Romantizmus, ako umelecký a intelektuálny smer, dominoval v Európe a Amerike od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Bol reakciou na osvietenstvo a klasicizmus, pričom zdôrazňoval emócie, individualizmus, idealizáciu prírody a minulosť.
Preromantizmus, ktorý sa objavil v 2. polovici 18. storočia, predstavuje predzvesť romantizmu. Z francúzskeho prostredia sa šíril iracionalizmus a filozofický idealizmus. Autoštylizácia, kde autor je hlavným hrdinom, sa stáva bežnou.
Veľká francúzska revolúcia a rozpad feudalizmu s heslom „sloboda-rovnosť-bratstvo“ mali zásadný vplyv na formovanie romantizmu. Heslo sa však nenaplnilo a realita bola iná.
Sloboda vedie ľud na barikády od Eugèna Delacroixa, typický romantický obraz s dôrazom na emócie a revolúciu
Znaky Romantizmu
- Iracionalizmus: Popiera vedecké, rozumové a logické poznávanie a uprednostňuje vieru a inštinkt.
- Idealizmus: Filozofický smer, ktorý považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu, bytie za druhotné.
- Dôraz na Emócie a Individualizmus: Romantizmus zdôrazňoval cit, fantáziu a subjektívny prístup autora.
- Konflikt sna a reality: Romantizmus spočíva v rozpore medzi snom a realitou a uplatňuje sa tu „harmónia kontrastov“.
- Romantický hrdina: Človek túžiaci po plnom živote a láske, v ustavičnom rozpore so spoločnosťou, túži uskutočniť veľké ideály a zvyčajne končí tragicky. Najčastejšie je to zbojník, väzeň, pustovník, žobrák... tzv. vydedenec spoločnosti. Zmietajú ním silné vášne.
- Autoštylizácia: Autor sa s postavou stotožňuje.
- Lyrika: Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika - najlepšie umožňuje vyjadriť vnútorné pocity básnika.
- Synkretizmus: Miešanie literárnych druhov a žánrov.
Významní Predstavitelia Svetového Romantizmu:
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov svetového romantizmu patria:
- Johann Wolfgang Goethe
- Friedrich Schiller
- Victor Hugo
- George Gordon Byron
- Karel Hynek Mácha
- Edgar Allan Poe
- Heinrich Heine
Victor Hugo a Chrám Matky Božej v Paríži
Zakladateľ francúzskeho romantizmu bol Victor Hugo, básnik, prozaik, dramatik, napísal manifest (zásady, pravidlá, podľa ktorých sa má písať) romantizmu, v ktorom žiada slobodu umenia oproti záväzným zásadám klasicizmu. Jeho najznámejšie dielo je román Chrám Matky Božej v Paríži.
Je to historický román, dej sa odohráva v prostredí Paríža a kostola Notre - Dame. Je to rozsiahly román s mnohými odbočeniami, zaľudnený množstvom postáv zo všetkých vrstiev od žobrákov až po dvor kráľa. Sú tu mnohé opisné kapitoly - opisy kostola.
Hugo bol humanista, propagoval lásku medzi ľuďmi. Román Chrám Matky Božej v Paríži je historický román, ktorý sa odohráva v 15. storočí v Paríži. Príbeh o škaredom ale dobrom Quasimodovi, krásnej Esmeralde a pokryteckom kňazovi Frollovi; zachytáva život spoločenských vrstiev v stredovekom Paríži (bieda ľudí vs. bohatstvo cirkvi). Táto kniha je dielom ukazujúcim život v tomto storočí ako aj lásku. Lásku k žene, k povolaniu, ku zvieraťu, a všeobecne, lásku ku človeku.
Dej: Quasimodo sa narodí cigánom, ale je celý znetvorený, škaredý, ani sa na človeka nepodobá. Má len jedno oko, krivé zuby, jeden zub mu vytŕča z úst ako sloní kel, má krivú chrbticu, obrovský hrb, ryšavé vlasy, nohy pokrútené, ruky obludné. Vyzerá akoby bol rozbitý a zle pozliepaný obor. Cigáni ho položia pred kostol. Tam ho nájdu ženy v nedeľu zasvätenú Quasimodovi, dali mu meno Quasimodo. Zľutuje sa nad ním kňaz Frolo. Vychová ho, naučí čítať a písať. Qasimodo robí v kostole zvonára. V 14. Cigáni si znetvorené dieťa nahradia zdravým dieťaťom - Chudôbke unesú jej dcéru.
V Paríži sa oslavuje sviatok bláznov. Volia kráľa bláznov - stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stáva Quasimodo. Jeho úškľabok však nie je robený, ale je to jeho skutočná tvár. Objaví sa tu aj krásna cigánka Esmeralda s cvičenou kozičkou. Zapáči sa kňazovi Frolovi a spolu s Quasimodom sa ju pokúsia uniesť. V únose im zabráni krásny kapitán lukostrelcov Phoebus (Fíbo). Chytia len Quasimoda, za to je mučený, bičujú ho. Je vystavený v klietke na pranieri, všetci ľudia mu ubližujú, jedine Esmeralda mu podá vodu.
Esmeralda sa zamiluje do Phoeba, on si s ňou dohodne schôdzku, nemiluje ju však, chce sa s ňou len zahrávať, má aj veľa iných mileniek. Schôdzka s Phoebom sa koná v izbičke v pochybnej krčme. Frolo Esmeraldu sleduje, žiarli na ňu, Phoeba bodne ho dýkou. Frolo ujde a obvinia Esmeraldu. Je odsúdená na smrť obesením. Spod šibenice ju unesie Quasimodo a skrýva ju v kostole. Frolo ju vyláka von, vyznáva jej svoju lásku (napriek tomu, že je katolícky kňaz) a keď ho ona odmietne, Frolova veľká láska sa mení na veľkú nenávisť a vydá ju vojakom. Vo väzení sa Esmeralda ocitne so ženou Chudôbkou, spoznáva v nej svoju matku, ktorej uniesli 6 mesačné dieťa cigáni. Esmeraldu obesia. Na popravu sa pozerajú Quasimodo a Frolo z veže. Fraolo sa začne smiať diabolským smiechom a Quasimodo ho zhodí z veže. Po poprave Esmraldy Quasimodo odnesie telo Esmeraldy do hrobky v kostole a po dvoch rokoch tam nájdu dve kostry, jedna je Esmeraldina a druhá s pokrivenou chrbticou.
| Dielo | Autor | Charakteristika |
|---|---|---|
| Utrpenie mladého Werthera | Johann Wolfgang Goethe | Sentimentálno-psychologický román o nešťastnej láske a spoločenských problémoch. |
| Faust | Johann Wolfgang Goethe | Veršovaná dráma o učencovi, ktorý upíše dušu diablovi v túžbe po poznaní. |
| Zbojníci | Friedrich Schiller | Dráma, protest proti vláde tyranie nad ľuďmi. |
| Childe Haroldova púť | George Gordon Byron | Autobiografické dielo o znechutení spoločnosťou a hľadaní zmyslu života. |
| Máj | Karel Hynek Mácha | Lyricko-epická skladba o osudoch troch ľudí: Vilém, otec, Jarmila. |
| Chrám Matky Božej v Paríži | Victor Hugo | Historický román odohrávajúci sa v 15. storočí v Paríži, príbeh lásky a obety. |
V diele sa nachádzajú tieto znaky romantizmu:
- Opisovanie prírody. Autor často opisuje prírodu v superlativách, takisto opisuje aj Paríž.
- Návrat k histórii. Dej sa odohráva v 15. storočí, zatiaľ čo autor žije na prelome 18. a 19. storočia.
- Hrdina.
- Rozpor. Nachádza sa tu typický romantistický rozpor: Sen a skutočnosť.
- Filozofické smery. Zreteľné sú aj romantistické filozofické smery: idealizmus, sentimentalizmus, titanizmus a v určitom zmysle aj iracionalizmus.
- Dramatický záver. Na záver všetci hlavní hrdinovia zomrú.
#Čitateľský denník: Victor Hugo - Chrám matky Božej v Paríži
Postavy
- Quasimodo: Tento jednooký, hluchý a krívajúci hrbáč je zrejme hlavným hrdinom tohto diela, aj keď to autor nedáva najavo. Quasimodo je odmalička sirotou, ktorého si adoptuje arcidiakon Clude Frollo a určí ho za zvonára Matky Božej. Tento tvor sa zmieta medzi láskou k svojmu pestúnovi a láskou k svojmu povolaniu, ktoré ho, paradoxne, oberie o sluch. Napriek tomu je vždy pevne oddaný svojmu remeslu, až dokým ho neodsúdia na smrť. Vtedy stretáva cigánku Esmeraldu, do ktorej sa zamiluje a snaží sa ju chrániť, čo mu nevyjde, a tak dobrovoľne zomrie.
- Esmeralda: Krásna, jednoduchá, krehká, mladá a naivná cigánka si získava ľudí (a samozrejme aj peniaze) jej očarujúcim tancom, spevom a hrou s jej najlepšou priateľkou, kozičkou Džali. Nesmierne sa zamiluje do dôstojníka pluku Pheobusa, pre ktorého je ochotná obetovať život. Nakoniec sa kvôli nemu ocitne pred súdom a čaká ju obesenie, z ktorého ju unesie Quasimodo. Drží ju v chráme avšak jedného večera ju jej „manžel na štyri roky“ spolu s arcidiakonom unesie.
- Claude Frollo: Človek nesmierne zahĺbený a zamilovaný do učenia, vedy a viery. Celý svoj život zasvätil vzdelávaniu, výchove brata, z ktorého sa stane tulák; Quasimoda a nakoniec čiernej mágii. Stane sa z neho černokňažník a zamiluje sa do Esmeraldy. Je schopný pre ňu urobiť čokoľvek. Keď však zistí , že je zaľúbená do dôstojníka, zabije ho a vinu zvalí na Esmeraldu. Nerátal však s tým, že Phoebus je aj naďalej na žive a že sa Esmeralda vyhne poprave.
- Phoebus: Dôstojník parížskeho pluku, ktorý je zasnúbený, a ktorý sa aj napriek tomu radostne oddáva dievčinám a múti im hlavy. Takto dostal aj Esmeraldu. Hovorí jej, že ju miluje, čo vôbec nie je pravda.
- Pierre Gringoire: Básnik, s ktorým sa stretávame ako s prvým. Je zúfalý, lebo jeho hra nemala úspech a je nútený stať sa tulákom. Keď ho tuláci chcú obesiť Esmeralda ho zachráni a vydá sa za neho.
Chrám Matky Božej v Paríži
Romantizmus vytvoril nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so skutočnosťou. Je to človek túžiaci po plnosti života a lásky, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a skutočnosťou a uplatňuje sa „harmónia kontrastov“(zločinnosť a nevinnosť, ohyzdnosť a krása). Diela sú typické svojim romantickým napätím, protikladmi, údesnými scénami, výnimočnými postavami i filozofickými úvahami.