Kežmarok, malebné mesto pod Vysokými Tatrami, sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických skvostov. Jedným z nich je renesančná zvonica, ktorá stojí v tesnej blízkosti gotickej Baziliky svätého Kríža. Vďaka svojej zlatej výzdobe bola volaná aj Zlatou vežou a považovala sa za najkrajšiu na Spiši.
Bazilika sv. Kríža a renesančná zvonica v Kežmarku
História zvonice
Definitívny dátum ukončenia stavby zvonice je podľa textu na severnej strane 18. september 1591. Zvonica je od jej postavenia majetkom mesta, rímskokatolíckej cirkvi patria len zvony. Kým si evanjelici nepostavili vlastný kostol s vežou, kde sú zvony, túto zvonicu využívali aj oni. A pritom je to už druhá zvonica - prvé zvony boli vo veži dnešnej baziliky svätého Kríža, ale pri požiari roku.
Historička Nora Baráthová vidí podobnosť zvonice a hradu. Rodina Thököly v tých časoch prestavovala hrad a faktom je, že vstupná veža hradu mala tiež podobné cimburie. Otázka je: kto od koho tie atiky odkukal.
Na Slovensku máme slávnejšie mestá, takú Levoču či Banskú Štiavnicu, ale spišský Kežmarok je milý, útulný a na malom priestore ponúka až prekvapujúco veľké množstvo historických skvostov v kombinácii s úchvatnými výhľadmi na Vysoké Tatry.
Architektúra a výzdoba
18 metrov vysokú zvonicu ukončuje štítková atika s viacerými erbmi a zdobí ju bohaté sgrafito (umelecká technika, pri ktorej sa na stenu nanesie tmavšia vrstva omietky a na ňu svetlá, do ktorej sa ešte za čerstva vyškrabávajú rôzne motívy), ktoré vraj bolo v dávnej minulosti pozlátené.
Kežmarská zvonica má na južnej strane dve úzke štrbinové strieľne. Bola tu pred zvonicou nejaká obranná bašta, kde sa mohli ľudia schovať? Tradícia hovorí, že je vraj pod zvonicou štvorhranná tajná miestnosť. Ak by sa naozaj našla a môže byť už aj zasypaná, načo slúžila?
Na severnom priečelí na jednej z atík sú iniciály HB, ktoré by mohli patriť Hansovi Baumeisterovi. Tak či tak má zvonica ešte dosť tajomstiev.
„Všade sa uvádza, že na južnej strane zvonice je nápis: Jasné slnko zakrylo ohnivé hviezdy Váh, keď autor pracoval na tomto diele, s chronostichom 1586,“ vysvetľuje Nora Baráthová a pokračuje: „Je to však omyl. Ak si zrátame rímske číslice, vyjde nám tiež rok 1591.“
Význam zvoníc v minulosti
Zvonice mali v živote miest či obcí veľký význam. Slúžili ako strážne veci a pozorovateľne, predovšetkým sa z nich ale v prípade nebezpečenstva vyhlasoval poplach. Mimoriadnej obľube sa tešili počas renesancie aj na Spiši, kde sa zachovalo viacero vzácnych stavieb tohto typu.
Okrem Kežmarku sa renesančnými zvonicami môžu pochváliť aj ďalšie spišské mestá a obce:
- Poprad (Spišská Sobota, Matejovce)
- Levoča
- Strážky
- Podolínec
- Vrbov
- Spišská Belá
- Stará Lesná
Najcennejšou pamiatkou Popradu je kostol sv. Egídia a vedľajšia renesančná zvonica. Trojpodlažná stavba má na všetkých stranách okná, na juhu a severe dvojdielne, na východe a západe trojdielne. Kedysi jej nárožia zdobila bosáž a sgrafito, v 50. rokoch 20. storočia však boli odstránené. Nezachovali sa ani maľby, ktoré v minulosti zdobili slepú arkatúru v hornej časti. Zvonicu postavili v roku 1592, už v roku 1663 ale prešla rozsiahlou rekonštrukciou.
Ak chcete vidieť najväčšiu spišskú zvonicu, treba sa vybrať do Spišskej Soboty, mestskej časti Popradu. Postavili ju v rokoch 1588 až 1589, no hoci má pôsobivé rozmery, výzdobou sa veľmi chváliť nemôže. Po rekonštrukcii ju už nezdobí pôvodné sgrafito a renesančnú atiku nahradila baroková. Za trojitými oknami sa ale nachádzajú veľmi vzácne zvony, z ktorých najstarší bol odliaty v polovici 14.
Pôvabnú renesančnú zvonicu môžeme obdivovať aj v areáli rímsko-katolíckeho Kostola svätého Štefana Kráľa v popradskej časti Matejovce. Pôvodne murovaná stavba zo 17. storočia prešla v roku 1728 aj v 19. storočí prestavbou a dnes má klasicistickú podobu.
Najväčšími zmenami prešla v priebehu stáročí zvonica v Levoči. Dnes nemá renesančné zakončenie ani ozdobné sgrafito a z pôvodného zdobenia sa zachovali len okná. Zato tu však môžete obdivovať prvé vežové hodiny na Slovensku, ktoré boli pôvodne na veži chrámu sv. Jakuba. Domáci sa totiž obávali, že ich neudrží. Zvonicu postavili v rokoch 1656 až 1661, v roku 1768 ale prešla barokovou prestavbou.
Strážky sa môžu pochváliť viacerými architektonickými skvostami, okrem neskorogotického kostola sv. Anny a renesančného kaštieľak nim nepochybne patrí aj renesančná zvonica. Má nádhernú sgrafitovú výzdobu a trojité arkádové okná. Zachovala sa tiež nárožná bosáž a štítky na atike. Zvonica pochádza z konca 16., respektíve začiatku 17.
Zvonica v Podolínci bola postavená v roku 1659 vedľa kostola Nanebovzatia Panny Márie. Dvojpodlažná stavba je ukončená dvojradovou renesančnou atikou, pod ktorou sa nachádzajú tzv. edikuly, teda výklenky v stene lemované stĺpikmi. Pôvodne boli ozdobené sgrafitom, dnes sú však už zabielené, rovnako ako celá stavba. Na južnej strane je prístavba s arkádovým schodiskom, ktoré vedie na poschodie.
Zvonica vo Vrbove bola postavená koncom 16. storočia v gotickom štýle, čo dodnes pripomína zachovaný gotický portál. V roku 1644 ale bola renesančne prestavaná a získala súčasnú podobu. Murovaná stavba na štvorcovom základe je ukončená štítkovou atikou a v hornej polovici sa nachádzajú dvojité a trojité okná.
Zvonica v centre Spišskej Belej je na pohľad jednoduchšia, stále má však zachované pôvabné ukončenie atikou. Postavená bola v rokoch 1589 až 1590 na štvorcovom pôdoryse do výšky štyroch podlaží.
Výnimočnú zvonicu nájdete aj v Starej Lesnej. Tentoraz nie je jej devízou veľkosť, vek či výnimočné zdobenie, ale fakt, že nestojí samostatne. Postavili ju totiž začiatkom 17. storočia k neveľkému bezvežovému kostolu sv.
Kežmarok: Mesto s bohatou históriou
Kežmarok patril od nepamäti k významným mestám Spiša, čo sa odzrkadlilo najmä v historických pamiatkach mesta. Boli tu postavené mnohé architektonické skvosty či unikáty - ako napríklad známy drevený artikulárny chrám alebo Nový evanjelický kostol, obe s nevšednou architektúrou.
Mestské práva mu boli udelené už v 13. storočí, slobodným kráľovským mestom sa stal Kežmarok až koncom 14. storočia. Počas storočí boli v priestore mesta vybudované rôzne architektonické pamiatky. Pri návšteve Kežmarku by ste rozhodne nemali vynechať jeho historické centrum s Kežmarským hradom, radnicou, neskorogotickou Bazilikou sv.
Na základe množstva historických pamiatok, ale i jeho výbornej polohe, sa stal Kežmarok jedným z centier cestovného ruchu na Spiši.
Ďalšie zaujímavosti Kežmarku
Okrem zvonice a Baziliky sv. Kríža ponúka Kežmarok aj ďalšie zaujímavé pamiatky:
- Kežmarský hrad
- Drevený artikulárny kostol
- Nový evanjelický kostol
- Radnica
- Park Svetlonosky
- Kaštieľ Strážky
Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov, pretože bol postavený uprostred mesta, aby chránil obyvateľov v časoch nepokojov. Kežmarský hrad nechala postaviť rodina Zápoľských. Prvá písomná správa o hrade pochádza z roku 1463. V priebehu 16. storočia hrad aj mesto získala rodina Thököly. Následne v roku 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva mesto Kežmarok. Po požiari v roku 1787 plnil hrad rôzne funkcie, až kým sa na hrade neotvorilo múzeum. Medzi rokmi 1962 - 1985 sa uskutočnila jeho významná oprava. Medzi stále expozície múzea, ktoré má návštevník možnosť vidieť, patrí expozícia historických vozidiel, cechy a remeslá na Spiši, radničná miestnosť, expozícia zbraní, strelecký spolok, výstava rodiny Thököly či dobová lekáreň z 19. storočia.
Dominanta mesta z 15. storočia stojí na Hradnom námestí, na mieste staršieho kostola.
Bazilika sv. Kríža v KežmarkuĎalšie Pamiatky v KežmarkuKežmarok sa môže pochváliť aj ďalšími významnými pamiatkami, ktoré svedčia o jeho bohatej histórii: Kežmarský zámok: Pochádza z prelomu 14. a 15. storočia a je postavený v neogotickom štýle. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1447. Bazilika minor sv. Kríža: Najstaršia kamenná časť kostola má pôvod z 13. storočia. Dnešná podoba pochádza z rokov 1444-1498, ktorá vznikla veľkolepou gotickou prestavbou. Renesančná zvonica: Bola postavená v r. 1591. Má štvorcový pôdorys a zdobia ju cibórie s erbmi cisárskeho habsburského rodu. V blízkosti Baziliky sv. Kríža. Považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši. Radnica: Po niekoľkých vyhorenia bola v roku 1977 prestavaná v klasicistickom slohu. Drevený artikulárny kostol: Drevený evanjelický kostol v Kežmarku postavili mimo historického jadra pri dnes už nejestvujúcej Vyšnej bráne a renesančnom kamennom hostinci v súlade so závermi šopronského snemu. Dnešný vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1717. Kostol je postavený bez akéhokoľvek kovu a trámy sú z červeného smreku. Nový evanjelický kostol: Bol postavený v druhej polovici 19. storočia. Architektom stavby bol Teofil Hansen, ktorý daroval cirkvi r. 1870 svoje plány, ktoré boli pôvodne určené pre Orient. Kostol je postavený v Eklektickom slohu.Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Interiér dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku
Kultúra a SúčasnosťMesto si obnovilo tradíciu výročných trhov a stalo sa strediskom najväčšieho remeselného festivalu EĽRO. V Kežmarku sa koná najväčší a prvý svojho druhu festival Európske ľudové remeslo. Na tri dni sa uzavrie historické centrum provizórnymi hradbami, aby sa mohla akcia za nimi naplno rozbehnúť. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.Na cintoríne odpočíva aj dr. gymnázia Fridrich Scholez, Jozef Dlhány a rôzni iní. Vedie popri Bielej vode Chodník profesora Alfréda Grosza.Radnica KežmarokPark Svetlonosky v Kežmarku - v parku sa v minulosti na podstavci nachádzala bronzová socha ženy, tzv. „Svetlonos“, ako spomienka na zavedenie elektrickej energie v meste (v roku 1894).Dejiny Kežmarku majú aj čierne momenty, na ktoré sa nezabudlo. Pripomína ich pamätník obetí holokaustu, ktorý stojí v Parku Alfréda Grosza. Kedysi na tomto mieste stála synagóga.Alfréd Grosz bol významný kežmarský kežmarský profesor na gymnáziu a Tatranec. Celý život chodieval Alfréd Grosz so svojimi študentami do Tatier a svojou povestnou, vo svete ojedinelou „Školou hôr“ ich učil nielen horolezectvu a poznávaniu prírody Tatier, ale aj dôležitým životným hodnotám.V meste sa nachádza aj klietka hanby pre neposlušné ženy, ktorá bola ukutá študentmi Súkromnej strednej odbornej školy Biela Voda v Kežmarku kvôli EĽRU v roku 2015. Klietku hanby nájdete pred mestskou radnicou na námestí.Kežmarské Námestie