Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má región Spiš, ktorý sa vyznačuje národnostnou rôznorodosťou a bohatou kultúrou. Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa v stredoveku zaradila medzi popredné európske mestá.
Jednou z významných sakrálnych pamiatok Levoče je pôvabný barokový komplex kostola a kláštora minoritov nachádzajúci sa na Košickej ulici. Tento komplex je svedkom bohatej histórie a umeleckého vývoja mesta.
Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a architektonických skvostov tohto miesta.
Pohľad na Kostol Ducha Svätého v Levoči
História Minoritov v Levoči
História minoritského rádu v Levoči siaha ďaleko do stredoveku, prví mnísi sem prišli na prelome 13. a 14. storočia. Usídlili sa na mieste neďaleko mestských hradieb, aby boli stále na blízku chudobným, o ktorých sa starali a na tomto mieste založili i najstarší levočský kostol a kláštor. V Lányiho kronike sa rok 1308 spomína ako rok založenia prvého minoritského kláštora.
V roku 1209 sv. František z Assisi dostal ústne schválenie svojho spôsobu života a tento rok sa považuje za rok založenia rádu minoritov.
Rehoľa menších bratov, minoritov, je rodinou synov sv. Františka, ktorá sa snažila a snaží žiť v otvorenosti na Ducha svätého, ktorý ich vedie k láske voči ukrižovanému Kristovi prítomnom v druhom človeku, a pripúšťajú aj určité ústupky hlavne vo vzťahu k ideálu chudoby. Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľuďmi. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
Minoriti boli v stredovekej Levoči etablovanou reholou s cenným stavebným podujatím. Svoje pôsobenie tu ukončili v dobe reformácie, teda okolo roku 1545. Protireformačným krokom bolo odovzdanie ich starého kláštora jezuitom v roku 1671. Zničil ho požiar v roku 1747 a v nasledujúcich rokoch si tu dali postaviť veľký kláštor s kostolom, ktorému zachovali toto zasvätenie.
Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných.
Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov.
Táto sakrálna stavba predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň).
V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby.
Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
V čase reformácie museli minoriti, verní katolíckej viere, odísť z Levoče (v rokoch 1544- 1545). Keďže ich kláštor prechádza do vlastníctva jezuitov, v čase rekatolizácie, v roku 1679, keď sa mohli vrátiť do Levoče, im bol pridelený kostol Ducha Svätého a špitál. V roku 1747 bol gotický kostol aj kláštor zničený požiarom. Dnešnú neskorobarokovú stavbu začali minoriti stavať v roku 1748.
Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 zastihla levočských minoritov v kláštore, kde viedli internát pre chlapcov. V jednej časti sa nachádzalo rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých a v druhej, zvlášť v poslednom čase, invalidné výrobné družstvo Báhoň, ktoré vyrábalo elektrické poistky.
Prvým minoritom, ktorý sa po nežnej revolúcii vrátil do kláštora, bol P.Vavrinec Hlavatý z Poľska. V roku 1994 bol rádu prinavrátený celý kláštor a začalo sa s jeho rekonštrukciou. V roku 1995 bol v kláštore zriadený postulát, do ktorého sú prijímaní noví kandidáti na rehoľný život. Bratia žijúci v levočskom kláštore sa okrem pastorácie v kostole venujú chorým v miestnej nemocnici, pomáhajú ľuďom závislým na alkohole v Útulku sv.
Architektúra a Vývoj Kláštora
Po ničivom požiari v polovici 18. storočia bol komplex zbúraný a znovu postavený, tentoraz v barokovom štýle, ktorý bol v onej dobe horúcim trendom. Bol postavený v rokoch 1748 -1755. Kostol a komplex kláštorných budov sa nachádza za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali.
Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Interiér Kostola svätého Ducha v Levoči
Významné Prvky Interiéru
Neznámy, ale profesionálny architekt navrhol sakrálny priestor s typickými prístennými piliermi, ktoré nesú pásy s pruskými klenbami. Hlavice pilierov i víťazného oblúku nesú každá mohutný úsek rímsy a výrazne tak členia priestor.
Zjednocujúci efekt má pokrytie klenieb rokokovými iluzívnymi maľbami vo veľkom rozsahu a dekoratívnosti. Sú na nich výjavy Zoslania Ducha svätého a zo života rehoľných svätcov. Sú dielom známeho predstaviteľa „východoslovenského rokoka“ - Andreja Ignáca Kajetána Trtinu pred rokom 1765.
Hlavný oltár tvorí monumentálna stĺpová architektúra s plastikami svätcov z roku 1753, dotvorená v roku 1811 obrazom levočského maliara Jozefa Czauczika. Bočné oltáre sa považujú za diela levočskej rezbárskej dielne, sochára Dionýza Raismayra, s obrazmi od maliarov Jána Reicha a Jozefa Lercha.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby.
Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila.
Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit je jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.
Ambit Kláštora Minoritov v Levoči
Ďalšie Sakrálne Stavby v Obci
Okrem Kostola Svätého Ducha a kláštora minoritov sa v Levoči a okolí nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby, ktoré stoja za návštevu.
- Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava (Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol)
- Evanjelický kostol
- Bazilika sv. Jakuba
Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry, ktoré sú zachované najmä v presbytériu, sú dokonalé, úchvatné kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie. Mohutnosťou vyniká hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15. Kláštorská č.
Evanjelický kostol s kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža bol postavený v rokoch 1825 - 1837 architektom Antonom Povolným v klasicistickom štýle. K jeho interiérovým vzácnostiam patrí oltárny obraz predstavujúci Krista kráčajúceho po mori od levočského maliara Jozefa Czauczika, barokový drevený a kovaný kríž a lavice so štítkami veriacich, ktorí v nich sedeli. O bohatej hudobnej histórii mesta svedčí chrámový organ z roku 1932, starší organ zo 17. storočia, vzácne historické tympany a pre dejiny hudby zvlášť hodnotná historická knižnica.
Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči. Po košickom Dóme sv. Alžbety je druhým najväčším kostol na Slovensku. V interiéri kostola sa nachádza 11 gotických a renesančných oltárov. Ponad celkový umelecký význam chrámu a jeho zariadenia vysoko prečnieva najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete ( 18,62m) z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Pre lepšiu orientáciu uvádzame porovnanie významných kostolov v Levoči:
| Kostol | Štýl | Významné prvky |
|---|---|---|
| Kostol Svätého Ducha | Barokový | Nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky, Rokokové iluzívne maľby |
| Kostol Panny Márie (Čierny kostol) | Gotický/Barokový | Gotické prvky v presbytériu, gotická socha Madony |
| Bazilika sv. Jakuba | Gotický | Najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete |
Video by mohlo obsahovať zábery exteriéru a interiéru kostola a kláštora, rozhovory s historikmi a odborníkmi na architektúru, a 3D rekonštrukcie pôvodného vzhľadu komplexu.