Poďme sa ponoriť do teologických a biblických perspektív, aby sme pochopili túto zložitú tému. Ježiš „zostúpil do nižších častí zeme. Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil“ (Ef 4,9-10). Apoštolský symbol vyznáva v tom istom článku viery Kristovo zostúpenie k zosnulým a jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň, lebo on vo svojej Veľkej noci (t. j. vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní) dal vyprýštiť životu z priepasti smrti: „Tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom a s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
Kristus v predpeklí, zdroj: Wikimedia Commons
Kristovo zostúpenie k zosnulým
Početné tvrdenia Nového zákona, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ (1Kor 15,20), predpokladajú, že pred svojím vzkriesením sa zdržiaval na mieste pobytu zosnulých. To je prvý význam, ktorý apoštolské ohlasovanie dalo Ježišovmu zostúpeniu do pekiel (čiže k zosnulým): Ježiš zakúsil smrť ako všetci ľudia a svojou dušou zostúpil na miesto pobytu zosnulých.
Predpeklie, šeol a hádes
Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých. To však neznamená, že ich údel bol rovnaký, ako to ukazuje Ježiš v podobenstve o biednom Lazárovi, ktorý bol prijatý „do Abrahámovho lona“.
„Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym…“ (1Pt 4,6). Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením evanjeliového ohlasovania spásy. Kristus teda zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14-15). Vzkriesený Kristus má odvtedy „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1,18) a „na meno Ježiš“ sa zohýna „každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (Flp 2,10).
Aký má význam krv Ježiša Krista
Ticho na zemi a hľadanie stratenej ovce
„Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov… Ide hľadať [Adama, nášho] prvého otca ako stratenú ovcu. Chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu… Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom… Prebuď sa ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí.
Slovami „Ježiš zostúpil k zosnulým [do pekiel]“. Symbol viery vyznáva. Mŕtvy Kristus svojou dušou, spojenou s jeho božskou osobou, zostúpil na miesto pobytu zosnulých. Tam si čiastočne užívajú, zdôrazňujem, čiastočne Božiu slávu a očakávajú vzkriesenie z mŕtvych.
Umučenie pekla od Hieronyma Boscha, zdroj: Wikimedia Commons
Raj a peklo po druhom príchode Krista
Po druhom príchode Christa už nebudú iní v raji a iní v pekle. Raj je „miesto“, kde prebývajú duše ľudí. To znamená, keď svätý opustí súčasný život jeho duša ide do raja, kde možno nájsť všetkých svätých bez výnimky. Svojím zostupom do Hádesu premenil Christos časť Hádesu na Raj.
Raj teda nie je „miestom“ absolútnej blaženosti. Peklo je stav, v ktorom sa v tomto čase nikto nenachádza. Sú v Hádese. Démoni cirkulujú. Duše hriešnikov sú takpovediac uväznené v Hádese. Tam čakajú na Boží Súd. Keď príde Christos, uskutoční sa vzkriesenie mŕtvych. Svätí si vezmú späť svoje telo. Nastane súd a potom, diabol spolu s hriešnikmi s fyzickou existenciou - zdôrazňujem „s fyzickou existenciou“ - zamieri do večného pekla.
Vtedy sa „iniciuje“ peklo. A práve vtedy zbožní, spravodliví vstúpia do Kráľovstva Nebeského. Raj odovzdá duše spravodlivých a Hádes duše bezbožných. Sú to prechodné stavy, Hádes a Raj. Viete, kedy bol Hádes prvýkrát „inaugurovaný“? Keď zomrel prvý človek. A ten prvý muž zomrel Ábel.
Kristovo vzkriesenie a jeho význam
„Kristus slávne vstal z mŕtvych. Smrťou (svojou) smrť premohol a tým, čo sú v hroboch (t.j. zosnulým) život daroval!“ Hlavná pravda kresťanstva - „Kristus vstal z mŕtvych!“ je pevne postavená na týchto pilieroch historickej i transcendentnej udalosti zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista :
- živá tradícia zmŕtvychvstania od apoštolských čias
- skutočnosť prázdneho hrobu
- zjavenia Zmŕtvychvstalého apoštolom i „viac ako päťsto bratom naraz...“ ( 1 Kor 15, 4-8)
- zrod viery v zmŕtvychvstanie Krista u nedôverčivých a pochybujúcich apoštolov pôsobením Božej milosti tým, že priamo zažili skutočnosť zmŕtvychvstalého Ježiša
- pravé a skutočné telo Kristovo ktoré zároveň má vlastnosti osláveného tela a patrí iba do božskej sféry Otca
Zmŕtvychvstanie je dielom Najsvätejšej Trojice. Otec svojou mocou vzkriesil Krista, svojho Syna, a tak uviedol jeho ľudskú prirodzenosť s jeho telom do Najsvätejšej Trojice. Otec pôsobením Ducha oživil Ježišovu zosnulú ľudskú prirodzenosť a povýšil ju do osláveného stavu Pána. Syn však uskutočňuje vlastné zmŕtvychvstanie svojou božskou mocou (Ježiš : „Ja dávam svoj život a zasa si ho vezmem... Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať“ Jn 10, 17-18). Kristovo zmŕtvychvstanie je splnením prisľúbení Starého zákona. Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdzuje dôležitú pravdu o jeho božstve („Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som“ Jn 8, 28). Kristus nám svojím zmŕtvychvstaním otvára prístup k novému životu.
Ježišovo vzkriesenie a naša budúcnosť
Ježišove vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Kristovo vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Vlastne to odlišuje kresťanskú vieru od všetkých ostatných. Z toho dôvodu ľahko vidieť, prečo sa ľudia snažili „objasniť“ Ježišovo vzkriesenie.
Teórie a vyvrátenia
Tvrdenie: Ježiš v skutočnosti nezomrel, ale upadol do hlbokej kómy (alebo mdlôb) od hroznej bolesti a traumy z ukrižovania.
Popretie: Pamätajte, že rímski strážcovia boli v skutočnosti prvými, ktorí oznámili Ježišovu smrť (Ján 19:33-37). Boli odborníkmi na popravy a boli by sami usmrtení, keby umožnili odsúdenému človeku uniknúť smrti. Boli si takí istí, že Ježiš je mŕtvy, že sa ani neobťažovali zlomiť Mu nohy. Okrem toho, aby bola teória „omdletia“ pravdivá, Ježiš by bol musel prežiť výraznú stratu krvi bičovaním, ranami od klincov a prebodnutím kopijou. Táto teória je taká absurdná, že si naozaj nezasluhuje dôstojnú odpoveď.
Tvrdenie: Ježiš nebol nikdy vložený do hrobu.
Popretie: Ak by toto bola pravda, ani židovskí vodcovia, ani rímski vojaci by sa neboli obťažovali zapečatiť hrob, vediac, že Jeho telo tam nie je (Matúš 27:62-66).
Vyvrátenie: Ježišovi učeníci neočakávali, že by Ho znova videli živého (Marek 16:10-11). Spôsobilo im to úplný šok. Je ironické, že neveriaci pôvodne mali viac viery v Ježišove slová ako Jeho vlastní učeníci. Veľkňazi a farizeji prišli k Pilátovi a povedali: „Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý“ (Matúš 27:63-64).
Tvrdenie: Ježišovi učeníci vzali Jeho telo, aby naplnili Ježišove slová (Matúš 27:64). Podľa Písma tento príbeh pochádza už z dňa, keď vojaci, ktorí stáli na stráži pri Ježišovom hrobe, povedali veľkňazom, čo sa rozchýrilo.
Popretie: Ježišovi priatelia nemohli vziať Jeho telo, pretože nikdy neodišli z miesta, presvedčení, že je mŕtvy. Keď ženy ohlásili Ježišovo vzkriesenie jedenástim apoštolom a ostatným veriacim v Jeruzaleme, „ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lukáš 24:11). Apoštoli nemali žiadny dôvod sfalšovať Ježišovo vzkriesenie, keďže mu ani sami neverili. Ak bolo vzkriesenie Ježiša Krista lžou, ako mohli všetci apoštoli - s výnimkou jediného muža - zomrieť skorou smrťou pre toto vyhlásenie? Ak by bol jeho život býval ušetrený, nemyslíte si, že aspoň jeden z nich by bol pod hrozbou smrti priznal, že je to klamstvo? Samozrejme, že áno! Ježišovi nepriatelia by neboli ukradli Jeho telo, pretože Jeho vzkriesenie bolo presne tým, čomu sa snažili zabrániť. Prekazili by tým svoje vlastné ciele.
Čo sa stalo po kríži a pred vzkriesením?
Ježiš mal istú dôležitú prácu, ktorú mal vykonať po kríži a pred vzkriesením. Písmo nám hovorí: Preto hovorí: „Keď vstúpil na výsosť, priniesol korisť [a] dal ľuďom dary. Čo iného znamená to: vstúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme?
Aby sme pochopili, kam presne Ježiš išiel, pozrime sa na príbeh, ktorý Ježiš povedal, o boháčovi a Lazárovi (Lukáš 16:19-31). Toto nebolo len obyčajné podobenstvo, pretože Ježiš použil meno konkrétneho človeka. Môžeme teda usúdiť, že nám Ježiš podával skutočný náhľad na život po hrobe. Príbeh opisuje miesto nazývané Hádes, kde bolo miesto útechy aj mučenia. Keď Ježiš zomrel, zostúpil do Hádesu do Abrahámovho lona, na miesto útechy, a hlásal slobodu tým, ktorí zomreli vo viere. Dodnes idú neveriaci na oddelenie mučenia v Hádese, aby čakali veľký biely trón súdu opísaný v Zjavení Jána 20:13-15.
Ježišovo vzkriesenie a naša budúcnosť
Ježišovo vzkriesenie nás uisťuje o našom budúcom vzkriesení. Keďže Ježiš zomrel a znova vstal, budeme aj my vydvihnutí ako On: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Naše nové, oslávené telá budú do istého stupňa podobné tomu Ježišovmu po Jeho vzkriesení (1. Jánov 3:2-3). Ježišovo vzkriesenie je dôkazom budúceho súdu. Ježišovo vzkriesenie nám dáva moc žiť kresťanský život.
Vzkriesený Kristus, zdroj: krestandnes.cz
Čo sa dialo medzi Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním?
Pri Ježišovej smrti sa stalo to, čo sa deje pri smrti každého človeka: oddelila sa duša od tela. Duša zostúpila k zosnulým, nebola prítomná v hrobe, tam bolo jeho telo. Svätý Tomáš Akvinský odpovedá, že áno. Je to dôsledok hypostatickej únie, teda zjednotenia božskej a ľudskej prirodzenosti v božskej Osoba Syna. Celý Kristus je božská Osoba Syna zjednotená s ľudskou prirodzenosťou, dušou i telom.
Keďže je najprv oslávená Ježišova duša, tak po smrti sa táto sláva rozlieva na duše zosnulých, keď Ježišova duša zostupuje k nim. Tam očakávajú jeho slávu všetci, ktorí verili v prisľúbenia spásy, od Adama, cez patriarchov až po prorokov. Oni nemohli vidieť Boha z tváre od tváre, hoci boli očistení od hriechov vierou v prisľúbenia.
Zostúpenie do podsvetia a jeho účinky
Kristus zostúpil do všetkých častí podsvetia: avšak s rozličnými účinkami. V podsvetí zatratených priniesol účinok, ktorý zmiatol ich neveru a zlobu. Tým, čo sa nachádzali v očistci, priniesol nádej dosiahnutia spásy. A svätým Patriarchom, ktorí boli v podsvetí len kvôli dedičnému hriechu, vlial svetlo večnej slávy, ktoré priniesla jeho duša plná božského svetla. Oddialenie smrti a zmŕtvychvstania malo totiž potvrdiť realitu jeho smrti, že skutočne zomrel. Potom na tretí deň zároveň jeho duša vyšla z podsvetia a jeho telo z hrobu v momente Zmŕtvychvstania.
Svetlo Krista a premena sŕdc
Pri Zmŕtvychvstaní je definitívne oslávený celý Kristus, jeho vnútorné svetlo, ktoré sa odhaľovalo pri jeho zázrakoch a bolo naznačené pri Premenení na hore Tábor, keď presvecovalo jeho telo, teraz definitívne oslávi Ježišovo telo a "presvetlí" ho božským svetlom. A potom sa toto svetlo začne prelievať na všetkých žijúcich. Ovocie vykúpenia premení už počas zjavení Zmŕtvychvstalého srdcia učeníkov, ktorí v neho postupne uveria, premení Petrovo srdce, ktoré ho zbabelo zaprelo.
Nemožno však prejsť k láske inak ako umŕtvením nášho hriechu, egoizmu, pohodlnosti, márnivosti, zbabelosti. Musíme s Kristom pochovať starého človeka, aby sme s ním duchovne vstali zmŕtvych. Svet zachvátilo utrpenie, pochybnosti, sme vyrušení z našej spokojnosti. Prijmime Kristovo svetlo. Ak jeho svetlo nepustíme do svojho srdca, ak sa nepremeníme, neobrátime, tak nemôžeme byť šťastní.
Nesmrteľnosť a smrť: Biblický pohľad
Nesmrteľnosť je stav alebo možnosť nepodliehať smrti. Z Písma vieme, že večný Boh je nesmrteľný. (1 Tim 1,17) V skutočnosti „On jediný má nesmrteľnosť.“ (1 Tim 6,16) Ľudia sú teda na rozdiel od Boha smrteľní. Písmo porovnáva ich život s „parou, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom zmizne“. (Jak 4,14) Pri stvorení „Boh stvárnil človeka z prachu zeme, vdýchol do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou dušou“. (1 Moj 2,7) Zo záznamov o stvorení vyrozumievame, že život ľudí závisí od Boha. Dôsledok tejto základnej skutočnosti je, že nesmrteľnosť nie je ľuďom vrodená, ale je to Boží dar.
Smrť a vzkriesenie v kresťanstve, zdroj: YouTube
Smrť ako spánok a návrat do prachu
Ak smrť znamená ukončenie života, čo hovorí Písmo o mŕtvom človekovi? Smrť nie je úplné zničenie. Je to len stav prechodného bezvedomia, kým nenastane vzkriesenie. Mŕtvi nič nevedia. V záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce, ani myšlienky, ani poznania, ani múdrosti.“ Ak máme pochopiť, čo sa s človekom deje v smrti, musíme chápať jeho prirodzenosť (podstatu). Písmo predstavuje človeka ako organickú jednotu. Pri stvorení zo spojenia prachu zeme (zemských prvkov) a dychu života vznikla živá bytosť, alebo duša. Pri smrti je postup opačný. Prvky, z ktorých sa telo skladalo, vracajú sa do zeme, z ktorej vzišli.
Špiritizmus a varovanie pred ním
Ak mŕtvi celkom nič nevnímajú, s kým alebo s čím sa teda rozprávajú špiritistické médiá? Špiritizmus má svoj začiatok v prvom klamstve satana, ktoré povedal Eve: „Vôbec nezomriete.“ (1 Moj 3,4) Z Písma jasne vyplýva, že tvrdenia špiritizmu sú lživé. Ako sme videli, Biblia jasne učí, že mŕtvi nevedia nič, že v nevedomí ležia v hroboch. Písmo tiež dôrazne zakazuje akúkoľvek snahu spájať sa s mŕtvymi alebo so svetom duchov.
Vzkriesené telo a večný život
Pri vzkriesení spravodlivých budú porušiteľné telá premenené na neporušiteľné a nesmrteľné. Smrteľné, znamená nestále, niečo čo podlieha deštrukcii, postupnému starnutiu, druhému zákonu termodynamiky. Nesmrteľné sa vzťahuje na opak smrteľného a týka sa osláveného tela. Adamovo telo sa stalo smrteľným v súvislosti s hriechom, ktorý vykonal, a smrť prešla na všetkých ľudí. Písmo ukazuje, že duch, duchovná podstata, je nesmrteľná na rozdiel od tela.
| Vlastnosť | Pozemské telo | Vzkriesené telo |
|---|---|---|
| Porušiteľnosť | Áno | Nie |
| Sláva | Nie | Áno |
| Moc | Nie | Áno |
| Materiálnosť | Mäso a krv | Telo a kosti, bez krvi |
| Trvanie | Dočasné | Večné |
Filipským 3:20 Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. 21 ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci. Ján 3:2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.
Nové nebo a nová zem
Mnohým veriacim nie je jasný rozdiel medzi tretím nebom a konečným, večným nebom. Až v kapitole 21 je opis mesta drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata. Nový Jeruzalém. Tento popis sa nevzťahuje na súčasné bydlisko, miesto pobytu zosnulých veriacich.
Zjavenie 21:1 A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo. 2 A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. Drahý čitateľ, nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Keby to bolo všetko, netúžili by sme tam zostať na veky. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Všetky radosti, ktoré poznáme, plynú z Božej prítomnosti.
Katolícke učenie o posmrtnom živote
Tento článok v skratke ukazuje biblické podklady katolíckeho učenia v otázkach posmrtného života. Katolícka cirkev učí, že každý človek sa skladá z materiálnej časti(tela) a nemateriálnej časti(duše). Spasení za časov Starého Zákona nemohli priamo vidieť Boha. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa údel spasených zosnulých zmenil, pretože Ježiš im umožnil priamo vidieť Boha. Na konci čias, pri poslednom súde všetci vstanú z mŕtvych, čiže všetky duše budú mať opäť telo.
Ježiš Kristus ako Mesiáš a centrum stvorenia
Mesiáš - Ježiš Kristus Nazaretský - je centrom všetkého stvorenia. Pre ľudstvo je jedinou nádejou, jedinou cestou návratu k Bohu. Pre záchranu človeka je podstatné, aby prijal tvrdenie, že týmto Mesiášom, ktorý prišiel v tele, je osoba Nazaretského Ježiša.
Boží Syn existoval ešte pred vtelením a bol skrze Neho stvorený celý viditeľný svet. Boží Syn prišiel na to, aby sa stal obeťou za hriechy človeka, prišiel spasiť - to bolo dôvodom Jeho vtelenia. Ježiš vylial svoju krv a zomrel, stal sa obetným baránkom, na ktorého boli prenesené hriechy sveta. Bez tejto obeti by nebolo záchrany. Popretie zmŕtvychvstania je útokom na samotné základy kresťanstva. Práve na tento cieľ je zameraný v súčasnosti Antikristov duch.