Obec Červený Kláštor je známa vďaka splavovaniu Dunajca, hrdí sa však aj prírodou Pieninského národného parku či historickým kláštorom.
Pltníci v Pieninách
Plte pre goralov v Pieninách zďaleka nie sú len vecou zárobku a obživy. "Kto naozaj nemá rád toto povolanie, nemôže ho robiť," zhodnotil dlhoročný pltník Rudolf Velička. Ak by ho robil len pre peniaze, vraj by to hneď vyšlo najavo.
Pltník je počas plavby okrem riadenia plte zároveň rozprávačom histórie a legiend. "Dobrý pltník hneď odhadne, čo chcú cestujúci. Či ich bude viac zaujímať história, alebo či túžia po zábave a smiechu," spresnil Velička.
Občas prekvapenie zariadi i náhoda. "Stáva sa, že občas pltník spadne z lode. Vtedy zákazníkom povieme, že aj to je atrakcia," dodáva Velička. Stalo sa to takmer každému pltníkovi, keď sa mu palica zasekla do kameňov. Pltník hneď naskočí na plť, vraj to nie je nebezpečné.
Tímová práca pltníkov
Peter Marhefka pltníči už viac ako 30 rokov: "Toto je tímová práca. Pltník vzadu je hlavný kapitán, ten vpredu pomáha riadiť plť a venuje sa zákazníkom." Podľa jeho kolegu Jozefa Žifčáka sa preto pltníci plavia v tej istej zostave. "Sme už zohratí, poznáme sa, vieme, kto, čo a ako robí."
Počas 12-kilometrovej plavby býva zvykom, že sa viackrát zmení počasie. "Tak môžu cestujúci počas plavby zažiť horúce slnko aj pravú pieninskú búrku," dodal Marhefka.
Bezpečnosť na pltiach: Tak, ako sa dopravná polícia stará o bezpečnosť na cestách, na plavbu na Dunajci dozerá Slovenská plavebná správa. Každá plť musí mať svoj technický preukaz, čo sa tu nazýva lodné osvedčenie. Plte majú vpredu namaľované svoje ešpézetky. "Keďže ide o hraničnú rieku, vzadu musí byť aj štátna vlajka," vysvetlil vedúci košickej pobočky Slovenskej plavebnej správy Ján Duňák. Maximálny počet prepravovaných osôb je 12.
"Ak by ich bolo viac, pltník by musel absolvovať kapitánske skúšky. Takto mu stačí preukaz vodcu malého plavidla," spresnil Duňák. Pltník - pomocník vpredu preukaz mať nemusí. "Ten sa zaúčal. Aby mohol robiť skúšky, musí mať za sebou najmenej 20 jázd," povedal Duňák.
Po minuloročnej tragickej nehode, keď počas plavby zomrel český 72-ročný dôchodca, plavebná správa sprísnila predpisy. Pri nehode bola prekročená kapacita osôb a pltník nemal preukaz. "Teraz už na plti musia byť dve záchranné kolesá a 12 viest bez ohľadu na to, či si už ich ľudia nasadia, alebo nie. Nasadiť si ich musia len neplavci, pred plavbou sa na to pltník opýta každého cestujúceho," vysvetlil Duňák. Deti od 3 do 15 rokov musia mať záchrannú vestu povinne.
Prírodné živly a pltníci
Hrozivá búrka v Červenom Kláštore zničila nielen storočné lipy ale vyľakala mnohých pltníkov i turistov. Smršť v Červenom Kláštore zničila aj niekoľko vzácnych majestátnych líp.
"Bola to najhoršia kombinácia, vietor, dážď a krupobitie," opísal situáciu pltník Milan Michna. Slovenské plte sa rýchlo dostali do bezpečia, mnohí turisti vystupovali tam, kde to bolo možné. S poľskou plťou sa intenzívna búrka hrala na hladine Dunajca niekoľko minút. Aj napriek snahe pltníka sa ju nepodarilo dostať do potrebného lievika.
Dlhoročný pltník povedal, že skúsení chlapi si aj v takomto počasí vedia na vode poradiť. "Základ je upokojiť ľudí a potom poriadne premýšľať," vysvetlil Michna.
Majiteľ pltnice uviedol, že radary síce sledujú každý deň, ale táto smršť prišla veľmi nečakane a rýchlo. "Keď príde taká prepadová búrka, o kotrej nevieme a niju nezachytíme na radare, tak potom už neostáva nič iné, iba vydržať," vysvetlil majiteľ pltnice v Červenom kláštore, Jozef Hrivko.
Že to nebola iba obyčajná prehánka je vidieť aj v parku pred múzeom v Červenom Kláštore. Takto na nich búrka nezaútočila už niekoľko rokov. Zamagurskí pltníci našťastie sledovali radary už od rána a stihli dostať do bezpečia takmer všetky drevené plavidlá aj s turistami. Uviaznutú poľskú plť kymácalo na Dunajci dlhé minúty.
región ZAMAGURIE - PIENINY - DUNAJEC
Červený Kláštor a jeho história
Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom, aby si v blízkej Doline sv. Antona postavili kartuziánsky kláštor. Kláštor okrem mohutných múrov dostal červenú krytinu, ktorá mu priniesla i pomenovanie Červený kláštor. Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí.
Kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať.
V roku 1711 až 1782 v kláštore sídlili kamaldulskí mnísi. Podobne ako kartuziáni, aj kamalduli viedli prísny asketický život. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu plodín, stromov i liečivých bylín. V kamaldulskom období vzniklo v kláštore aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, spoluautor prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750.
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II, ktorý kláštory považoval za neužitočné a teda nepotrebné...
Múzeum Červený Kláštor
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky.
V múzeu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame v 17. storočí a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry (tzv. Súčasťou expozície je gotický Kostol sv. Antona z konca 14.
Pred vchodom do kláštora je park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy.
Fráter Cyprián
Fráter Cyprián pochádzal zo Sliezska a do Červeného kláštora prišiel v roku 1756. Bol všestranne vzdelaný, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou aj kozmológiou. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil prezývku „majster tisícich remesiel”. Liečil odvarmi z bylín a tinktúrami, naprával zlomeniny a púšťal žilou.
Okrem významného diela - herbára v 5 jazykoch - sa preslávil aj údajným pokusom o zostrojenie lietajúcich krídel. Na tých mal podľa legendy zletieť z Troch korún v Pieninách. Jedna legenda hovorí, že anjel jeho odvážny počin potrestal a mních sa zmenil na kamennú vežu, ktorá sa dodnes nazýva Mních. Druhá verzia vraví o tom, že o pokusoch s lietaním sa dozvedela cirkevná vrchnosť, ktorá „čertov lietajúci voz” prikázala spáliť.
V areáli múzea taktiež nájdeme dvoje úplné vertikálne slnečné hodiny. Jednými sú hodiny nachádzajúce sa na stene budovy kláštora. Ich ciferník je znázornený s rímskymi číslicami od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní. Miesto umiestnenia tyče ukazovateľa je ozvláštnené maľbou koruny s krížom, z ktorej vychádzajú slnečné lúče smerom k číselníku. Druhé slnečné hodiny nájdeme na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny majú číselník tvorený rímskymi číslicami XI po VIII, čiže od jedenástej hodiny po ôsmu hodinu večer. Výzdobu tvorí na mieste ukazovateľa Slnko so slnečnými lúčmi a symbol Trojice. Cez celú plochu hodín smeruje stuha a šíp. Obe slnečné hodiny sú datované do 18. storočia a vznikli za čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore.
Haligovské skaly
Haligovské skaly s rozlohou 63 hektárov sa nachádzajú v prostredí Národného parku Pieniny.