História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia.
Erb obce Biely Kostol
Významné Návštevy a Historické Udalosti
A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. Pred ním v roku 2005 navštívil Biely Kostol prezident Rudolf Schuster s podobným zámerom. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou. Chcel oceniť smelých bielokostolských družstevníkov, ktorí progresívne hospodárili v miestnom Jednotnom roľníckom družstve. Na slávnostnom otvorení národnej žatvy dokonca osobne znášali prvé snopy obilia do krížov.
Zaznamenaná je však aj ďalšia vzácna návšteva. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci. Do Bieleho Kostola zavítal z Holíča aj so svojím početným sprievodom. A nie je vylúčené, že tam zavítal tiež Žigmundov predchodca Ľudovít I., ktorý sa v Trnave často zdržiaval a nakoniec v nej i v roku 1382 zomrel.
Kaštieľ v obci Biely Kostol pri Trnave
Osudy Obce v Priebehu Storočí
História Bieleho Kostola siaha až do 13. storočia. Prvá zmienka o lokalite pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia, neskôr Weis Kirchen.
Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Bieleho Kostola je barokový kaštieľ, postavený v roku 1719. Táto dvojpodlažná štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaplnka umiestnená v severnom krídle a arkádová chodba dodávajú kaštieľu osobitý šarm.
Názov obce Alba Ecclesia - Biely Kostol sa objavuje už v pápežských desiatkoch. Pôvodný kostol v obci bol zasvätený sv. Martinovi a jeho najstarší opis pochádza z roku 1634. Súčasný kostol, ktorý je dominantou obce, bol postavený v rokoch 1940 - 1941.
Pôvod Názvu
Od čoho názov Biely Kostol odvodzuje, je zrejmé. Teraz je zobrazený aj v erbe obce. Miestny Kostol Krista Kráľa je biely doteraz, hoci s tým pôvodným stredovekým má spoločné už len základy.
Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole
Kostol Krista Kráľa je nielen sakrálnym centrom obce, ale aj významnou pamiatkou Trnavského kraja. Jeho barokové korene a moderná prestavba svedčia o bohatstve kultúrneho dedičstva regiónu. Ak hľadáte miesto, kde sa snúbi história, architektúra a duchovný pokoj, Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole je ideálnou voľbou. GPS súradnice 48.366081, 17.529231 vás zavedú priamo k tomuto architektonickému skvostu. Kostol Krista Kráľa je dôkazom, že aj menšie obce môžu ukrývať veľké historické poklady.
Kostol Krista Kráľa je jednoloďový priestor s rovným uzáverom svätyne. Na hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je ukončená stanovou strechou, typickou pre sakrálne stavby tohto typu. Interiér kostola je jednoduchý, s rovným stropom, a jeho zariadenie pochádza prevažne z 20. storočia. Vďaka pravidelnej údržbe a rekonštrukciám sa kostol nachádza vo výbornom stave. Naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu - je miestom duchovného života a pokoja pre obyvateľov obce Biely Kostol a jej návštevníkov.
Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce - Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Všetky tri dediny majú trvalé skúsenosti s využívaním infraštruktúry mesta, Bielokostolčania chodia do Trnavy za prácou, do školy, k lekárovi.
Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala. Súčasný starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie, má z titulu svojho povolania architekta na budúcnosť v tomto smere pomerne jasný názor.
"Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Minimálna vzdialenosť od krajského mesta má na svedomí aj zatvorenie miestnej školy od roku 2015 - činnosť školy ako zariadenia však nebola zrušená, ale prerušená. V súčasnosti tvoríme školský obvod spolu so susediacou obcou Ružindol, kde je aj sídlo a areál školy. Ale rodičia napriek tomu vozia deti aj do Trnavy. Je to pre nich jednoduchšie, po ceste do práce tým smerom deti vysadia, po skončení zase zoberú alebo školáci prídu autobusom, k nám chodí pravidelná linka trnavskej MHD," povedal starosta.
Obec nemá ani svojho lekára a ako dodal, nevytvára v podstate žiadne väčšie pracovné príležitosti, obyvateľov živia podniky v Trnave alebo v okolí. Biely Kostol vníma architekt na stoličke starostu ako dobré miesto pre Trnavčanov, ktorí si v obci stavajú na nových lokalitách svoje bývanie. Obec si zachováva ešte stále pokojný vidiecky ráz v dotyku rušného mesta, čo považuje za jednu z jej devíz.
„Samostatná existencia nám umožnila napríklad uchádzať sa o prostriedky z rozvojových fondov,“ konštatoval Kováč. Obec sa sama rozhoduje, kde a čo zrealizuje, a nemusí čakať, ako bývalo, na rozhodnutia trnavskej radnice. Samotní Bielokostolčania vnímajú osamostatnenie rôzne.
V obci Biely Kostol pri Trnave je v súčasnosti 1750 trvale bývajúcich obyvateľov. K tomu treba ešte pripočítať prechodne bývajúcich v nájomných bytoch, čo prichádzajú za prácou do veľkých trnavských podnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. A zhruba dve stovky takých "domácich", ktorí v Bielom Kostole síce bývajú, ale trvalý pobyt si z rôznych dôvodov nenahlásili. Starosta Pavol Kováč nie je týmto príliš nadšený.
"Utekajú nám popri inom podielové dane, ktoré obce dostávajú na počty občanov," povedal pre TASR. Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia narábať obozretnejšie. V uplynulých volebných obdobiach sa však podľa starostu zrealizovali viaceré investičné akcie, niektoré aj za pomoci európskych fondov.
„Nový obchod potravín, nový obecný úrad, rekonštrukcia objektu materskej školy, rozšírenie a modernizácia cintorína, verejné osvetlenie, na ktoré sme získali z európskych fondov a vymenili sme 144 svietidiel, tiež dve etapy vodovodu, šatne telovýchovy, parkovisko, autobusové zastávky, zberný dvor, prístavba ku kostolu, kanalizácia pre niekoľko ulíc, najnovšie aj detské ihrisko, “ vymenúva Kováč. K tomu otvorenie lokalít Parnas a Podolky pre výstavbu na spolu asi 27 hektároch.
Materská škola v obci Biely Kostol pri Trnave
Starosta má viacero plánov, patrí medzi ne napríklad rozšírenie občianskej vybavenosti. "Tá je jednoznačne poddimenzovaná," uviedol Kováč. Chcel by doriešiť tiež otázku miestneho kaštieľa.
Biely Kostol pri Trnave má dve rozvojové lokality, určené na výstavbu nových obydlí. Majú netradičné názvy - Podolky a Parnas a pomaly sa zapĺňajú rodinnými domami a obytnými blokmi. Na Parnase teraz stojí súbor rodinných domov a vilových domov s 250 bytmi, ktoré boli pôvodne postavené pre stredný manažment vtedy etablujúceho sa PSA Peugeot Citroen. Tento zámer sa ale nepodarilo naplniť a tak prišlo k ich rekvalifikácii na nájomné byty, respektíve na ubytovanie pre cezpoľných zamestnancov automobilky, ale aj ďalších podnikov.
Výstavba v novovzniknutej obytnej štvrti Parnas v obci Biely Kostol
Noví majitelia sa podľa slov starostu Bieleho Kostola Pavla Kováča snažia o predaj čo najväčšieho počtu bytov do osobného vlastníctva, ale zároveň ďalej ich aj prenajímajú. "Chodia sem sezónni pracovníci, s ich pobytom sú spojené rôzne riziká. Oni pracujú od pondelka do soboty, nedeľu majú na to, aby sa "vyjašili" a aj to svedomito napĺňajú. Kriminalita v obci od toho času výrazne narástla, ide najmä o krádeže a vlámania , hoci väčšina v danej lokalite,“ povedal Kováč pre TASR. Obec má už dohodu s políciou, aby tam vysielala hliadky častejšie a sama sa pokúša o zavedenie kamerového systému.
Susediace Podolky sú trochu iná káva. Po využití celého pozemku na výstavbu rodinných domov, by práve ony vedeli naplniť starostovu predstavu o Bielom Kostole, ako trnavskom Beverly Hills s komfortným bývaním v pokojnom prostredí dediny.
Kultúrne Dedičstvo a Archeologické Nálezy
K 770. výročiu prvej písomnej zmienky vydala obec Biely Kostol pri Trnave reprezentatívnu monografiu. Zostavil ju kolektív autorov pod vedením Kataríny Slobodovej Novákovej. Participoval tím študentov katedry etnológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý realizoval v obci výskum, tiež tamojšia katedra histórie a ďalší spolupracovníci. O jej vznik sa zaslúžil predchádzajúci starosta Jozef Adámek. Kniha sa venuje podrobne všetkým aspektom rozvoja obce, autori v kapitolách zmapovali a popísali mnohé zaujímavé dejinné súvislosti Bieleho Kostola. Medzi nimi i pozoruhodné rozprávanie o dobe železnej.
Z rokov 650 - 600 pred naším letopočtom našli za kaštieľom na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby. V roku 1999 sa stal tento unikátny nález odpoveďou na otázku, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír nad Smolenicami. Hradisko niekoľko storočí ovládalo územie juhozápadného Slovenska a tomu zodpovedala aj životná úroveň jeho obyvateľov. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko.
Starý dom v obci Biely Kostol pri Trnave
V monografii, doplnenej množstvom historických fotografií, sa píše o vývoji obce naprieč storočiami až po dnešok. V kapitole o demografii sa možno dočítať, ako sa počet obyvateľov zvyšoval od roku 1869, kedy to bolo 234 duší, až po dnešok. Prudký nárast je zaznamenaný od roku 2005, kedy sa postupne stavajú i nové časti Bieleho Kostola. Autori sa venovali aj cirkevným dejinám, materiálnej i duchovnej kultúre obce.
Historické Udalosti v Prehľade
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité historické udalosti, ktoré ovplyvnili Biely Kostol a jeho okolie:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1244 | Prvá písomná zmienka o obci, kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna. |
| 1397 | Kráľ Žigmund Luxemburský vydal v Bielom Kostole listinu k sporu o vinice. |
| 1719 | Postavený barokový kaštieľ jezuitmi. |
| 1940-1941 | Postavený súčasný Kostol Krista Kráľa. |
| 1974 | Obec pričlenená k mestu Trnava. |
| 1992 | Referendum o odčlenení od Trnavy. |
Pre milovníkov prírody a histórie ponúka obec Náučný chodník chotárom Bieleho Kostola. Neďaleké Trnavské rybníky sú domovom až 150 chránených druhov vtákov, čo robí z tejto oblasti raj pre ornitológov a milovníkov prírody. Cez obec vedie aj cyklotrasa Šúrovce - Trnava - Častá, ktorá je ideálna pre cyklistov všetkých vekových kategórií.
Biely Kostol je výnimočnou obcou, ktorá spája bohatú históriu, prírodné krásy a moderné možnosti trávenia voľného času. Či už hľadáte pokojné miesto na prechádzku, historické pamiatky alebo aktívny oddych, Biely Kostol vás určite nesklame.