštaurátorský a archeologický výskum, ktorého nálezy sú umiestnené v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene.
V roku 1908 ostrihomská kapitula predala nehnuteľnosť do súkromných rúk. Obidve nasledujúce svetové vojny sa na Bzovíku negatívne podpísali. Dnes je Bzovík stále veľkolepá stavba.
V roku 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum.
V súčasnosti je pevnosť majetkom obce.
Chronológia Kláštora Bzovík
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| cca 1130 | Založenie cistercitského opátstva Lampertom z rodu Hunt-Poznanovcov |
| 1151-1181 | Premena opátstva na premonštrátske prepošstvo |
| 14. - 15. storočie | Útoky, požiare, prestavby a obnovy |
| 1530 | Dobytie kláštora Žigmundom Balašom a prestavba na pevnosť |
| 1678 | Obsadenie Bzovíka kuruckými povstaleckými vojskami |
| koniec 17. storočia | Kláštor sa stáva majetkom cirkvi, opätovné prestavby |
| prvá tretina 20. storočia | Postupný úpadok |
| 2015, 2018, 2019 | Rekonštrukčné a stabilizačné práce |
Architektúra a zaujímavosti
Najstaršou stavbou v rámci areálu kláštora bol jednoloďový románsky kostol na západnej strane ukončený vstupnou predsieňou a dvomi vežami po jej stranách. Medzi vežami sa nachádzala mníšska empora. Vznik tejto stavby sa datuje do prvej tretiny 13. storočia. Spôsob usporiadania kláštorných budov do 40. rokov 15. storočia nie je známy. V priebehu 15. a 16. storočia prebehli rozsiahle prestavby.
Po dobití Žigmundom Balašom v roku 1530 prebehla rozsiahla prestavba. Zbúral kostol, pristaval monumentálne opevnenie, ktoré uzatvorilo nádvorie. Vstup do pevnosti sa nachádzal pri severozápadnej bašte a mal podobu širokého neskoro gotického portálu s padacím mostom. Pevnosť chránila vodná priekopa. Túto prestavbu datuje monogram Balašu, ktorý sa nachádza na portáli. V roku 1548 ukončili renesančné prestavby.
Zo Bzovíckeho kláštora pochádza aj najstarší písomný doklad o používaní zvonov na území Slovenska. Potvrdzuje to zakladacia listina z roku 1135, kde Belo II. potvrdil fundáciu cisterciánskeho opátstva.
V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a prácami. Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B.
Povesť o dcére Balašu
Povesti, ktoré sa o Bzovíku rozprávajú majú vzťah k dcére pána Balašu, ktorý z kláštora mníchov vyhnal. V prvom príbehu Balaša zachráni svoju dcéru z väzenia v kláštore, do ktorého sa mnísi z Bzovíka presťahovali. Druhý príbeh nie je taký veselý. Ale k pevnosti má bližší vzťah. Keď Balaša z Bzovíka mníchov vyhnal, sám sa tam usadil. Jesenný čas zimu do kamenných izbíc zavliekol, preto aj Balašova dcéra začala chodiť zbierať drevo na kúrenie. Jedného večera sa domov nevrátila. Hľadali ju mnoho dní po celom kraji poddaní aj vojaci. Do času kým akýsi žobrák Balašovi nepriniesol správu, že mnísi vyhnaní z Bzovíka ju uväznili. Pán žobráka odmenil a sám sa postavil na čelo ozbrojeného oddielu, ktorí dievku vyslobodil. Ibaže dievča nebolo v poriadku. Chorá bola tak, že ledva žila a zomrieť nedokázala. Mnohí lekári sa ju pokúšali uzdraviť, až sa objavili dvaja zelinkári. Čo Balaša však ani nemohol tušiť, nešlo o zelinkárov, ale o preoblečených mníchov. Tí dievčaťu žiaden liek nepodali. Rovno ju otrávili. Tak sa pomstili Balašovi za to, že ich z Bzovíka vyhnal.
Tipy na výlety v okolí
Neďaleko Sebechlieb, ktoré sa nachádzajú len 13 km na juhozápad, môžete navštíviť skanzen Stará Hora, ktorý je charakteristický starými vinohradnickými domami. Ak sa vydáte z pevnosti na juhozápad, tak narazíte na čoraz obľúbenejšie kúpele Dudince, ktoré sú známe svojou zemitou hydrouhličitanovo-sírnto-chloridovou 30 stupňovou vodou a neodmysliteľnými travertínovými kopami, tzv. Dudinskými travertínmi. Obec Bzovík je od kúpeľného mesta vzdialená 25,8 km. V prípade, že máte záujem počas vášho kúpeľného pobytu v Dudinciach navštíviť Bzovík a nemáte vlastnú dopravu, z kúpeľov je k dispozícii autobusové spojenie s prestupom v Krupine.
Kúpele Sklené Teplice sú od pevnosti v Bzovíku vzdialené 42,7 km, cesta autom vám zaberie 54 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Banskú Štiavnicu, po ceste číslo 51. Cestou sa môžete pristaviť aj v obci Teplá a preskúmať pozostatky Žakýlskeho hradu. Z Banskej Štiavnice pokračujete ďalej cez Svätý Anton, Žibritov do Krupiny a odtiaľ do Bzovíka.
Pukanec, dnes nenápadná obec na úpätí Štiavnických vrchov, v minulosti významné slobodné kráľovské banské mesto. V súčasnosti sa v obci nachádzajú pozostatky po jej niekdajšej sláve v podobe historických pamiatok, zaujímavé náučné chodníky či menšie múzeá, ktoré približujú návštevníkom bohatú históriu obce.
