Diskusia o Svätej Trojici a stvorení človeka na Boží obraz je komplexná a vyvoláva mnoho otázok. Prečo Boh stvoril dvoch ľudí, Adama a Evu, a nie troch, keď je Boh trojjediný? Táto otázka otvára rozsiahlu teologickú debatu, ktorá sa dotýka podstaty Boha, stvorenia a vzťahu medzi nimi.
Svätá Trojica a Stvorenie
Podľa kresťanskej teológie je Boh trojjediný: Otec, Syn (Ježiš Kristus) a Svätý Duch. Títo traja sú jedna bytosť, jeden Boh, ale zároveň sú to tri odlišné osoby. Stvorenie človeka na Boží obraz je kľúčovým konceptom, ktorý odlišuje ľudí od ostatných živých bytostí. Ľudia sú obdarení rozumom, vôľou a schopnosťou milovať, čo sú atribúty, ktoré odrážajú Božie vlastnosti.
Adam a Eva sa symbolicky stali jedno, presne ako je Boh jedno so svojim Synom. Eva bola stvorená z rebra Adama, čo naznačuje ich hlboké spojenie a vzájomnú závislosť. Boh nerobí nič len tak, z rozmaru, a stvorenie dvoch ľudí namiesto troch malo svoj účel.
Prečo Dvaja, a Nie Traja?
Niektorí teológovia tvrdia, že stvorenie dvoch ľudí, muža a ženy, odráža Božiu lásku a spoločenstvo. Boh je láska (1Jn 4,8), nie sebec či individualista. Otec a Syn majú medzi sebou lásku, takže Syn nemusí byť "poslušný", lebo nie je ani neposlušný a hriešny; majú medzi sebou spoločnú lásku a spoločnú vôľu. Boh stvoril ľudí v podstate viacerých (a všetkých), teda druh človek je tvorený viacerými jednotlivcami, osobami, rodinou, spoločenstvom, podobne ako trojjediný Boh: jedna božská podstata, tri osoby žijúce v láske.
Adam a Eva boli stvorení, aby mohli mať potomstvo a naplniť zem ľudskou, harmonickou rodinou. Trojicu netreba za tým hľadať. Trojica/lepšie-triáda/ bol známy, pohanský útvar a ten konvertiti z pohanov prevzali a implantovali do kresťanstva.
Lucifer a Vzbura Anjelov
V Biblii sa píše, že sa anjeli vzbúrili. Pritom anjelov stvoril Boh skrz svojho Syna Krista Ježiša. Aj toho Lucifera. Tí anjeli ešte nejestvovali, keď Kristus bol počatý. Lucifer, jeden z tých stvorených anjelov, nabral domnienku, že on si zaslúži mať miesto na tróne hneď vedľa Boha a Jeho počatého Syna. Na čo nemal žiadne právo. Lucifer bol jeden z prvých stvorení. Akosi mu sláva stúpla do hlavy. Ostatní anjeli, 1/3 z nich, sa dali jednoducho oklamať. Žiaden z nich nevidel, ako a kedy bol Kristus počatý, všetci boli stvorení neskôr. Tie ďalšie 2/3 anjelov možno tiež začali pochybovať o pozícii Syna a Boha. Preto sa Boh rozhodol stvoriť človeka. Na svoj obraz. A anjeli sa na to prizerali.
Sme vlastne symbolom Božej rodiny, aby si anjeli uvedomili a pamätali, kto vlastne Kristus je.
Ježiš Kristus - Historická Postava
Kresťanstvo je historické náboženstvo. Toto tvrdenie dokazuje to, že už v jeho počiatkoch existujú opísané: čas, miesto i Osoba. V prvých časoch kresťanstva sa nepopiera historickosť postavy Ježiša Krista, vyzdvihnutý je skôr fakt jeho Božstva / agnostici, ariáni, monofiziti/. Potom racionalizmus 18. storočia a jeho pokračovanie v 19. storočí a tiež rôzne smery počiatku 20. storočia, uvádzajú do pochybnosti historickosť postavy Ježiša z Nazaretu.
W. Kasper na tému historickej postavy Ježiša Krista hovorí: „Začiatkom nášho storočia vznikajú mnohé tézy: Ježiš vôbec neexistoval, Ježišove skutky sú mýtom a legendou. Tieto tézy sú už dávno uznané za historický nonsens. Dnes už nikto rozumne mysliaci, nemôže spochybňovať fakt, že Ježiš z Nazaretu žil v Palestíne v prvých troch desaťročiach našej éry, pravdepodobne od 6/7 roku pred Kristom do 30 roku po Kristovi. Maštaľ, syn tesára, rojko uprostred jednoduchých, obyčajných ľudí, na konci šibenica - smrť na kríži, to sú fakty, ktoré sa opierajú o historický materiál a nie na pozlátku, ktorý obľubuje legenda.
Môžme s istotou povedať, že Ježiš sa narodil v období Cezara Augusta /63.r. pred Kristom - 14.r. po Kristovi, porovnaj Lk 2,1/, že učinkoval za panovania Cezára Tibéria /14 - 37r./ a súčasne Herodes, ktorého nazýva líškou /Lk 13,32/ bol tetrarchom Galilei / 4 pred Kristom - 39 po Kristovi/, že zomrel v období rímskeho prokurátora Pontia Piláta /Mk 15,1/
Materiály zdôvodňujúce historickosť osoby Ježiša Krista delíme na:
- poza - mimokresťanské
- židovske svedectvo
- Talmud
- Jozef Flavius, Antiquitates
- pohanske svedectvo
- Plínius Mladší
- Svetonius Tranquillus
- Tacitus
- Lucian
- Mara
- kresťanské
- Nový Zákon
- listy rannokresťanských autorov
Svedectva mimokresťanské:
a/ Židovske svedectva:
Jozef Flávius - píše o Ježišovi Kristovi vo svojom diele Antiquitates /dávnovek/: V tom čase, žil Ježiš, človek múdry, keď ho môžeme nazvať človekom. Rozprával o veciach nezvyklých a bol učiteľom ľudí, ktorí ochotne počúvali jeho náuku. Nasledovalo ho veľa Židov i pohanov. On bol Kristus /Mesiáš/. Z podnetu dôstojníkov, Pilát rozhodol o jeho smrti na kríži, a predsa ho neopustili tí, ktorí ho nesmierne milovali. Na tretí deň sa im zjavil živí, ako to predpovedali proroci. Ešte dodnes nezanikla sekta kresťanov, ktorá si od neho vzala názov.
Talmud - je to komentár rabínov k Mišne, čiže zbierky práv a tradičných zvykov. Obsahuje aj nasledujúcu zmienku o Ježišovi:
Ježiš robil zázraky, klamal ľudí, vysmieval sa z vyjadrení mudrcov. Bol ukrižovaný pred sviatkom Paschy ako heretik a zvodca.
b/ Pohanské svedectvá:
Plínius Mladší - napísal okolo roku 111/113 list cezárovi Trajanovi, v ktorom píše, že verejná mienka pripisuje kresťanom rôzne priestupky. On je toho názoru, že jedina ich vina alebo chyba je v tom, že sa schádzajú ráno pred východom slnka aby: Kristovi ako Bohu odriekávali modlitby, vzájomne sa zaväzovali prísahou nedopúšťať sa zločinu, nekradnúť, nezabíjať, nezrádzať, zapierať sa.
Svetonius Tranquillus - v životopise cezára Klaudia, ktorý napísal okolo roku 120, zverejňuje krátku zmienku, že ten vládca: vyhnal Židov z Ríma, ktorí podnecovaní nejaký...
Záver
Otázka, prečo Boh stvoril dvoch ľudí namiesto troch, je zložitá a vyžaduje hlboké teologické úvahy. Stvorenie Adama a Evy ako muža a ženy odráža Božiu lásku, spoločenstvo a plán pre ľudstvo. Pochopenie konceptu Svätej Trojice a stvorenia človeka na Boží obraz nám pomáha lepšie pochopiť podstatu Boha a náš vzťah k Nemu.