V kresťanskom učení zohrávajú pokora a milosť zásadnú úlohu. Biblia zdôrazňuje, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Tento článok sa zaoberá významom pokory, jej protikladom v podobe pýchy a tým, ako tieto koncepty ovplyvňujú náš vzťah s Bohom a s ľuďmi okolo nás.
Čo je to milosť?
Milosť je božia nezaslúžená priazeň. Nikto z ľudí si nezaslúži milosť. Ak by sme mali dostať od Boha to, čo si skutočne zaslúžime, tak je to večné odlúčenie od Neho a večný trest. Milosť je nezaslúžené božie pôsobenie v srdci človeka uskutočnené skrze Ducha Svätého alebo božia priazeň prejavená hriešnikom, ktorí si zaslúžia boží hnev.
Lacná a supermilosť
Milosť je dnes veľmi zneužívané slovo. V mnohých súčasných cirkvách sa hlása milosť, ktorú si udeľuje človek sám, nazveme ju lacká milosť. Lacná milosť je výtvorom človeka, ktorý sa hlási k Bohu ústami, ale chce a žije život ako predtým. Ešte populárnejším trendom súčasnosti je supermilosť. V jeho čele stoja ľudia, ktorí označujú Kristovo panstvo za voliteľnú záležitosť.
Biblický pohľad na pokoru a pýchu
Jakub 4/6 hovorí: "Dáva však väčšiu milosť. Preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť." Táto myšlienka je v Biblii až dvakrát od dvoch rôznych autorov - Petra i Jakuba. Ak chceš mať Boha na svojej strane, buď pokorný. Ak chceš čeliť Bohu ako nepriateľovi, pýcha je k tomu rýchla cesta.
Opakom pokory je pýcha. Pyšný človek sa môže prejavovať navonok výrazne, byť arogantný, agresívny, panovačný a hlučný. Čo však zvyčajne pyšnému človeku chýba, a pokornému nie, je radosť. Pyšný človek väčšinou druhých odpudzuje.
Jeden z najznámejších citátov o pokore pochádza od C. S. Lewisa, ktorý povedal: „Pokora neznamená myslieť si o sebe menej, ale myslieť na seba menej.“
Prečo je pokora dôležitá?
Pokora je ako perlový náhrdelník, tá nitka, na ktorej držia perly. Keď sa nitka roztrhne, perly sa rozkotúľajú… Ak stratíme pokoru, všetky naše dobré vlastnosti sa znehodnocujú. Už len toto by mohlo byť pre nás dostatočným dôvodom, aby sme sa o pokoru usilovali. Vďaka pokore budú ľudia radi v našej prítomnosti. Je minimálne ešte jeden dôvod pre pokoru: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Preto sa Pavol v Rim 6/15 pýta : Čo teda? Máme azda hrešiť, pretože nie sme pod zákonom ale pod milosťou? A odpoveď je jasná. Určite nie.
Božia milosť nie je nečinná ale aktívna, dynamická, pôsobí vo veriacich. Tit 2/11-12 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, 12 ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, Božia milosť premieňa srdce, myseľ a konanie spaseného človeka. Pôsobí jeho posvätenie, riadi jeho kresťanský život a uschopňuje veriaceho, aby konal dobré skutky, ktoré Boh už vopred pripravil.
Ef 2/10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. Pôsobenie božej milosti v živote veriaceho musí byť vidieť, veď má novú identitu. 2 Kor 5/17 Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.
Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil, keď nastane Jeho čas. Na Neho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, a hľadá koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. Po krátkom utrpení Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. Jemu patrí moc naveky vekov. Amen. (1. list Petrov 5, 5c - 11)
Vzoprieť sa dokáže len kto sa cíti silný. V čom je sila človeka, ktorá mu dáva nádej, že odpor bude úspešný? Touto silou je podľa citovaných slov viere. „Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ Viera znamená vnútornú istotu, ktorú môžeme vyjadriť a upevniť v modlitbe: Pane Bože, Tebe patrí všetka moc na veky vekov. Ty si mocnejší ako diabol. Tvoj Syn Ježiš Kristus zvíťazil nad diablom, aj vo svojich osobných pokušeniach, aj na kríži. Svoje absolútne víťazstvo vyjadril úžasnými slovami: „Nič vo mne nie je jeho“ - ani najmenšia časť pôdy Ježišovho srdca nepatrila a nepatrí diablovi.
Praktické aspekty pokory
Pokora je životný postoj, v ktorom nikdy nemôžete byť tak zlý, aby ste neboli hodní slúžiť iným, a zároveň, v ktorom nikdy nebudete dostatočne dobrý na to, aby ste s tým prestali. V staroveku to nebolo vôbec považované za cnosť. Je smutné, že v tomto ohľade sme sa dodnes nikam neposunuli. Pokorní ľudia sú aj v dnešnej dobe zosmiešňovaní a utláčaní. Dnešný svet ich stále nazýva strachopudmi a namiesto toho vyvyšuje pýchu, aroganciu a egoizmus.
Pokora dokáže udržiavať naše priority v správnom poradí. Chráni nás pred tým, aby sme boli ochromení vlastnými okolnosťami a zároveň nám pomáha sústrediť našu pozornosť na Božie plány a zámery s týmito okolnosťami. Pokora nás zároveň stavia do Božieho rozvrhu a nie do nášho vlastného.
Ako hovorí Peter: „aby vás povýšil svojím časom“ (1. Petra 5:6). Aký je teda ten správny čas? Je to Jeho čas, nie náš. Kedy príde ten čas? Môže sa to javiť ako nejasné, ale nie je sa čoho obávať, pretože Boh má dokonalé načasovanie. Koniec-koncov, aj naše spasenie záviselo len na Jeho dokonalom načasovaní.
Pavel tiež napísal, že nádej na večný život sa zjavila „vo vhodnom čase“ skrze Ježiša Krista (Títovi 1:1-3). Môžeme a mali by sme si byť istí, že nás Boh vyvýši presne podľa svojho dokonalého načasovania. Aké vyvýšenie by sme však mali očakávať? Pavel použil grécky výraz, ktorý hovorí o vyzdvihnutí z aktuálneho problému. Pre kresťana je aj tá najhoršia skúška len dočasná. Pamätajte na túto pravdu, keď budete v pokušení sa domnievať, že tomu nikdy nebude koniec. Neverte tomu ani na jedinú minútu.
| Charakteristika | Pýcha | Pokora |
|---|---|---|
| Vzťah k Bohu | Protiví sa Bohu | Dostáva milosť od Boha |
| Vzťah k ľuďom | Odpudzuje | Priťahuje |
| Dôsledky | Znásabuje problémy | Udržiava priority v správnom poradí |
| Časovanie | Vlastný rozvrh | Boží rozvrh |
Ježiš Kristus - príklad pokory
Pán Ježiš Kristus sa pokoril. Odložil svoj majestát, prijal telo človeka so všetkými jeho slabosťami, život prežil v bezvýznamnej dedine, skrytý v obyčajnej rodine. Dobrovoľne sa stal obeťou za ľudský hriech, bol ponížený, potupený, popľuvaný a nakoniec zomrel potupnou smrťou spolu s vrahmi. Po tomto príkladnom ponížení ale začala cesta hore. Všimnime si slovko preto v deviatom verši. Vyvýšenie Ježiša Krista za Pána nad všetkým nebolo automatické. Bolo to preto, lebo sa pokoril.
Pravej pokore učí Ježiš: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). Jedine Ježiš takto môže vyhlásiť o sebe. Kto ho môže usvedčiť z hriechu (porov. Jn 8,46)? On, ktorý má božskú prirodzenosť, nepridŕža sa svojej rovnosti s Bohom, prijal prirodzenosť sluhu, stal sa nám podobný, uponížil sa, prijal potupnú smrť kríža... (porov. Flp 2,6-8). Ježiš umyl nohy učeníkom a on jediný mohol dať príkaz nasledovať ho.
Pokora je stav odpútať sa od seba, slúžiť z lásky bratom a sestrám, nie z vypočítavosti, túžby po chvále, poctách, uznaní, ale vedome a dobrovoľne nasledovať Krista, plniť vôľu Božiu. Pokora je dar, ktorý dáva Boh každému a s ktorým máme spolupracovať.
Pýcha? Tu je návod, ako sa zastaviť a byť pokorný
Boh je pokora a to je jedna z najšťastnejších definícií Boha. Podobenstvom Ježiš učí, aby sme sa stali pokorní pred Bohom, aj pred blížnymi. Nie je to automatické. Kto chce vystaviť čím vyššiu budovu svätosti, tým hlbšie musí vyhĺbiť základy pokory. Pokora je soľ svätosti.