Alojz Mičieta pôsobí ako farský vikár v Kysuckom Novom Meste, konkrétne vo Farnosti sv. Jakuba. V Kysuckom Novom Meste na budove Mýta bola dňa 27. septembra 2025 slávnostne odhalená pamätná tabuľa tunajšieho rodáka, banskobystrického biskupa Jozefa Jakuba Belánskeho.
Panoráma Kysuckého Nového Mesta.
Podujatie zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Kysuckom Novom Meste, predovšetkým manželia Brišovci, Peter Ivánek, Stanislav Kuchár a historik Daniel Husárik, ktorí boli iniciátormi a „hýbateľmi“ celého podniku.
Účasť na odhalení pamätnej tabule Jozefa Jakuba Belánskeho
V prvej časti podujatia s osobnosťou biskupa prítomných oboznámila Jarmila Králiková. Požehnanie vykonal miestny farský vikár Alojz Mičieta. Prítomných pozdravil primátor Marián Mihalda. Podujatie moderovala Dana Sobolová.
Samotného aktu odhalenia pamätnej tabule sa zúčastnilo asi 70 ľudí, prednášok v pastoračnom centre asi 40 záujemcov.
Na podujatí zaznela myšlienka, či skôr podnety, aby boli pamätné tabule odhalené aj ďalším kysuckým osobnostiam-martýrom, predovšetkým siedmim popraveným hurbanovcom v decembri 1848. Tých, čo by si zaslúžili pamätníky je však viac, bezpochyby aj miestny katolícky farár, ústredná osobnosť národného pohybu na dolných Kysuciach a priateľ Ľudovíta Štúra, Ján Lottner. Z dejín 20. storočia zas napr.
Jozef Jakub Belánsky
Jozef Jakub Belánsky sa narodil 20. júla 1769 v Kysuckom Novom Meste. Študoval na gymnáziu v Pešti a v Budíne. Filozofiu a teologické štúdiá dokončil v Päťkostolí a vo Vacove. Za kňaza ho vysvätili 12. augusta 1792. Postupne získaval viacero hodností: v r. 1802 vacovský kanonik, r. 1808 - titulárny opát báth-monostorský, 13.
Za banskobystrického biskupa ho menoval panovník František II. dňa 4. marca 1823. Po potvrdení pápežom 24. novembra 1823 ho primas Alexander Rudnay 8. februára 1824 v Budíne vysvätil za biskupa a slávnostne prevzal úrad diecézneho biskupa v Banskej Bystrici 27. Bol odborníkom v cirkevnom práve a finančne podporoval zakladanie škôl, škôlok a domovov sociálnych služieb.
Podporoval literárne snahy slovenského katolíckeho kňazstva - s jeho podporou napríklad vyšli štyri zväzky Básni Jána Hollého v Budíne v rokoch 1841 a 1842. Založil viaceré fondy na podporu študentov, sirôt, pacientov a chorľavých kňazov. Pre chudobných a opustených kňazov kúpil dom v Starých Horách, dozeral na ich opateru, podporoval chudobných študentov v Pešti a vo Viedni či starobinec v Kremnici.
V Banskej Bystrici zriadil prvú materskú školu na území Slovenska, kde sa vychovávateľky starali o deti od dvoch do šesť rokov. Pre chudobných rodičov detí založil fundáciu na podporu poplatkov za deti. Tretinu svojej pozostalosti určil na zväčšenie a reštaurovanie katedrálneho chrámu. Zomrel 3.
Životopis J.J. Belánskeho je príkladom obetavosti a oddanosti, ktorý môže inšpirovať aj v súčasnosti.