Dišpenzacionalizmus je doslovný výklad Biblie, ktorý vníma dejiny ako rozdelené Bohom do určitých období, ktoré nasledujú určitý vzorec. Tieto obdobia, nazvané dišpenzácie, označujú konkrétne úseky dejín, počas ktorých sa Božia úloha a jeho vzťah k ľuďom menia a nadobúdajú odlišné črty.
Myšlienka rozdeľovania biblických dejín do určitých období siaha hlboko do minulosti, no samotná teológia dišpenzacionalizmu vznikla až v 19. storočí. Väčšina historikov kladie jeho formovanie do polovice 19. storočia. Mnohí dišpenzacionalisti tvrdia, že ich učenie má korene už v časoch apoštolov a v prvej Cirkvi Ježiša Krista, no to je lož.
Od svojho vzniku v 19. storočí bol dišpenzacionalizmus prijatý a prispôsobený rôznymi náboženskými skupinami po celom svete, no najviac sa udomácnil v prostredí amerického evanjelikalizmu. Klasické dišpenzacionalistické učenie rozdeľuje Boží plán do siedmich odlišných dišpenzácií, hoci počet týchto období sa môže líšiť podľa konkrétneho teologického prístupu.
Pôvod a vývoj dišpenzacionalizmu
Pôvod dišpenzacionalizmu sa zdá byť spojený s kazateľom Johnom Nelsonom Darbym, členom hnutia Plymouth brethren (Plymouthskí bratia). Darby na začiatku 19. storočia študoval teológiu na Trinity College v írskom Dubline. Počas štúdia sa začal intenzívne zaujímať o spásu a obnovu Izraela. Jednu kapitolu z Izaiáša vykladal tak, že Izrael čaká v budúcnosti obdobie ohromných pozemských požehnaní, ktoré sa líši od nebeských požehnaní daných kresťanskej Cirkvi Nového zákona.
Reverend John Nelson Darby, Ženeva 1840 zdroj: wikimedia commons
Z tohto výkladu dospel k záveru, že kráľovstvo Izraela a novozákonná Cirkev sú dve odlišné entity. Darby tiež veril, že „vytrhnutie“ (rapture) - ako nazval prorokovaný druhý príchod Krista - môže nastať kedykoľvek. Do roku 1833 mal svoju teológiu hotovú. Darbyho učenie patrilo k prúdu premilenializmu - viery, že Ježiš Kristus sa fyzicky vráti na zem a prinesie tisícročné obdobie mieru.
Darby cestoval po svete a šíril svoju náuku. V druhej polovici 19. storočia sa jeho myšlienky rozšírili prostredníctvom tzv. Hnutia biblických konferencií.
Veľký význam pre šírenie učenia mala Scofieldova referenčná Biblia (Scofield Reference Bible) - populárne teologické dielo z počiatku 20. storočia.
Základné princípy a rozdelenie dišpenzácií
Základným znakom dišpenzacionalizmu je odmietanie predstavy, že Cirkev nahradila Izrael v Božom pláne. Pre dišpenzacionalistov starozákonný Izrael síce predchádza novozákonnej Cirkvi, ale nie je ňou nahradený. Ide o mnohostranný Boží plán, ktorý sa začína ľudskou nevinnosťou a končí tisícročným kráľovstvom Krista.
Darby rozpoznal sedem odlišných dišpenzácií, teda historických období určených Bohom, ktoré určujú jeho plán pre ľudstvo. Scofield v nej rozdelil dejiny do siedmich období:
- Obdobie nevinnosti - od stvorenia sveta po pád Adama
- Obdobie svedomia - po potopu sveta
- Obdobie občianskej vlády - od potopy sveta po Abraháma
- Obdobie zasľúbenia - od Abraháma po Mojžiša
- Obdobie zákona - od Mojžiša po Krista
- Obdobie milosti - Od ukrižovania po „vytrhnutie“ - to je obdobie Cirkvi
- Obdobie kráľovstva
Každá dišpenzácia sleduje podobný cyklus - Boh sa zjaví ľudstvu, ľudská viera je podrobená skúške a nakoniec Boh ľudí súdi a napravuje.
Tri hlavné prúdy dišpenzacionalizmu
Väčšina dišpenzacionalistov rozlišuje sedem dišpenzácií, ktoré sa zhodujú so Scofieldovým rozdelením, no dajú sa nájsť zhruba tri veľké prúdy:
- Klasický dišpenzacionalizmus - učí, že Boh má v rôznych obdobiach rozdielne zámery a že Cirkev je len prechodným obdobím medzi Božími plánmi pre Izrael. Očakáva existenciu pozemského aj nebeského kráľovstva.
- Modifikovaný dišpenzacionalizmus - nepredpokladá dve oddelené kráľovstvá, ale rozlišuje dve skupiny Božieho ľudu - Cirkev a Izrael. Každá skupina má inú úlohu a zodpovednosť, ale obe dostávajú rovnakú spásu. V tisícročnom kráľovstve budú existovať spolu.
- Progresívny dišpenzacionalizmus - tvrdí, že Cirkev nie je oddeleným národom či skupinou, ale spolu s Izraelom tvorí Boží ľud. Obe skupiny majú rovnakú duchovnú hodnotu, hoci sa ich úlohy odlišujú.
Keďže klasický dišpenzacionalizmus stratil časť svojej popularity, niektorí bádatelia zaznamenali v 21. storočí zblíženie dišpenzacionalizmu a teológie zmluvy. Podľa tejto teológie tvoria dejiny spásy tri zmluvy:
- zmluva medzi Otcom Synom a sv. Duchom o spáse ľudstva;
- zmluva medzi Bohom a Adamom, že poslušnosť vedie k životu, hriech k smrti;
- zmluva medzi hriešnikmi a Kristom, že budú spasení bez skutkov iba skrze milosť.
Scofieldova referenčná Biblia
Scofieldova referenčná Biblia je široko rozšírená študijná Biblia. Upravoval a doplnil ju americký biblista Cyrus I. Scofield, ktorý na začiatku 20. storočia veľmi spopularizoval dišpenzacionalizmus. Biblia obsahovala celý text tradičného protestantského prekladu (verziu kráľa Jakuba). Prvé vydanie sa objavilo v roku 1909 a autor ho revidoval v roku 1917.
Cyrus I. Scofield, okolo roku 1920 zdroj: wikimedia commons
Scofieldova Biblia obsahovala niekoľko inovatívnych prvkov. Najdôležitejším bolo to, že biblický komentár bol vložený priamo do textu Biblie, nie do samostatného zväzku - čo v protestantských bibliách nebolo zvykom. Biblia tiež obsahovala systém krížových odkazov, ktorý prepájal príbuzné verše a umožňoval čitateľom sledovať biblické témy naprieč rôznymi kapitolami a knihami.
Práve v tejto Biblii sa mnohí kresťania prvýkrát stretli s výpočtom dátumu stvorenia sveta od arcibiskupa Jamesa Usshera, ktorý určil stvorenie na rok 4004 pred Kr. Scofieldove poznámky zároveň podporovali tzv. teóriu medzery (gap theory), podľa ktorej medzi veršami Genezis (Gn 1,1 a Gn 1,2) existuje časová medzera, počas ktorej sa odohrali udalosti, ktoré vysvetľujú stav zeme „bez tvaru a prázdnej“.
Po druhej svetovej vojne nasledovalo založenie židovského štátu v Palestíne. Tieto udalosti pôsobili tak, že Scofieldovo premilenialistické učenie (viera v Kristov návrat pred tisícročným kráľovstvom) sa mnohým zdalo prorocké a naplnené.
Scofieldova referenčná Biblia podporovala dišpenzacionalizmus a vďaka Scofieldovým poznámkam prijala veľká časť fundamentalistických kresťanov v Spojených štátoch práve dišpenzacionalistickú teológiu. Jeho výklady Zjavenia apoštola Jána sa stali základom pre mnohé časové harmonogramy, súdy a predpovede koncov sveta, ktoré neskôr rozvíjali populárni náboženskí autori.
Scofieldova referenčná Biblia mala tiež významný vplyv na kresťanský sionizmus. Hovoril práve o Scofieldovej referenčnej Biblii. Scofield vo svojich poznámkach k Genezis (Gn 12,3: „Požehnám tým, ktorí ťa požehnávajú, a zlorečiť budem tým, ktorí ti zlorečia“) zdôrazňoval Božie zasľúbenie Izraelu.
Joh Hagee vo Washingtone D. C., júl 2007 zdroj: wikimedia commons
Práve Scofieldove poznámky mali ohromný vplyv na generácie amerických evanjelikálov, aby verili, že Boh od nich vyžaduje nekritickú podporu moderného štátu Izrael.
Kontroverzie a kritika
Hoci, ako bolo spomenuté, Scofieldova referenčná Biblia obsahuje text autorizovanej verzie Biblie kráľa Jakuba, nejde o tradičnú protestantskú Bibliu, ale o komentáre C. I. Scofielda, ktoré robia knihu problematickou.
Ústredným bodom viery kresťanských sionistov je Scofieldov komentár ku Genesis (Gn 12,3: „Požehnám tým, ktorí ťa požehnávajú.“) úzko súvisiacim s ďalšou vetou: „A zlorečiť budem tým, ktorí ti zlorečia.“ Podľa Scofielda dejiny dokazujú, že ľuďom, ktorí prenasledovali Židov, sa vždy vodilo zle - tým, ktorí ich chránili, dobre.
V článku Teória nespravodlivej vojny: Kresťanský sionizmus a cesta do Jeruzalema profesor David W. Lutz sa domnieva, že Untermyer využil Scofielda, právnika z Kansas City bez formálneho teologického vzdelania, na zavedenie sionistických myšlienok do amerického protestantizmu.
To, že protestanti vo svojom sola scriptura ošiali vykladajú Písmo po svojom a nachádzajú v ňom všetko možné, nie je žiadna novinka a pokiaľ z toho vytiahnu presvedčenie, že pre Židov už viac neplatí, že ku spáse musia uveriť v Krista a nechať sa pokrstiť, nie je to vôbec prekvapujúce.
Pápež František (2013) a pápež Benedikt XVI. (2011)zdroj: flickr.com, Mazur/catholicnews.org.uk a wikimedia commons, koláž Christianitas.sk
Ukazuje sa teda, že dišpenzacionalizmus má presah aj do katolíckej Cirkvi, v ktorej postupne zapúšťa svoje korene.
Biblia kráľa Jakuba a "Hriešna Biblia"
Na začiatku 17. storočia inicioval anglický kráľ Jakub I. národné vydanie Biblie. Anglické vydanie Svätého písma zostavilo 47 učencov. Biblia kráľa Jakuba je historicky oficiálnym textom anglikánskej cirkvi. Na rozdiel od katolíckych prekladov sa tu vyskytujú drobné zmeny textu.
V roku 1631 sa však kráľovskí tlačiari Robert Barke a Martin Lucas postarali o jeden z najväčších preklepov histórie. V texte im doslovne zaúradoval tlačiarenský škriatok. Zasiahol priamo desať Božích prikázaní. Dnes by takáto chyba vyvolala úsmev a obrovské množstvo vtipov na sociálnych sieťach, ale v Anglicku 17. storočia to bola jedna z najväčších spoločenských afér.
Šieste prikázanie podľa Katechizmu katolíckej cirkvi je „nezosmilníš/nescudzoložíš!“ (V Biblii kráľa Jakuba by malo znieť: Thou shalt not commit adultery. (Nedopustíš sa cudzoložstva.) Ale tlačiarom vypadol anglický zápor not a prikázanie potom znelo: Thou shalt commit adultery. (Budeš sa dopúšťať nevery.) Tak prišla na svet tzv.
| Správne znenie | Chybné znenie |
|---|---|
| Thou shalt not commit adultery. (Nedopustíš sa cudzoložstva.) | Thou shalt commit adultery. (Budeš sa dopúšťať nevery.) |
V roku 1631 bolo v Anglicku vytlačených 1000 Biblií, ktoré dostali veľmi rýchlo názov „Hriešna Biblia“ či „Zlá Biblia“. Časť známa ako Kniha Kráľa Jakuba, totiž obsahovala chybu a zlý preklad, alebo preklep. Objavuje sa v Desatore Božích prikázaní. V konkrétnom „nezosmilníš“, u nás známe ako šieste. Tisíc kníh obsahovalo preklad do angličtiny „Thou shalt commit adultery“. Tým, že v slovnom preklade chýba zápor „not„, vzniklo prikázanie „Zosmilníš„. Oboch jej autorov potrestali, zakázali im prekladať a pôsobiť v oblasti reprodukcie kníh. Taktiež dostali vysokú pokutu a množstvo kníh sa snažili stiahnuť, spáliť a zahladiť po nej stopy. Veď Biblia, ktorá navádzala na smilnenie, čiže užívanie si sexu v podstate kdekoľvek a s kýmkoľvek, bola neprijateľná.