Rímskokatolícka cirkev, farnosť Šenkvice: História a odkaz

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Šenkvice, sídli na adrese Chorvátska 50, 90081 Šenkvice. Farský úrad je centrom duchovnej správy a aktivít farnosti.

Kostol Panny Márie Snežnej v Šenkviciach

História a činnosť farnosti

Činnosť farnosti zahŕňa históriu, vysluhovanie sviatostí a správu cintorína. Farnosť poskytuje informácie o bohoslužbách, kostoloch, kaplnkách, histórii, spevokole a časopise s fotogalériou a novinkami. Organizuje pobožnosti a poskytuje informácie o dianí vo farnosti. Ďalej organizuje obrady, omše a aktivity mimo kostola a stará sa o duchovný život veriacich. Medzi aktivity patrí usporadúvanie omší a bohoslužieb, vykonávanie sviatosti krstu, birmovania a sobášu.

Alfonz Paulen: Kňaz a mučeník

Bratislavská arcidiecéza začala v roku 2023 diecéznu fázu procesu blahorečenia rímskokatolíckeho kňaza Alfonza Paulena. Oficiálne otvorenie procesu blahorečenia sa uskutočnilo 11. apríla 2023 o 16:00 vo Farskom kostole sv. Anny v Šenkviciach, kde naposledy Alfonz Paulen pôsobil ako farár. Pri farskom kostole sa nachádza hrob s jeho telesnými pozostatkami.

Mladá dvadsaťročná žena Anna Paulenová rod. Števicová (*1892, Livina - †1969, Topoľčianky) sa v roku 1912 rozhodla putovať do rakúskeho Mariazell a tam si vyprosiť syna - kňaza. Milosrdný Boh doprial a požehnal túto žiadosť. Tak sa 26. januára 1913 narodilo rodičom druhé dieťa, ktorému pri krste v Krušovciach dali v rodine obľúbené meno Alfonz, po veľkom ctiteľovi Panny Márie sv. Alfonzovi z Liguori.

Ako päťročný prišiel o otca. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po maturite odišiel do kňazského seminára v Trnave. Kňazskú vysviacku prijal 17. mája 1936. Ako kaplán pôsobil v Leopoldove, v r. 1937 vo Veľkých Levároch, v r. 1938 v Sološnici a v rokoch 1939-1947 v Banskom Studenci. V r. 1947 ho vymenovali za farára v Šenkviciach. V rokoch 1949-1951 ukrýval v Šenkviciach saleziána Leonarda Tikla, ktorý ušiel z kňazského internačného tábora v Podolínci.

Útek Tikla a skupiny saleziánov cez rieku Moravu do Rakúska v marci 1951 sa nevydaril. Pred Štátnym súdom potom súdili jedenásť člennú skupinu ľudí, ktorí saleziánom poskytli úkryt. Na jej čelo dosadili Alfonza Paulena. Ešte v r. 1951 ho odsúdili za velezradu na jedenásť rokov väzenia, konfiškáciu majetku a desať rokov straty občianskych práv. Väznili ho v Ilave a Mírove.

V dôsledku fyzického násilia a tvrdého väzenského režimu musel byť prevezený do nemocnice v Brne, kde zomrel. Jeho urnu uložil 14. januára 1995 biskup Dominik Tóth pri šenkvickom kostole. Dňa 26. marca 1991 bol súdne rehabilitovaný.

V roku 2013 zostavil výpomocný duchovný v Topoľčanoch vdp. Naši zbožní predkovia svoje životné túžby prinášali s námahou putovania do svetoznámych mariánskych svätýň. Hrôzy Prvej svetovej vojny zanechali stopy na otcovi Jánovi, ktorý zomrel zakrátko (†1918) na španielku, podobne ako dvojročná dcérka Jolanka. Mladá vdova zostala sama na gazdovstve s dvomi synmi: starším Viktorom (*1910) a Alfonzom (*1913). Napriek ťažkým ranám osudu matka dopriala synovi Alfonzovi štúdiá na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.

Predovšetkým však duchovný život povzbudzovali sviatosti: spoveď, Eucharistia a sviatosť birmovania prijatá v rodnej farnosti matky v Nadliciach 14. októbra 1924. Počas štúdií podlomila Alfonzovo zdravie tuberkulóza. Ani to však nezahatalo cestu k oltáru. Príkladom mu bol bratanec Anton Vácval, jeden z prvých slovenských saleziánov, študujúci v Ríme.

Biedna fara sa stala útočiskom nejedného nešťastníka, dokonca aj partizáni ako veliteľ Trojan tu našli pomoc. V poslednom roku pôsobenia v Kolpachoch pripravil birmovanie, ktoré udelil biskup Mons. Michal Buzalka. Druhým a posledným farárskym miestom boli Šenkvice. V tejto veľkej katolíckej obci sa starostlivo venoval dušpastierskej práci a spoločenskému životu.

Inšpirovaný sv. Jánom Boscom sa s láskou staral o mládež. "Kňaz podľa Srdca Ježišovho" - to je veľké svedectvo kňazov, jeho nasledovníkov. V rokoch 1947-1948 organizoval tam ľudové misie. V roku 1949 uvažoval o vstupe do Spoločnosti Ježišovej - k jezuitom. Nad rehoľníkmi sa však začalo zmrákať.

Od septembra 1949 pôsobil ako kaplán v Šenkviciach blahoslavený Titus Zeman, SDB. Spolu s farárom Alfonzom Paulenom vytvorili v Šenkviciach od apríla 1950-1951 miesto prípravy na presun kňazov a bohoslovcov cez rieku Moravu do Rakúska. Aj farára Alfonza Paulena zatkli na fare dňa 19. septembra 1951. Tri mesiace vyšetrovania ŠtB v Leopoldove a neskôr v Bratislave priniesli nasledovné vyjadrenie vdp.

Necelý rok väzenia v ilavskej väznici potom vystriedali mesiace väzenia v Mírove. Tu podstúpil jednu operáciu. Zlyhávaním obličiek sa však zdravotný stav natoľko zhoršoval, že mladý 41 ročný muž často odpadal. Blahoslavený don Titus Zeman ho odporúčal doniesť do väzenskej nemocnice. Napokon ale nevládny Alfonz Paulen cestou do brnenskej nemocnice sv. Anny zomrel. Bolo to 10. apríla 1954, čiže v sobotu pred Kvetnou nedeľou.

Pochovaný bol v Brne 14. apríla 1954 v prítomnosti matky Anny, netere Márie a synovca Ľubora. V roku 1995 spopolnené ostatky previezli do Šenkvíc a v prítomnosti bratranca saleziána Antona Vácvala (✶1908 - ✞2000) ich pochoval Mons. Dominik Tóth, trnavský pomocný biskup.

V rodisku v Malých Bedzanoch odhalil pamätnú tabuľu na kostolíku 11. novembra 2001 trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol. Pri príležitosti nedožitého 100. výročia narodenia vdp. Alfonza Paulena slúžil v roku 2013 v Šenkviciach svätú omšu Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup. Vyzdvihol jeho odvahu pri pomoci blížnym, ako aj trpezlivosť a obetavosť vo väzení.

Aktuálnym čítaním Božieho slova z Knihy Nehemiáš, že "radosť z Pána je vaša sila", charakterizoval pán arcibiskup život kňaza Alfonza Paulena ako život martýra - nášho krajana. Aj obidve topoľčianske rímskokatolícke farnosti sa hlásia k túžbe beatifikácie kňaza Alfonza Paulena - rodáka z Malých Bedzian, ktoré dnes sú súčasťou mesta Topoľčany. Tento kandidát blahorečenia pochádza totižto z nášho topoľčianskeho regiónu.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #senkvice