Chrám Pravoslávny Stakčín: História a Vývoj

Východné Slovensko ukrýva množstvo miest a zákutí, ktoré sa oplatí spoznať a vidieť. Medzi ne patrí aj obec Stakčín, ktorej história je úzko spätá s jej sakrálnymi stavbami, najmä s pravoslávnym chrámom.

História Chrámu

História chrámu sa začala písať dávno predtým, ako sa začalo s jeho výstavbou.

Ťažká a zložitá situácia politická, hospodárska, národnostná a náboženská, koncom 19. a začiatkom 20.storočia, bola príčinou rôznych prejavov nespokojnosti ľudí. Obyvatelia obce sa postavili proti maďarizácií a tiež proti užhorodskej únii.

Po prvej svetovej vojne, keď nastali geopolitické zmeny, využili situáciu aj obyvatelia obce Stakčín, ktorí už v roku 1921, verejným plebiscitom rozhodli o návrate do lona pravoslávnej cirkvi.

V roku 1925 bola už farnosť plne organizovaná s vlastným novopostaveným dreveným chrámom. V roku 1930 bola farnosť oficiálne potvrdená a schválená ministerstvom škôl a osvety.

Po udalostiach druhej svetovej vojny bol drevený chrám takmer zničený. Táto skutočnosť donútila veriacich k započatiu výstavby nového chrámu.

V rámci obnovy a pomoci pri odstraňovaní vojnových škôd bol pravoslávnej cirkvi pridelený pozemok na výstavbu chrámu a farskej budovy. 7. augusta 1947 inžinier Bessmertný vymeral pozemok na výstavbu chrámu.

Otec archimandrita Andrej Kolomacký, architekt, projektant a staviteľ mnohých chrámov sa podujal na realizáciu stavby. Chrám sv. Trojice v Stakčíne je plne dielom o. Andreja. Od zámeru, vypracovania projektu až po aktívnu prácu.

Stavebný Vývoj a Architektúra

Chrám postavený v rokoch 1947 - 1952. Je to historizujúca staroruská stavba centrálneho pôdorysu s ústredným masívom kupoly, ku ktorej sú pripojené štyri polkupoly. Na západnej strane sa nachádza vstupná zvonica.

Sakrálna stavba je vybudovaná v novobyzantskom slohu. Charakteristickým znakom je veľká centrálna kupola stojaca na štyroch kolonach. Objekt má všetky atribúty cirkevnej architektúry. Pôdorys je do tvaru kríža, je smerovaný na východ. Má tri hlavné časti - pritvor, chrámovú loď a oltárnu časť (svätyňu). Nad pitvorom je chór. Pri oltárnej časti sú dve sakristie.

18. augusta 1947 bol posvätený základný kameň. Na jar v roku 1948 boli vykopané základy a vymurované sokle. Na sviatok Zostúpenia sv. Ducha na apoštolov v tom istom roku sa na základoch slúžila prvá svätá liturgia.

Výstavba chrámu bola dokončená v roku 1952, kedy bol posvätený. Vymaľovaný bol akademickým maliarom Mikulášom Jordánom z Prešova.

Po 50 rokoch užívania bolo nevyhnutné previesť generálne opravy a obnovu exteriéru a interiéru. Bola pokrytá strecha medeným plechom. Boli urobené nové schodištia, nová fasáda, obnovená a reštaurovaná maľba, generálnou opravou prešiel aj ikonostas. V chráme sa inštalovali nové lavice, bola položená nová dlažba a mnoho iných prác. V okolí chrámu sa vynovilo oplotenie a vysadila zeleň.

Súčasný Stav a Využitie

Stav kostola je dobrý.

Archimandrita Andrej (Kolomacký)

Archimandrita Andrej (Kolomacký) sa narodil 8. februára 1896 v dedinke Saranžice pri Kyjeve (Ukrajina). Obetavý, neúnavný staviteľ pravoslávnych chrámov na území Podkarpatskej Rusi, Slovenska, Čiech a Moravy.

Na území Podkarpatskej Rusi je 15 chrámov , kaplniek a cirkevných budov, ktorých projekt vyhotovil. Na území Čiech je to 31 chrámov i kaplniek. Povojnové pomery mu nedovoľovali pôsobiť na Zakarpatsku, sústredil svoju pozornosť na východ Slovenska.

Podľa jeho projektov a s jeho pomocou stojí chrám v Medzilaborciach, Prešove, Uličskom Krivom, Dare a Stakčíne. Je autorom niekoľkých ikonostasov, oltárov, obetných stolov (žertvenikov) v chrámoch (ikonostas v chráme sv. Ducha v Michalovciach, ikonostas s ikonami v Kašove, ikonostas v Nižnej Jadlovej) a zvoníc (zvonica v Uličskom Krivom a zvonica katedrálneho chrámu sv. Aleksandra Nevského v Prešove).

Posledné roky svojho života strávil v severných Čechách v Rumburku. Zomrel 13.2.1980.

Legendy a História Obce Stakčín

O vzniku obce Stakčín sa zachovalo niekoľko legiend. Podľa jednej z nich ju založili zbojníci Atanasij, Markov a Rovňak, po ktorých sú údajne pomenované kopce v okolí obce.

Ďalšou je legenda o bielej kňažnej, ktorú nám zanechal Alexander Duchnovič. Tá sa stala podkladom pre súčasný erb obce. Znie takto: „Veľmi dávno išlo ruské knieža do Uhorska na trón nastúpiť s veľkým počtom vojska. Prešiel cez hory Beskydy a cez dediny Ruské a Veľká Poľana, až došiel do Stakčína, kde sa so svojím vojskom zastavil a utáboril. Toto miesto pomenoval Statjin, teda Stasčin. Pretože musel ísť bojovať proti nepriateľovi, zanechal svoju ženu - bielu kňažnú - s veľkým bohatstvom v dedine bývať. Aby videla boj svojho muža, vystúpila na koni na horu vysokú nad Stakčínom stojacu. A tam pretrvala až do skončenia boja. Od toho času, podľa mena kňažnej Nasti, táto hora zve sa Nastasom, ktorá odtiaľto tiahne sa až do Veľkého Berezného.“

V iných prameňoch sa uvádza, že názov obce je odvodený od rusínskeho slova „stikaty“, čo označuje miesto, kde sa v blízkosti seba zlievajú tri potoky.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317. V donačnej listine uhorského kráľa Karola Róberta Filipovi I. Drugethovi sa Stakčín uvádza ako darovaný majetok pod názvom Zaktson.

Človek sa po stakčínskom chotári pohyboval už oveľa skôr, čo dosvedčujú archeologické nálezy. Prvým je masívny, obojstranne retušovaný atypický oštep vyrobený z menilitového rohovca, zaraďovaný do obdobia neolitu (mladšia doba kamenná), prípadne eneolitu (doba medená) nájdený na Roviňach pri Chaľcanovcovom potoku. Druhým je bronzová sekerka s tuľajkou a uškom z neskorej doby bronzovej nájdená juhovýchodne od obce pri štátnej ceste do Uble.

Prvým známym vlastníkom Stakčína bol šľachtic Peter Peteň (Pethényi), ktorý sa v roku 1317 postavil proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten mu za zradu zhabal majetok, ktorý následne pripadol rodu Drugethovcov z Humenného. Tí vlastnili obec do vymretia rodu v roku 1684. Dedičkou obce sa v roku 1703 stala Terézia Keglevičová. Tá majetky rozdelila medzi päť dcér. Stakčín pripadol dcére Kláre vydatej za grófa Petra Zichyho de Vasonkeö.

Na prelome 18. a 19. storočia boli vlastníkmi obce Szirmayovci a v prvej polovici 19. storočia rod Servických. V polovici 19. storočia kúpil stakčínsky majetok gróf Ján Fröhlich, ktorý ho vlastnil do roku 1875 a po ňom do roku 1889 druhorodený syn belgického kráľa Leopolda I., Filip Eugen, gróf z Flandier. Na konci 19. storočia boli vlastníkmi majetku viacerí majitelia, z ktorých posledný - Gottfried Hering ho v roku 1907 predal grófovi Štefanovi Wenckheimovi (1858-1923) z Veľkých Levár. Po jeho smrti v roku 1934 prešiel dedičským právom na jeho tri dcéry - Alžbetu Dobrzenskú, Margitu Karolyiovú a Máriu Pallaviciniovú. Tieto majetky boli v roku 1946 znárodnené.

Drugethovci v obci zriadili zemepanský majer, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1612. Jeho súčasťou boli vodný mlyn, vodná píla, neskôr i pálenica a krčma. V druhej polovici 18. storočia bol postavený rokokový kaštieľ. V polovici 19. storočia bolo výrazne upravené jeho okolie (zriadený bol anglický park, francúzska záhrada, bol vybudovaný rybník, kúpele, vodný mlyn, kamenná sýpka, majer, hájovňa a rybník na potoku Rakovec).

V druhej polovici 19. storočia bol ku kaštieľu pristavaný nový trakt v neogotickom slohu, ktorý pozmenil pôdorys kaštieľa na štvorcový. Ten bol prepojený so starým traktom osembokým átriom. Priečelie nového traktu bolo zakončené šesťbokými malými nárožnými vežičkami. Posledné výrazné stavebné úpravy na kaštieli boli vykonané po druhej svetovej vojne v súvislosti s jeho využitím na kultúrno-spoločenské podujatia (kultúrny dom, kino, knižnica, priestory pre spoločenské organizácie).

Najstarším známym obyvateľom obce je Michal zo Stakčína (Mihal de Staksicz). Spomína sa v roku 1492 ako člen známej zbojníckej družiny Fedora Hlavatého (Holovatého). V povedomí ľudí sa zachoval zbojník Hacalaca, ktorý údajne zbíjal medzi Sninou a Stakčínom v okolí hory Maguriče. Dodnes sa rozpráva o jeho pokladoch, ktoré sú údajne ukryté v útrobách tejto hory. Nachádza sa tu otvor medzi skalami, ktorý je pozostatkom po zbojníckej jaskyni.

Existencia zbojníctva úzko súvisela s obchodnými cestami cez karpatské hrebene, ktoré Rusíni nazývali plajami. Cez obec viedla cesta do Poľska známa pod názvom Via (Porta) Rusica. Nad Stakčínom sa v rokoch 1548 a 1551 spomína zaniknutá obec Stavna (Sthawna). Jej názov súvisí s vyberaním mýta na tejto ceste. Ostal po nej iba miestny názov Stavlinec.

Do Poľska sa vozilo víno, tabak a z Poľska soľ. V rokoch 1863-65 bola cesta rekonštruovaná až do Ruského sedla. V obci sa nachádza starý kilometrovník s číslom 54 pripomínajúci túto cestu.

Prvý záznam o kňazovi v Stakčíne pochádza z urbára humenského panstva z roku 1601 (Ztakczin, battiko). Pravoslávni kňazi - baťkovia sú doložení ešte v roku 1690, kedy na tunajšej farnosti žili štyri kňazské rodiny.

Historický Prehľad Názvov Obce

• 1567 Ztaxin
• 1773 Strakcsin
• 1786 Stakcschin
• 1808 Stakčín, Sztakcsin, Stassčín
• 1863 Sztaktsin
• 1873 - 1902 Sztakcsin
• 1907 - 1913, 1939 - 1945 Takcsány
• 1920 - 1939, 1945 - Stakčín

Gréckokatolícka Farnosť v Stakčíne

• Protopresbyteriát: Snina
• Farský chrám: Ochrany Presvätej Bohorodičky, 1994
• Počet obyvateľov: 2477
• Počet gréckokatolíkov: 350
• Vzdialenosť od katedrály: 99 km
• Filiálky:
  • Jalová - Sv. Juraja veľko mučeníka, 1792 (L, NKP), 19; 6 km
  • Stakčínska Roztoka - Narodenia Presvätej Bohorodičky, 1812, 304; 6 km
• Celkový počet gréckokatolíkov vo farnosti: 673

Obec Stakčín sa nachádza v údolí rieky Cirochy medzi Sninou a Starinou, pri sútokupotokov Ternovec a Oľchovec v nadmorskej výške 257 metrov, v doline medzi horskýmicelkami Nízkych Beskýd, Bukovských vrchov a Vihorlatu.

Vývoj Počtu Gréckokatolíckych Veriacich v Stakčíne

Sakrálne Stavby

Prvý murovaný gréckokatolícky chrám s patrocíniom Ochrany Presvätej Bohorodičkybol postavený v roku 1772 bez veže. V tomto roku bola postavená aj fara. Veža k chrámubola pristavaná na začiatku 19. storočia, v roku 1872 bol chrám rekonštruovaný. V druhejsvetovej vojne bol chrám v značnej miere poškodený, predovšetkým vonkajšie múry, ako tovyplýva z protokolu dekanskej vizitácie farnosti zo dňa 17. marca 1948.

Po likvidáciigréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol chrám v roku 1957 zbúraný. Na jeho pôvodnýchzákladoch bol postavený nový gréckokatolícky chrám až v roku 1994, opäť zasvätenýOchrane (Pokrovu) Presvätej Bohorodičky.

V roku 1928 bol v miestnej časti obce postavený drevený pravoslávny chrám zasvätenýsviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky. Aj tento chrám zanikol po druhej svetovej vojne. Vroku 1955 bol dokončený nový murovaný pravoslávny chrám s patrocíniom SošestvijeSvjatovo Ducha.

V roku 1995 bol v obci postavený rímskokatolícky chrám zasvätený svätému PioviX.

Okrem týchto existujúcich a doložených sakrálnych stavbách v obci, sa traduje, že naúzemí katastra Stakčína sa v minulosti nachádzali ďalšie 2 sakrálne stavby. Prvú zachytávaLazarova mapa Uhorska z roku 1528, predpokladá sa, že by mohlo ísť o zaniknutý Kláštorsvätej Kataríny na mieste, zvanom Monastyrec (kláštorisko) nad obcou. Druhou je kaplnka,zakreslená na mape obce z roku 1866 - po prvej svetovej vojne bola rozobratá.

Školstvo v Obci

Najstaršia správa o školskom vyučovaní v obci pochádza z roku 1846. V tomto obdobíškolu v Stakčíne navštevovalo 15 detí. Prvým učiteľom v obci bol Mikuláš Demko, ktorý saod roku 1843 uvádza nielen ako stakčínsky kantor, ale i ako tunajší učiteľ (docens).

V roku1852 Alexander Duchnovič spomína ďalšieho učiteľa - kantora Ivana Strenovského,absolventa Užhorodskej učiteľskej akadémie. V spomínanom roku 1852 sa v Stakčíneuskutočnili záverečné skúšky žiakov Hostovického dekanátu spojené s oslavami, tzv.juniálesom. Zúčastnilo sa ich 462 žiakov a prítomný bol aj Alexander Duchnovič.

Prvá drevená škola stála v blízkosti vtedajšej gréckokatolíckej fary. Doložená je na mapeZriadenie slovenskej štátnej národnej školy sa datuje do roku 1932. V rokoch 1953 -1956 v obci existovala jedenásťročná stredná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským(predchodca gymnázia). Pre nedostatok ubytovacích miest v obci bola škola presťahovanúdo Sniny.

V súčasnosti sa miestna základná škola nachádza v budove, ktorá bola postavenáv rokoch 1956 - 1959.

Osobnosti Obce

• Vasiľ Duchnovič - miestny gréckokatolícky farár, otec buditeľa a básnika A.Duchnoviča
• Anca Jaburová (1898 - 1984) - najznámejšia rusínska ľudová speváčka, z jej podania bolozapísaných viac ako 900 piesní
• Juraj Kolynčak (1909 - 1984) - najznámejší rusínsky ľudový básnik v okrese Snina
• Jenö Banffy de Lossonczi (1894 - 1914) - príslušník uhorskej šľachty, barón, ktorý zahynulpočas bojov prvej svetovej vojny v obci Starina, je pochovaný na miestnom cintoríne

Kňazské a Rehoľné Povolania

• Vladimír Juraj Sedláček, OSBM
• Jozef Paraska, CSsR
• sr. Patrícia Iveta Parasková, SNPM

Zoznam Farárov a Správcov Farnosti

• 1726 - ? Prokop Grinevič
• 1746 - ? Alexej Chanás
• 1788 - 1792 Ján Chanás
• 1803 - 1816 Vasiľ Duchnovič
• 1816 - 1818 Demeter Gerbery
• 1818 - 1821 Ján Gerbery
• 1821 - 1822 Vasiľ Gerzanič - excurendo z Pakostova
• 1822 - 1831 Ján Demjanovič
• 1832 - 1857 Michal Starecký
• 1857 - 1903 Jozef Viravec
• 1903 - 1926 Alexej Petrašovič
• 1926 - 1944 Eduard Vladimír
• 1945 - 1947 Eugen Dohovič
• 1947 - 1950 Mikuláš Vladimír
• 1990 - 1990 Štefan Ištvaník CSsR - excurendo z Kolonice
• 1990 - 1991 Štefan Kitľan CSsR - excur.
• 1995 - 2003 Peter Tremko
• 2003 - 2003 Peter Tremko - excur. zo Sniny
• 2003 - 2016 Juraj Voroňák
• 2016 - ?

Kaštieľ v Stakčíne

Ide o pôvodne rokokový kaštieľ pochádzajúci z druhej polovice 18. storočia. Dal ho postaviť barón Ján Fröhlich. V minulosti disponoval 25 izbami, dvoma komorami a jednou kuchyňou. V polovici 19. storočia bolo výrazne upravené jeho okolie (zriadený bol anglický park, francúzska záhrada, bol vybudovaný rybník, kúpele, vodný mlyn, kamenná sýpka, majer, hájovňa a rybník na potoku Rakovec).

Pôvodná stavba predstavovala prízemný blok obdĺžnikového tvaru, so stredným arkádovým rizalitom no oboch čelných stranách. Jej pôvodné priečelie a rokoková úprava manzardovej strechy sa nezachovali. V druhej polovici 19. storočia bol ku kaštieľu pristavaný nový trakt v neogotickom slohu, ktorý pozmenil pôdorys kaštieľa na štvorcový. Ten bol prepojený so starým traktom osembokým átriom. Priečelie nového traktu bolo zakončené šesťbokými malými nárožnými vežičkami a cela fasáda bola rozčlenená romantickými lomenými oknami, situovanými do silných lizénových rámov. V súčasnosti kaštieľ slúži ako kultúrny dom.

Spomínaný kaštieľ je situovaný v parku, ktorý bol pôvodne vybudovaný na spôsob anglických voľnokrajinárskych parkov. Nachádzajú sa v ňom 3 generácie stromov, 19 druhov v 10-tich čeľadiach, z ktorých je vzácny predovšetkým 300 ročný dub letný (Quercus robur) s obvodom 553 cm alebo takisto opadavý ihličnan tisovec dvojradový (Taxodium distichum). Park bol vyhlásený za chránený uznesením Rady ONV v Humennom č. 180/1977 zo dňa 26. augusta 1977. Má rozlohu 2,6295 ha. V parku je vyhlásená stavebná uzávera a zákaz ďalších činností, ktoré by mohli ohroziť jeho kultúrno-historické a prírodné hodnoty.

tags: #chram #pravoslavny #stakcin