Výzva "Zmiluj sa nado mnou, Bože" je hlboká prosba o Božiu milosť a odpustenie, ktorá sa často vyskytuje v Biblii. Táto prosba odráža hlboké uvedomenie si vlastnej nedokonalosti a potrebu Božieho zásahu. Pozrime sa bližšie na jej význam a kontext.
Žalm 51: Kajúca modlitba Dávida
Žalm 51 je jednou z najznámejších kajúcich modlitieb v Biblii. Žalm Dávida, keď prišiel k nemu prorok Nátan, pretože vošiel k Batšebe. Dávid prosí Boha o milosť a odpustenie po svojom hriechu s Batšebou. Jeho slová vyjadrujú hlboké pokánie a túžbu po očistení.
Dávid prosí: Bože, zmiluj sa nado mnou podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zotri moje ťažké priestupky! Dôkladne zo mňa zmy moju vinu, očisti ma od môjho hriechu! Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli. Proti tebe samému som zhrešil, urobil som, čo pokladáš za zlé.
Na čom založí Dávid svoju prosbu o odpustenie? Na svojom poznaní Boha. Vie, že Boh nie je len spravodlivý, ale i milostivý. Jeho spravodlivosť znamená, že človek dostane to, čo si zaslúži. Čo si Dávid zaslúži? Odsúdenie: Preto si spravodlivý v tom, čo hovoríš, čistý, keď súdiš. Ale Dávid sa neodvoláva na Božiu spravodlivosť, ale na Božiu milosť.
Lebo milosť znamená dostať to, čo si človek nezaslúži. Kto sa dovoláva Božej milosti vie, že pred Bohom nemá na nič právo. Že si nemôže na nič robiť nárok, ani na milosť nie. Lebo milosť nie je nárokovateľná. Lenže my nežiadame Boha, aby s nami naložil spravodlivo. Lebo vtedy beda nám! My Ho prosíme, aby s nami naložil milostivo. Lebo len vtedy je pre nás nádej na záchranu.
Dávid prosí: Bože, zmiluj sa nado mnou podľa svojej milosti! Čo vieme o tejto milosti? Má nejaké limity, hranice, po ktoré ešte môže zájsť, ale za ktoré už nezájde? Aj na túto otázku Dávid pozná odpoveď: Ako vysoko je nebo nad zemou, tak jeho milosť prevyšuje tých, čo sa ho boja. (Ž 103,11) Veľkosť Božej milosti je nezmerateľná. Jej miera nie je ničím ohraničená, ani veľkosťou našich previnení.
Áno, veľká je Božia milosť. Ale akú môžeme mať istotu, že sa Boh i skutočne zmiluje? Že s nami naloží milostivo a náš hriech odpustí? Túto istotu nám dáva poznanie Božieho srdca: Pre svoje veľké milosrdenstvo zotri moje ťažké priestupky! Milosrdenstvo označuje srdce plné milosti. Naša prosba o milosť sa tak stretne s Božím srdcom, ktoré je plné milosti, súcitu a zľutovania. Vyvolá pohnutie Božieho srdca. A Boh tomuto pohnutiu nevie odolať. Veď ako by sa nezmiloval nad svojimi deťmi?!
Slová samotného žalmistu spolu s modifikovaným responzom začínajú ikonickým zvolaním „zmiluj sa“, čím sa dáva najavo, že prosebník žiada o niečo, čo si nezaslúži, od niekoho, kto je postavený nad ním.
Znakom získania želaného stavu má byť podľa v. 14 návrat stavu radosti zo spásy a teda radosti z toho, že je Boh opäť blízko pri žalmistovi. Posledný liturgický verš tejto nedele (17) patrí k predposlednej časti Žalmu 51 (vv. 15-17), kde Dávid predstavuje ochotu, že sa po získaní odpustenia stane hlásateľom a prorokom Božieho milosrdenstva pre všetkých hriešnikov.
Dávid svedčí aj nám, že Božie milosrdenstvo môže zachovať tých, ktorých srdce je skrúšené.
ŽALM 51 | Vyznanie viny
Božie milosrdenstvo v Starom zákone
Tajomstvo Božieho milosrdenstva spoznávame len vďaka tomu, že Boh nám ho sám ukázal a je ono opísané na stránkach Starého a Nového zákona. V dejinách ľudstva a jednotlivých biblických postáv, ako aj v histórii vyvoleného národa vidíme milosrdnú Božiu lásku, ktorá obdarúva existenciou všetko stvorenie, odpúšťa a pomáha v núdzi. Milosrdenstvo sa teda prejavuje navonok ako úkon stvorenia aj vykúpenia. Starý zákon používa veľmi veľa termínom, ktoré vyjadrujú túto skutočnosť milosrdenstva a každý z nich poukazuje na nejaký aspekt našej viery.
Najčastejšie, až dvadsaťkrát, sa v hebrejskom jazyku milosrdenstvo vyjadruje slovom hesed. Vyjadruje ono vernú lásku, dobrotu a milosť. Hesed podčiarkuje tie črty Božieho milosrdenstva, ktoré vyjadrujú vernosť zmluve Boha s človekom (s vyvoleným židovským národom), ale aj vernosť a zodpovednosť v láske.
Ďalším často používaným slovom je slovo rahamin (slovo pochádza od slova rehem - materské lono). Slovo poukazuje na črty typické pre lásku ženy a matky. Charakterizujú ho najnežnejšie city. Vyjadruje nezištnú lásku, ktorú dobre charakterizujú vlastnosti ako citlivosť, trpezlivosť, dobrota, odpustenie.
Tajomstvo Božieho milosrdenstva je vyjadrené aj inými slovami: hanan, ktoré opisuje stálu, láskavú a veľkorysú dispozíciu. Slovo hamal (doslova - ušetrenie porazeného nepriateľa) vyjadruje tú vlastnosť milosrdenstva, ktorá ukazuje zmilovanie, súcit a odpustenie. Slovo hus má podobný význam a vyjadruje ľútosť a súcit.
Božia spravodlivosť a milosť
Mohlo by sa zdať, že Božia spravodlivosť a milosť sú dve protichodné stránky Božej prirodzenosti. Niektorí ľudia učia, že Božia spravodlivosť zaväzuje Boha k tomu, aby trestal, zároveň však hovoria, že hriešnika potrestať nechce, pretože je milosrdný a chce mu odpustiť. Táto nesprávna a rozporuplná predstava o Božej spravodlivosti a milosrdenstve má vplyv aj na chápanie spasenia. V tomto článku chceme ukázať, že takýto rozpor v Bohu neexistuje a že Ježiš nebol poslaný, aby ho vyriešil.
Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Pre židov biblických čias neboli tieto pojmy v rozpore. V ich jazyku (hebrejčine) malo slovo spravodlivosť širší význam. Vyjadrovalo rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a vzťahu medzi Bohom a človekom. V tejto súvislosti stojí za zmienku jedna skutočnosť: hebrejské slovo pre spravodlivosť je tsedaqah.
Božia spravodlivosť sa dokonca prejaví ešte viac, keď On zostáva verný napriek nevernosti svojho ľudu. Počujte ma, vy tvrdého srdca, ďalekí od spravodlivosti! Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko, a moje spasenie nebude meškať. Ale dám na Sione spasenie a Izraelu svoju slávu.
Napriek tomu im Boh vo svojej vernosti a láske dáva odpustenie a spásu. Z tohto a iných veršov sa dá vidieť, že spravodlivosť nebola pre židov v rozpore s milosťou a odpustením.
Aj jednotliví ľudia v Starom zákone svedčia o Božej spravodlivosti, ktorú zakúsili skrze jeho odpustenie a milosť. Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, podľa svojej milosti! Podľa množstva svojho milosrdenstva zahlaď moje prestúpenia.
Boh nechce takému človeku odpustiť - nechce podporovať zlo. Boh odpúšťa tomu, kto sa pokorí, vyzná svoje hriechy a chce sa učiť žiť úprimný život. Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete.
Ježiš a milosrdenstvo
Ježišovým cieľom bolo priblížiť nás k Bohu a prebudiť v nás ľútosť nad našimi hriechmi a lásku k Bohu.
Táto žena sa zaplietla do hriechu a už nemala silu svoju situáciu zmeniť. Ostatnými židmi bola opovrhovaná a zdalo sa, že pre ňu nie je žiadna nádej. Pravdepodobne počula Ježiša hovoriť a to ju naplnilo túžbou po čistom živote a láske, ktorú tiež neváhala vyjadriť. Už nechcela ďalej hrešiť a vyjadrila pripravenosť sa zo svojho hriechu obrátiť. Božou odpoveďou na to bolo odpustenie. To isté ponúka aj nám.
Ježiš nemal dosť telesnej sily, aby citoval celý žalm, ale tí, ktorí ho počuli, poznali kontext týchto slov. Vedeli, že tým Ježiš v skutočnosti hovorí, že je spravodlivý a zaslúži si Božie vyslobodenie.
Záver
Prosba "Zmiluj sa nado mnou, Bože" je univerzálna modlitba, ktorá vyjadruje hlbokú túžbu po Božom odpustení a milosti. Či už ju vyslovujeme v kontexte osobného hriechu alebo v širšom kontexte ľudskej nedokonalosti, táto modlitba nám pripomína, že Boh je vždy pripravený odpustiť a prijať nás späť do svojho náručia.