História a význam sviatku Všetkých svätých

Už v Starom zákone Pán povedal vyvolenému ľudu prostredníctvom Mojžiša: „Budete mi kráľovským kňazstvom a svätým národom“ (por. Ex 19,6). A podobne Boh vyzýval svoj ľud cez Mojžiša aj v knihe Levitikus: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý“ (19,2)! Preto sa aj v Novom zákone členovia Božieho ľudu nazývali svätými.

V týchto spisoch sa na viacerých miestach stretávame s označením „svätý“, ktoré sa zvlášť vzťahujú na príslušníkov Kristovej cirkvi. Pravidelne ich zvlášť takto nazýva sv. Pavol vo svojich listoch. Neskôr, keď sa Cirkev stala masovým spoločenstvom, v ktorom sa na niektorých členov dal ťažko uplatniť titul „svätý“, sa tento názov používal iba na tých veriacich, ktorých za takých uznala Cirkev. Predovšetkým to boli mučeníci, ktorí svoje spojenie s Kristom a vernosťou k nemu dosvedčili vlastnou krvou.

Neskôr Cirkev priznávala titul „svätý“ aj tým veriacim, ktorí žili evanjeliové ideály v hrdinskom stupni, najmä keď osobitné omilostenie týchto členov Božieho ľudu potvrdil Boh mimoriadnymi znameniami - zázrakmi. No zároveň už od prvých čias kresťanstva sa vyskytovali diskusie, či je takáto úcta k mučeníkom a neskôr aj k iným svätým správna a či nezatieňuje aj úctu k Ježišovi Kristovi. Ale odpoveď nám dáva sv. Polykarp, ktorý zomrel asi v roku 156: „Kristovi sa klaniame, lebo je Boží Syn. Mučeníkov však odôvodnene milujeme ako Pánových učeníkov a nasledovníkov pre ich nedostižnú vernosť svojmu Kráľovi a Učiteľovi.“

História sviatku Všetkých svätých

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Vo Východnej cirkvi sa totiž už vtedy slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život pre vieru. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, ktorý bol postavený v roku 25 pred Kristom za vlády cisára Oktaviána Augusta. Pohania ho zasvätili všetkým bohom. Je to div slávneho rímskeho staviteľstva. Chrám je totiž okrúhly, bez okien, bez pilierov a bez stĺpov. Svetlo sa doň dostáva len zhora, kde je okrúhly nezasklený otvor o priemere 8,85 m. Voda, ktorá naprší dnu, je odvádzaná kanalizáciou, ktorá je zabudovaná do podlahy. Chrám má rovnaký priemer i výšku - 43,29 m.

Oproti vchodu stál oltár najvyššieho rímskeho boha Jupitera a po stranách boli oltáre a sochy ostatných rímskych bohov. Postupne, ako kresťanstvo zapúšťalo korene v Ríme, rúcali sa pohanské chrámy a oltáre. Jediný Panteón zostal ako posledný. Zachovali ho ako kultúrnu pamiatku. Pápež sv. Bonifác IV. nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly a premenil Panteón na kresťanský chrám. Deň pred spomínanou posviackou doviezli na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch do tohto chrámu množstvo relikvií svätých mučeníkov a uložili ich do skriniek, ktoré tam boli na tento účel pripravené. Pápež zasvätil tento chrám Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Zároveň nariadil, aby sa vo výročný deň tejto posviacky konala slávnosť všetkých svätých.

Pápež Gregor III. (731 - 741) v roku 731 zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých. Sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) sa okrem Ríma ešte v 8. storočí začal sláviť aj v Írsku a v Anglicku. Neskôr pápež Gregor IV. (827 - 844) rozšíril sviatok v roku 844 na celú Cirkev. Slávnosť všetkých svätých je prikázaným sviatkom a na Slovensku dňom pracovného pokoja.

Oslavy sviatku Všetkých svätých v Poľsku

Počet svätých

V tradícii Cirkvi postupne narastal počet tých, ktorí boli zapísaní do zoznamu svätých. Čím sme ďalej od založenia Cirkvi, tým ich počet pribúda. Sú to všetko vzory konkrétnych ľudí, ktorí svojím životom jednak ukázali vernosť svojej viere, evanjeliu Ježiša Krista, samotnému Kristovi i Kristovej Cirkvi, ale každý aj nejakým iným, svojským, originálnym spôsobom. A aj v dnešnej dobe sa rozširuje tento počet svätých. Ak by sme zalistovali v dejinách Cirkvi, tak nájdeme známe i menej známe osobnosti. Niektoré sú zaradené do liturgického kalendára celej Cirkvi a v rámci celého liturgického roka si na nich spomíname počas slávenia sv. omší.

Niektoré sú zaradené len do miestnych liturgických kalendárov, čo znamená, že všetky uvedené formy slávenia sú len napr. v cirkvi jedného národa, odkiaľ uvedený svätec pochádzal, alebo kde pôsobil, žil. Samozrejme, že nielen ten je svätý, kto bol oficiálne vyhlásený za blahoslaveného alebo svätého. Ale v celých dejinách Cirkvi žilo veľmi veľa veriacich, ktorí si tiež zaslúžia nazývať sa svätými, pre spôsob života, ktorý viedli. A tak sviatok Všetkých svätých je práve preto, aby sme v celom slávení Cirkvi nezabudli aj na tých, ktorých mená sa počas liturgického roka nespomínajú. Za dvetisíc rokov existencie Cirkvi nie je len 365 svätých ľudí. Veď len pápež sv. Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu vyhlásil 482 svätých a 1 338 blahoslavených. Preto v deň Všetkých svätých sa skutočne slávi spomienka či oslava všetkých tých, ktorí sa stali svätými v celých dejinách Cirkvi.

Zoznam oficiálnych svätých nájdeme v knihe, ktorá sa nazýva „Martyrológium“. Posledné Martyrológium vyšlo v roku 2004 a je v ňom oficiálne uznaných 6 658 osôb, ktoré boli pozdvihnuté k úcte oltára. Ďalších 6 881 je síce bez mena, ale uvádza sa miesto a rok ich mučeníckej smrti. Rímske martyrológium vyšlo už v druhom vydaní, má 844 strán v latinskom jazyku a pripravila ho Kongregácia pre Boží kult a správne vysluhovanie sviatostí. V tomto zozname okolo 20 percent tvoria ženy. Čo sa týka mien, prvenstvo patrí menu Ján (331), medzi ženami si prvenstvo udržuje Mária.

Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)

…ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Táto spomienka vyjadruje cirkevnú náuku o posmrtnom živote, o očistci a o spoločenstve svätých. Veríme, že naši zosnulí časnou smrťou prešli do večného života. Dúfame, že z Božieho milosrdenstva boli uchránení od večného zatratenia, avšak pre svoje nedostatky sú v stave očisťovania. A my im svojimi modlitbami a záslužnými skutkami môžeme pomôcť. Pre prirodzené spoločenstvo, ktoré nás spájalo v časnom živote a pre spoločenstvo svätých, ktoré prekračuje hranice smrti, aspoň raz v roku pamätajme na našich zosnulých. Svojou spomienkou im chceme prejaviť patričnú úctu a modlitbou zas svoju lásku a duchovné milosrdenstvo.

Odveká úcta k zosnulým je v kresťanstve zameraná na spojenie s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Modliť sa za zosnulých je prastará obyčaj, ktorá existovala dokonca aj u pohanov. Tí vo výročný deň smrti spomínali na svojich zosnulých a prinášali za nich obety. Židia takisto konali modlitby a obety za zosnulých, napr. Júda Machabejský poslal do Jeruzalema dvetisíc drachiem striebra, aby sa v chráme konali modlitby a obety za odpustenie hriechov tých, ktorí padli v bitkách s pohanmi (Mach 2, 43-46). Aj Pán Ježiš sa počas svojho života na zemi vyjadril v podobnom duchu - zmieriť sa už počas cesty pred súd, aby nás sudca neuvrhol do väzenia odpykať si celú dlžobu (Mt 5, 25-26; Lk 12,58-59). Tiež hovorí o hriechoch, ktoré sa neodpustia ani v tomto veku ani v budúcom (Mt 12,31-32).

Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol benediktínsky opát sv. Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. Pápež Urban VI. (1318 - 1389) ju v druhej polovici 14. storočia nariadil sláviť ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri (1549) dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka. To platí dodnes.

Náuka Cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. Očistec je miesto alebo stav očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Každý spáchaný hriech má totiž následok - trest, ktorý si musíme odtrpieť. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu. Aj hlavný trest v očistci spočíva v tom, že Ho nemôže uvidieť, hoci by veľmi chcela. Ďalší trest je v tom, že má výčitky voči sebe samej, pretože tento stav si privodila sama svojimi pokleskami. Okrem toho sa hovorí v teológii aj o treste zmyslov. O tom nevieme nič určité, takisto aj o dĺžke a intenzite trestov sa nevieme presne vyjadriť. Časť trestov si môžeme odtrpieť už tu na zemi trpezlivým znášaním ťažkostí.

Okrem toho existujú tzv. plnomocné odpustky, ktorými môžeme dosiahnuť úplné odpustenie trestov. Duše v očistci si sami pomôcť nemôžu. Ale pomôcť im môžeme zvlášť svojimi modlitbami a odpustkami, ktoré môžeme v dňoch od 1. do 8. novembra výlučne získať pre duše v očistci. Ak niektorá duša na náš príhovor získa úplné odpustky, ide rovno do neba. Úplné odpustky pre duše v očistci môže získať každý veriaci, ktorý v dňoch od 1. do 8. novembra navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha). Okrem toho, sa žiada splniť tieto podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň), modlitba na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva) a vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému.

Je zaujímavé pozrieť sa práve v tento deň na naše cintoríny. Ako dokážeme vyzdobiť hroby, pomníky svojich blízkych. Na jednej strane zápasíme s vierou, na druhej strane vidíme, že aj po mnohých rokoch veríme, máme nádej, dúfame… v iný život. To sú naše modlitby pri hroboch, naše rozhovory s nimi… Tento deň má v sebe akúsi tajomnú silu, ktorá poukazuje na iný život, na večný život. Prežime obidva tieto sviatky v ich hĺbke.

Farnosť Všechsvätých

Obec vznikla v r. 1961 zlúčením s obcami Bernátovce, Buzice a Košťany do obce Valaliky, Obec Všechsvätých bola do r. 1961 farnosťou, Najstaršia zmienka o farnosti je k r. Neskôr v súpise pápežských desiatkov z roku 1332-1337 sa spomína naša obec pod maďarským názvom Mendescend (Všechsvätých), podľa patrocínia farského kostola. Farnosť Valaliky patrila od svojho vzniku do Jágerského biskupstva a od roku 1804 do biskupstva Košického. A od druhej svetovej vojny znova patrila do Jágerského arcibiskupstva až do roku 1977, kedy Valaliky patrili pod arcibiskupstvo so sídlom v Trnave a od roku 1995 patrí do Košického arcibiskupstva.

História kostolov

Vo Valalikoch sa nachádzal románsky kostol z 12. stor. Neskôr sa spomína drevený gotický kostol a následne murovaný kostol, ktorý do roku 1695 používali kalvíni a mal pred sebou postavenú drevenú zvonicu. Pod kostolom sa nachádzala krypta. Kvôli veľkému počtu veriacich došlo k výstavbe kostola v neskoro barokovom a ranoklasicistickom slohu, ktorý bol dokončený v roku 1786. Odvtedy prešiel niekoľkými rekonštrukciami a po poslednej interiérovej oprave bol 1. 9. 2006 vysvätený. V roku 2011 bol zrekonštruovaný exteriér. Kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

Cirkevné budovy

Kanonická vizitácia z roku 1701 uvádza, že fara ako taká neexistuje, lebo farár býva v škole, ale už v roku 1734 sa spomína akýsi farský dom blízko kostola. K nemu patrila aj pivnica a stodola, tri maštale a kočiareň. Tzv. stará fara, ktorá sa nachádza pri kostole je z roku 1786 a má svoju historickú hodnotu. Nová fara, kde sídli Farský úrad Valaliky je z roku 1970 a prešla generálnou opravou.

Z roku 1701 pochádza zmienka o farskej škole, ktorá slúžila širokému okoliu a býval v nej aj učiteľ. Z neskoršieho obdobia sa spomína skromný byt nového učiteľa v Košťanoch a v roku 1771 sa spomína cirkevná škola s bytom učiteľa a okolo roku 1810 stála škola a byt jej správcu v miestach súčasného klubu seniorov. Medzi rokmi 1810 až 1869 bola postavená cirkevná škola na Kostolnej ulici 10, kde dnes sídli ZUŠ.

V 19. storočí vznikla aj ďalšia cirkevná škola na území Košťan a to v budove, ktorá patrila kňazskému semináru v Košiciach. Dnes sa v nej nachádza predajňa textilu.

Z roku 1868 sa vo farnosti nachádza zvonica, ktorá bola prenesená a dnes stojí na Zvoničnej ulici, avšak kvôli „šikovným“ zlodejom sa v nej nenachádza zvon. Štyri zvony sa nachádzajú v kostolnej veži a najstarší poškodený zvon z roku 1851 sa nachádza v budove novej fary a je zapísaný v zozname pamiatok.

Filiálky

Farnosť Všetkých svätých patrí do Rímskokatolíckej Cirkvi, Arcibiskupstvo Košice, Dekanát Košice - juh. Valaliky je farnosť do ktorej patria dve filiálne obce Geča a Kokšov - Bakša. Na území farnosti sa nachádzajú dva filiálne kostoly zasvätené Panne Márii. V Geči kostol Narodenia Panny Márie dokončený a vysvätený 16.11.1997 a v Kokšove - Bakši sa nachádza kostol vystavaný v rokoch 1949-52 a vysvätený po rekonštrukcii 25. 10. 2003. K farnosti patria aj dve kaplnky v Geči, a to v kaštieli s patrocíniom Narodenie Panny Márie a na gečanskom cintoríne s patrocíniom Premenenie Pána.

Osobnosti farnosti

Prvým spomínaným kňazov farnosti bol Ján z Kokšova (1333). Významnými kňazmi boli aj Štefan Šimkovič (1931-1950), Štefan Hlaváč )1951-1952), meno ktorého nesie aj park pred kostolom a má tam aj svoj pamätník. Elemír Nikel (1952-1998) pôsobil vo farnosti najdlhšie a tak si zaslúžil aj úctu a vďaku všetkých veriacich.

tags: #builten #farnost #vsechsvatych