O téme povyšovania pracovníkov z operatívnych (výkonných) na exekutívne (manažérske) pozície pravdepodobne rozmýšľa šéf každej firmy. Je to ten jediný spôsob, ako sa zbaviť nutnosti riadiť všetko sám, ale vo všeobecnosti býva výber nového vedúceho veľmi citlivá záležitosť. Už sa vám niekedy stalo, že ste na vyšší post dosadili niekoho, komu ste naozaj verili a nevyšlo to? Ak nie, pravdepodobne vás to ešte čaká, lebo podobnú skúsenosť zažije skôr či neskôr každý manažér.
Dobrou správou je, že aj povyšovanie má svoje prirodzené pravidlá, ktoré sa riadia zdravým sedliackym rozumom. Po prvé, na vyššiu pozíciu si môžete dovoliť povýšiť iba niekoho, kto už v minulosti podal vysoký výkon. Tento výkon treba vedieť zdokladovať a jasne preukázať. V nijakom prípade nikoho nepovyšujte iba na základe vašich osobných sympatií alebo dojmu, že musí byť dobrý.
Nanešťastie, je tu jedna vec, na ktorú mnohí manažéri zabúdajú. Keďže sú sami zvyknutí riadiť, neuvedomujú si, že „väčšia hra“ nemusí pre iného človeka nutne znamenať prijatie zodpovednosti za výkon a riadenie iných ľudí. Túto chybu som videl v mnohých firmách, hlavne v tých, ktoré pracujú so špecializovanými technológiami a skutočne fundovanými odborníkmi. Takýto čerstvo povýšený šéf bol možno predtým považovaný za najväčšieho génia a hviezdu tímu, a to všetko právom. Teraz, ako manažér, je pre mnohých ľudí obrovská „osina v zadku“.
V novej práci sa mu nedarí, je sklamaný, nechápe, prečo nie je úspešný a mnohokrát sa rozhodne odísť. Preto si treba pred povýšením vždy overiť, či daný človek má na to, aby riadil druhých ľudí. Niektorí ľudia jednoducho túto schopnosť nemajú a nijako ich to netrápi. Mnohí šéfovia si myslia, že keby mali celé roky pracovať na jednej pozícii - presne ako ten schopný pracovník, ktorého sa chystajú povýšiť - asi by sa unudili k smrti. Nie každý ale rozmýšľa takto. Napríklad, z mojej skúsenosti sa to týka mnohých účtovníkov.
Skutočne profesionálni účtovníci milujú svoju prácu a všetko, čo s ňou súvisí, ale skúste z jedného z nich urobiť hlavného šéfa ekonomického oddelenia (alebo finančného riaditeľa). A to ešte nehovoríme o obchodníkoch! Rozhodne neplatí, že ten, kto má najlepšie čísla, bude aj najlepším šéfom obchodu. Šéfovia často uvažujú tak, že keď z najlepšieho predajcu spravia vedúceho, dokáže nejakým spôsobom zabezpečiť, aby aj ostatní členovia tímu dosahovali jeho výsledky. A aká je realita?
Našťastie, aj táto situácia má svoje riešenie. Namiesto toho, aby ste tohto človeka povýšili tak, že mu zveríte dozor nad druhými ľuďmi, dajte mu radšej väčšie kompetencie na riešenie profesionálnych problémov. Napríklad, povýšte obchodníka na „obchodníka seniora“ a odkážte všetkým jeho kolegom, že pokiaľ majú problémových zákazníkov alebo ťažkosti v predaji, ktoré nevedia vyriešiť, majú ísť v prvom rade za ním. Dajte mu viac uznania a peňazí, a možno aj špeciálny odznak alebo oddelenú kanceláriu, ale nechajte ho robiť si svoju prácu a nenúťte ho zodpovedať za svojich kolegov.
Z mojej skúsenosti platí, že takto môže naozaj dôjsť k tomu, že čísla ostatných výrazne porastú - alebo aj nie, ale dobrý efekt sa prejaví vždy. Čím lepšie rozumiete osobnosti svojich ľudí, tým rozumnejšie sa viete rozhodovať. Nepovyšujte svojich skvelých pracovníkov na neschopných manažérov! Pri pohľade na váš tím si možno všimnete človeka, ktorý podáva decentný výkon a v práci s ľuďmi je jednoducho úžasný.
Bez problémov vychádza s kolegami, nie je priveľmi zahľadený do seba, dokáže počúvať a porozumieť, ochotne pomáha ostatným, prirodzene veci organizuje a má lásku k systému - to je človek, ktorého sa oplatí povýšiť! Sám možno nebude tým najväčším expertom na planéte, ale ak sú jeho prístup, ochota a skutočné výsledky dobré, budete sa naňho môcť spoľahnúť v tom, že váš tím udrží pohromade.
Pokiaľ sa vám stane, že niekoho povýšite na post, ktorý preňho nebol vhodný alebo na ktorý ešte nebol pripravený, niekedy býva možné vrátiť ho späť. Z mojej skúsenosti ale platí, že to iba málokedy dopadne úspešne, najmä pokiaľ danému zamestnancovi odoberiete manažérsku pozíciu. Tento človek sa na svoje staré miesto vracia tak trochu zlomený. Dostal možnosť pracovať na niečom väčšom a zrazu je tam, kde bol predtým. Pre väčšinu ľudí je ťažké niečo také prehltnúť; ich reputácia tým utrpí.
Netvrdím, že je to nemožné, ale k tomuto kroku by ste sa mali odhodlať iba ako k úplne krajnému riešeniu, pokiaľ si to situácia naozaj vyžaduje. Verím, že vám vyššie uvedené rady pomôžu mať istejšiu ruku pri výbere nových manažérov z vašich vlastných radov. Pamätajte, že veľkosť šéfa určuje aj to, akých veľkých má podriadených, a dobrí ľudia chcú vždy rásť.
V posledných rokoch sa do popredia záujmu dostáva prerušovaný pôst. Ide o spôsob stravovania, ktorý má na naše zdravie pozitívny vplyv a stále viac vyvracia to, čo bolo po dlhé roky úplná dogma. A to sú malé porcie jedla v priebehu celého dňa. Počiatky praktizovanie pôstu siahajú až do staroveku, kde bol pôst bežnou praxou, ako sa uzdraviť. Ak ste sa po slove pôst zľakli, nebojte sa. Nemám na mysli pôst trvajúci niekoľko dní.
Prerušovaný pôst (intermittent fasting) je dosť možno niečo, čo praktizujete bez toho, aby ste o tom vedeli. Nejde o hladovanie alebo o drastické zníženie kalorického príjmu. Jednou z metód je denný pôst po stanovenú dobu, kedy časové okno pôstu má obvykle 12-16 hodín. Priemerný človek spí v noci cca 7 hodín, čo sa započítava do doby pôstu. Najčastejšia forma prerušovaného pôstu je 16/8. Ako už sám názov napovedá, ide o to, že 16 hodín sa postíte a 8 hodín je časové okno, kedy sa najete. V praxi to znamená napríklad vynechávanie raňajok.
Roky sme boli upozorňovaní na to, že raňajky sú základom celého dňa. Tejto teórii už prakticky odzvonilo, aj keď sa jedná o veľmi individuálnu vec. Ak ste zdraví, raňajky nie je nutný základ, ako začať deň. Platí to presne naopak. Počas pôstu sa v našom tele deje hneď niekoľko procesov. Po prvé, prerušovaný pôst vedie k zníženiu množstva oxidačného stresu na bunky v celom tele a spustí dôležité opravné procesy, ako je odstránenie odpadového materiálu z buniek. Tento proces sa nazýva autofágia. Oxidačný stres urýchľuje starnutie našich buniek a vedie k mnohým chronickým ochoreniam. Ide o nestabilné molekuly zvané voľné radikály. Voľné radikály reagujú s ďalšími dôležitými molekulami, ako je proteín, DNA a poškodzujú ich.
Najviac je zrejme prerušovaný pôst obľúbený vďaka svojmu vplyvu na redukciu tuku, vrátane toho útrobného (viscreálneho), ktorý je z hľadiska nášho zdravia najrizikovejší. Keď jeme, telo používa glukózu (cukor) ako svoj primárny zdroj energie a zvyšok ukladá ako glykogén vo svaloch a pečeni. Keď svojmu telu nedoprajeme prísun glukózy zo stravy, začne rozkladať glykogén, ktorý použije ako palivo. Po vyčerpaní glykogénu telo vyhľadáva alternatívne zdroje energie, ako sú tukové bunky, ktoré potom rozkladá a čerpá z nich energiu. Myšlienka prerušovaného pôstu spočíva v tom, že obmedzením jedla bude naše telo rýchlejšie a efektívnejšie využívať naše tukové zásoby pre energiu. Prerušovaný pôst vedie k rýchlejšiemu spaľovaniu tukov tým, že telo núti využívať tukové zásoby ako palivo. Navyše zvyšuje hormonálnu funkciu a tým aj urýchľuje funkcie metabolizmu.
Okrem toho, vynechaním raňajok sa určite vyhnete niekoľkým kalóriám, ktoré by ste bežne zjedli. Hladina cukru nie je v priebehu dňa rovnaká. Mení sa v závislosti od toho, kedy a čo jeme. Prerušovaný pôst zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, čím znižuje hladinu cukru v krvi. Pokiaľ ste zvyknutí raňajkovať skoro ráno, len čo otvoríte oči, zrejme si na pôst budete nejaký čas zvykať. Postupne zistíte, že pre rannú produktivitu je to veľký prínos.
Inzulínová rezistencia je stav, kedy sa naše bunky stanú rezistentné (menej citlivé) na inzulín. Ale aby sme si to vysvetlili jednoducho. Bunky si môžete predstaviť ako malé zámky (čo sú receptory na povrchu) a inzulín ako kľúč, ktorý si postupne odomyká cestu do buniek, aby do nich prepustil glukózu (krvný cukor). Glukózu bunky potrebujú na tvorbu ATP (energie v mitochondriách). Vo chvíli, keď nastane inzulínová rezistencia, inzulín si nedokáže odomknúť a vyslať glukózu do bunky. K životu ale bunky glukózu potrebujú a tak sa stane, že sa začne hromadiť „pred dverami“ do bunky tj v krvi. A prečo nastáva inzulínová rezistencia? Na to sú hneď tri teórie. Buď je problém v receptore bunky, alebo inzulínu a novo tiež sa predpokladá, že bunka má v sebe toľko glukózy, že jednoducho nedokáže prijať ďalšie a preto sa glukóza hromadí mimo bunky.
Alzheimerova choroba je celosvetovo najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie. V súčasnej dobe neexistuje liek, ktorý by zamedzil jej rozvoju. Jednou z najzaujímavejších výhod pôstu je aj jeho vplyv na dlhovekosť, ktorá sa spája so zdravím našich buniek. A má to spojitosť už s vyššie spomínanou autofágiou. V prípade, že sa telo musí zaoberať neustálymi tráviacimi procesmi a spracovávaním veľkého množstva živín, na opravu buniek mu už nezostáva čas ani energia.
Každá bunka v našom tele vytvára proteíny, ktoré sú ako malí robotníci pracujúci v našich bunkách. Tieto proteíny majú špecifické funkcie, ktoré vypínajú a zapínajú to, čo je v tej chvíli potrebné. Jedným z proteínov je mTOR, ktorého funkciou je snímať dostupnosť živín. Keď jete stravu bohatú na živiny, bunky sa ďalej delia a dostávajú sa do režimu rastu. Keď je živín dostatok mTOR zastaví autofágiu, to udržuje bunky v rastovom režime. Prospieva to orgánom, ktoré sa často samé obnovujú, ako je napríklad pečeň. Ak však dlhšiu dobu nejete, telo vníma nedostatok živín. V tejto chvíli nastupuje proteín nazývaný AMPK, ktorý blokuje aktivitu mTOR a signalizuje bunkám, aby prešli do seba-ochranného režimu. Pre bunky je to jasný signál "šetrite energetické zdroje a začnite namiesto toho recyklovať poškodené časti buniek".
Srdcové ochorenie prípadne ochorenie kardiovaskulárneho systému je najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Prerušovaný pôst určite nie je vhodný pre tehotné ženy, pre tých, ktorí majú nízku telesnú hmotnosť alebo trpia poruchou príjmu potravy či cukrovkou. Pokiaľ ste roky zvyknutí raňajkovať a napriek tomu chcete prerušovaný pôst vyskúšať, odporúčam začať pozvoľna a pomaly si prvé jedlo dňa posúvať. Rovnako ako si môžete posúvať posledné jedlo dňa. Vynechávanie jedál nie je ospravedlnením pre konzumáciu nezdravých potravín a „prázdnych kalórií“. Dôležité je aj načasovanie dennej doby, kedy jeme. Najefektívnejšie sa javí pravidlo vynechania raňajok s tým, že večer sa už postíme. Je to dané predovšetkým naším cirkadiánnym rytmom.
Pokiaľ vás počas tejto doby prepadne tzv. vlčí hlad, je potrebné sa viac zamerať na kvalitu a množstvo jedla, ktoré jete. V neposlednom rade je veľkou výhodou prerušovaného pôstu aj energie. Zvlášť ráno môžete vnímať viac energie. Prerušovaný pôst nie je niečo po čom zázračne schudnete, ale minimálne si osvojíte princíp toho, ako jesť menej, kvalitne a napriek tomu byť produktívni. Doba, kedy sa odporúčalo päť jedál denne je preč. Je potrebné si uvedomiť, že z hľadiska našej fyziológie nám nie je vlastné jesť tak často. Z hľadiska jedla je predsa len dobré počúvať samých seba a predovšetkým nekonať zbrkle. V prípade pôstu sa to nevypláca.
NÁVOD na Prerušovaný Pôst 16/8 pre začiatočníkov
Prerušovaný pôst, alebo skôr prerušovaná hladovka (intermittent fasting) či redukcia času určeného na konzumáciu stravy je aktuálne veľmi populárnym štýlom stravovania. Opiera sa o historické aj náboženské tradície, ale aj o štúdie, ktoré naznačujú (či predpokladajú), že je to spôsob stravovania, ktorý by mohol mať vplyv na naše kardiometabolické zdravie. Najčastejšie sa diskutuje o pozitívnom vplyve na citlivosť na inzulín a znižovanie inzulínovej rezistencie, o úprave lipidového spektra, vplyve na znižovanie krvného tlaku aj telesnej hmotnosti.
Pre riešenie „hladovka - jedlo“ existuje celý rad variantov. Medzi najčastejšie uvádzané patrí 16/8 alebo 14/10, teda pôst 16 hodín, resp. 14 hodín a konzumácia v priebehu 8, resp. 10 hodín. Môžeme sa však stretnúť aj s režimom 12/12, 20/4, s formou 5+2 (5 dní jem, 2 dni hladujem alebo mám významne znížený príjem kalórií) alebo s variantom OMAD (one meal a day - jedno jedlo denne). Dodržiavať pravidlá prerušovaného pôstu môže mať pozitívny vplyv na naše zdravie. Pokiaľ začneme viac vnímať, čo jeme, a budeme sa snažiť to pozitívne ovplyvňovať, je to iste pre zdravie výhodné. Varianty režimu počítajú s tým, že obdobie pôstu je v noci a viac či menej hodín pred a po. Tým eliminujeme nočné maškrtenie, „uzobkávanie“ pri televízii.
Môžeme povedať, že mnohí z nás dodržiavajú svoj prerušovaný pôst bez toho, aby sme to takto nazývali. Ak jeme v priebehu dňa, napr. od 8 do 18 hodín, potom sa „zmestíme“ do variantu 14/10, pokiaľ napr. od 7 do 19 hodín, máme svoj modus 12/12. Situácia sa mení v prípade, kedy sa pomer pôstu a času konzumácie zvyšuje. V tom prípade sa bežný počet porcií do denného jedálnička prosto nevojde. Nehľadiac na to, že je možné nájsť aj odporúčania s toleranciou napr. dvoch denných jedál aj bez výraznej reštrikcie dĺžky dennej doby, po ktorú je možné stravu konzumovať.
Nie je možné bez problémov objem stravy bežne konzumovaný v 4 - 5 denných dávkach preklopiť do dvoch dávok. Kapacita žalúdka je obmedzená, u dospelého 1 - 1,5 l (počítané aj s nutnosťou prítomnosti tráviacich štiav). A prejedanie sa nemá nikomu odporúčať. Ani pre odborníka nie je jednoduché poskladať vyvážený jedálniček, ktorý by pokryl všetky potreby organizmu, keď na to má len minimálny počet denných dávok. Ako príklad môžeme uviesť napr. potrebu bielkovín a vlákniny. Všeobecne môžeme povedať, že človek o hmotnosti 80 kg má potrebu 80 g bielkovín za deň, odporúčanie pre konzumáciu vlákniny je 30 g na deň.
Ak si taký človek dá na raňajky kúsok celozrnného pečiva s dvomi plátkami syra a kúskom zeleniny, na desiatu jogurt a ovocie, na obed porciu mäsa s prílohou alebo pokrm zo strukovín, ideálne so zeleninou k tomu, na olovrant kúsok pečiva so šunkou a na večeru napr. rybu s grilovanou zeleninou alebo zeleninový šalát s vajcom, má splnené v oboch parametroch. S minimom porcií ale nie je možné zjesť toľko bielkovín a vlákniny. A rovnako by sme mohli pokračovať s ďalšími nutrientmi či potravinami.
S minimom denných dávok môže nastať tendencia k zaraďovaniu potravín, ktoré majú dostatok energie, ale zároveň nie sú tak objemné. To nám však začína eliminovať z jedálnička dôležité zdroje vlákniny a na rad sa dostávajú potraviny bohaté na tuk. To však nie je v súlade s výživovými odporúčaniami. Navyše, pokiaľ niekto svoj obmedzený počet denných dávok presúva skôr do druhej polovice dňa (pri štandardnom režime „cez deň fungujem, v noci spím“), je dôležité zamerať sa aj na ľahkú stráviteľnosť konzumovaných jedál. A tu nepochodíme ani s nutrične výhodnejším, napr. strukovinovým variantom, ani so stravou bohatou na tuk.
Ďalším úskalím môže byť samotný denný režim. Niektoré odporúčania sa prikláňajú viac k zachovaniu skôr obedov a večerí. Pre osoby, ktoré sú tzv. „ranní vtáci“ (teda vstávajú skoro), či už prirodzene, alebo z donútenia napríklad pracovným režimom, je to variant úplne nevhodný. Keď je niekto skôr typom „sova“, môže byť, ale ani tam nie je vyriešený problém denná potreba vs. „zjediteľnosť“.
Prerušované hladovanie nie je vhodné pre deti a dospievajúcich, pre tehotné a dojčiace ženy, pre seniorov, pre osoby, ktoré sú choré a musia dodržiavať špecifický režim. Rovnako sa nehodí pre osoby s tendenciou k poruchám príjmu potravy, ale tiež pre tých, ktorým hladovanie v definovanom modeli prosto nevyhovuje.
Prerušovaný pôst (prerušované hladovanie) môže mať veľa pozitív. Otázkou však je, či to nie je jednoduchým poklesom energetického príjmu (ku ktorému takmer vždy dochádza pri dodržiavaní tohto systému stravovania), ktorý vykazuje rovnaké benefity - od citlivosti na inzulín, zníženia prozápalového stavu organizmu cez reguláciu krvného tlaku aj krvných lipidov. Navyše všetko zaobalené do absencie nočného „uzobkávania“ a možno väčšej pozornosti a premýšľania nad konzumovanými jedlami.
Každý, kto sa rozhodne pre prerušovaný pôst, najmä pre variant s menším počtom denných porcií, by mal zvážiť svoje individuálne potreby, ktoré závisia od veku, pohlavia, denného režimu, miery pohybovej aktivity.