Vatikán, 22. februára (RV) - Počas generálnej audiencie Benedikta XVI. sa Svätý Otec zameral na štyridsať dní pôstneho obdobia.
Cirkev nazýva obdobie, do ktorého sme dnes vstúpili, slovom, ktoré sa pre liturgiu stalo priam typickým - „Quadragesima“ je teda čas štyridsiatich dní. Štyridsiatka je symbolické číslo, ktoré sa v Starom i Novom zákone používa na označenie výnimočných okamihov skúsenosti viery Božieho ľudu.
Je to číslo, ktoré vyjadruje čas očakávania, očisťovania, návratu Pána, uvedomenia si toho, že Boh je verný svojim sľubom. Toto číslo nepredstavuje presný chronologický údaj, vytvorený súčtom dní. Je to skôr označenie trpezlivého očakávania, dlhej skúšky - čas dostatočný na to, aby človek uvidel Božie diela - čas, v ktorom je potrebné vykročiť a prijať zodpovednosť bez ďalších odkladov.
Číslo štyridsať sa nachádza už v príbehu o Noemovi. Tento spravodlivý muž kvôli potope strávil štyridsať dní a štyridsať nocí v arche, spolu so svojou rodinou a so zvieratami, ktoré mu Boh prikázal vziať so sebou. Následne ďalších štyridsať dní po potope musel čakať na to, aby mohol pristáť s archou, ktorá bola zachránená od zničenia (Gn 7,4.12; 8,6).
Štyridsať rokov putoval židovský národ z Egypta do zasľúbenej zeme: bol to príhodný čas na zakúsenie Božej vernosti. Prorokovi Eliášovi trvalo štyridsať dní, kým vyšiel na vrch Horeb, kde sa stretol s Bohom (1Kr 19, 8). Štyridsať dní obyvatelia Ninive robili pokánie, aby dosiahli Božie odpustenie (porov. Gn 3, 4).
Štyridsať rokov putovania Izraela púšťou je poznačených rozporuplnými situáciami i ľudskými postojmi. Na jednej strane je to obdobie „prvej lásky“ medzi Bohom a jeho ľudom, keď Boh hovorí k srdcu ľudí a neustále im ukazuje cestu, po ktorej majú kráčať. Na druhej strane nám Biblia ukazuje aj iný obraz tohto putovania po púšti: bol to aj čas pokušení a veľkých nebezpečenstiev, keď Izrael reptal proti svojmu Bohu a chcel sa vrátiť k pohanstvu, keď si vytvoril vlastné modly, lebo túžil po uctievaní bližšieho a hmatateľnejšieho Boha.
Prišla potopa sveta, ale čo sa po nej zmenilo k lepšiemu? Prišla Sodoma a Gomora a bolo treba ohňom a sírou potrestať celé nerestné mesto - len Lót a jeho dve dcéry boli ušetrené; jeho žena zaplatila za zvedavosť a obzretie sa premenou na soľný stĺp.
Na ďalšie podobné prípady božieho hnevu v biblii sa nepamätám a aktuálne názory protestantských televangelistov, že hurikán Katrina bol pre pekné mesto New Orleans božím trestom za nemravný život jeho obyvateľov, nepovažujem za teologicky rovnocenné argumentom Starého zákona. Ako to však vysvetliť deťom?
Presviedčajú ma, že ako čitateľ prvých kapitol biblie zistím, že boh stvoril svet dobrý a násilie prišlo až neskôr. Bratovražda je na svete podľa biblie už v prvej generácii človeka; biologicky nemohlo ísť o bližšie príbuzenstvo a čo prišlo bezprostredne po nej, bolo také zlé, že mohol pomôcť len nový začiatok Noemom a jeho siedmimi príbuznými.
Obrovský rozsah zaberá v biblii opis vojenských a osobných násilenstiev pri dobývaní a rozdeľovaní zasľúbenej zeme Kanaánu v Knihe Jozue. Napríklad jedného dňa Jozue, predobraz Ježiša (!), osobne zabil a na piatich stromoch obesil päť porazených kráľov; počty ich pobitých vojakov idú do desaťtisícov.
Katechéta nakoniec pripúšťa, že niektoré biblické miesta musia čitateľa ohromiť a pár z nich vymenúva: keď boh žiada od Abraháma obeť vlastného syna (Gn 22, 2), keď boh chce zabiť Mojžiša na ceste do Egypta (Ex 4, 24), keď boh pri nesprávnom obetovaní spáli ohňom dvoch Áronových synov (Lv 10, 1 - 2) alebo keď boží úder zabije človeka, ktorý sa s dobrým úmyslom dotkol archy zmluvy (2S 6, 6 - 7).
S bohom, ktorého hlásajú aj naši dnešní vojenskí duchovní? Skoro by sa dalo povedať, že čítanie o násilí v biblii je návod na ateizmus.
| Udalosť | Popis |
|---|---|
| Potopa sveta | Boh zničí svet potopou kvôli veľkej neresti |
| Sodoma a Gomora | Boh zničí mestá ohňom a sírou kvôli neresti |
| Jozue a dobytie Kanaánu | Opis vojenských násilností pri dobývaní zasľúbenej zeme |
| Žiadosť o obetovanie Izáka | Boh žiada od Abraháma, aby obetoval svojho syna Izáka |
Je isté, že určitá časť žiakov (aj katechétov a učiteľov) si zvykne na tento očividný rozpor a hoci vidia do neba volajúce násilnosti, viac-menej veria na existenciu biblického aj súčasného boha monoteizmu, ktorý sa o nás staral aj stará a zasahoval aj zasahuje do našich záležitostí - tak s tým narábajú aj obidvaja prednášajúci aj v týchto prednáškach. Čo sa asi deje v ešte nerozhodnej rozvíjajúcej sa mysli žiaka, keď je po prvý raz a opakovane konfrontovaný s ukrutným biblickým bohom, prikazujúcim genocídy a nemilosrdné vojenské ťaženia proti susedným kmeňom a mestám napríklad pri dobývaní zasľúbenej zeme Kanaánu? S bohom, ktorý opakovane pripúšťa znásilnenie panien (Gn 19, 7 - 8) a cudzích žien až do ich smrti (Sdc 19, 25)? Ktorý prikazuje únosy žien a panien (Nm 31, 18) a pripúšťa otroctvo (Lv 25, 39 - 46)?
Lót a jeho dcéry opúšťajú Sodomu
Vatikán, 9. februára (RV) - V Aule Pavla VI. vo Vatikáne sa v stredu 8. februára konala generálna audiencia Benedikta XVI., počas ktorej sa prihovoril prítomným.
Teraz je teda otázka: zdáliž apoštoli a biskupi cirkve Kristovej zachovali opravdivé učenie Ježišovo až dosavád? Na to my odpovedáme: že zachovali. Však ale nie oni sami, jakožto puhí ľudie; lež Duch svätý kroz ich ústa zachoval tože učenie, jako to predpovedal Kristus Pán apoštolom: „Nestarajte sa, jako alebo čo máte Odpovedať, alebo čo mlúviť. Lebo Duch Svätý naučí vás v tú hodinu, čo máte povedat.“ (Luk. 12, 11. 12.)
Keď sä ale cirkev nemôže stratiť, nemôžu prestať ani opravdiví vyznavači učenia Kristového; poneváč cirkev pozostáva z pravoveriacich kresťanov. Takýmto teda spôsobom, m. Kr! zachoval Duch svätý i opravdivé učenie Kristovo i jeho pravoveriacich vyznávačov, totižto svätú cirkev kr. katolícku až dosaváď, a zachová ju On až do skončenia sveta.
Z tejto príčiny musíme veriť svätej cirkvi, keď nám ona predkladá učenie Kristovo; poneváč ona, Duchom svätým ridená nemôže poblúdiť v učení Kristovom: a preto ju sv. Pavel ap. nazýva „stlpom a pevnosťou pravdy.“ (i. Tim. 3, 15.) A poneváč Duch svätý nás posvätil kroz svätý krst a povolal do pravej cirkve Kristovej: chovajme sä, jako sä svedčí na opravdivé údy cirkve, varujúc sã každého falošného učenia, ktoré nepochádza od svätej cirkve, varujúc spolu údy tela našeho, v ktorom - podľa slov sv. Pavla - prebýva Duch svätý, od skutkov, ktoré sa nemôžu srovnať s učeniem Ježišovým; čiňme dobré, aby sme z tejto bojujúcej cirkve mohli volakedy s milosťou Ducha svätého vstúpiť do víťaznej cirkve v nebesiech.