V slovenskej spoločnosti, kde sa ku cirkvám štatisticky hlási 78% populácie, zohráva cirkev významnú úlohu aj v politickom dianí. Zo štátneho rozpočtu SR sú financované cirkvi a náboženské spoločnosti kvôli očakávanému pozitívnemu impaktu na život spoločnosti. Jej účelové zariadenia a ňou priamo alebo jej členmi založené organizácie spravujú a vlastnia množstvo printových či elektronických médií, rozhlasovú stanicu, televíznu stanicu, vlastnú tlačovú kanceláriu.
Cirkevné ústredia opakovane určovali diskurz a zadávali témy pri príprave kontroverzného referenda. Nárast homofóbie je aj ich zásluhou, lebo podporovali stereotypné interpretácie Aliancie za rodinu už od košického Pochodu za život v roku septembri 2013. Aj „nehlboko“ veriaci katolík, ktorý veľmi kriticky vníma svet okolo seba, je schopný v dostatočnej miere vnímať, aké pozície oficiálna či úradná cirkev preferuje.
Dôležitejšie ako to, že tento stav konštatujeme, je však predovšetkým to, ako usmerňovať alebo vplývať na úroveň spoločenskej diskusie v spoločnosti vtedy, keď nadobúdajú významný vplyv názorové zoskupenia, ktoré deformujú právny štát a demokratické pravidlá založené na osobnej slobode, ľudskej dôstojnosti a rovnosti či demokracii ako hodnotovej orientácii našej spoločnosti. Debata je o tom, či úprimne angažovaní občania tejto krajiny nájdu spoločnú reč a prekonajú úzko konfesionálne zadefinovanú debatu o hodnotách či tradíciách.
Spoločenská angažovanosť kresťanov sa stala jednou z hlavných udalostí roku 2013, keď na košický pochod za život prišlo 80-tisíc ľudí, o dva roky bolo v Bratislave minimálne 50-tisíc účastníkov. V roku 2015 sa konalo aj referendum o rodine, ktoré vyvolala Aliancia za rodinu. Lenže v dlhodobejšom meradle aj referendum prispelo k aktivizácii najmä mladých angažovaných kresťanov, ktorí sa zúčastňujú ako dobrovoľníci pri miestnych petíciách za zákaz hazardu alebo aj pri voľbách.
Referendum o rodine 2015
Podpora extrémistických strán veriacimi
V kontexte volieb sa objavuje aj otázka podpory extrémistických strán veriacimi. Zistenie, že medzi voličmi ĽSNS je 53% veriacich voličov, to potvrdzuje. Fakt, že členmi cirkví je až 78% voličov ĽSNS, tento fakt ešte umocňuje. Argumentácia, že tí, ktorí videli súvis medzi fašistami a „kostolom“, sa mýlili, sa v hypotetických alternatívach zrodila nová kategória veriacich. Táto nová kategória hlboko veriacich má rozostriť fakt, že 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví a teda že počet kresťanov medzi voličmi ĽSNS je alarmujúci.
Číslo 209 779 predstavuje počet ľudí, ktorí volili v marci 2016 ĽSNS. 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví. 53% voličov ĽSNS sú veriaci. 3% z tohto počtu sa v precíznejších analýzach začínajú objavovať ako tzv. hlboko veriaci. Vzrástlo aj absolútne číslo sympatizantov ĽSNS zo skupiny tzv. hlboko veriacich.
ĽSNS v prieskumoch
Hlboko veriaci sa podľa prieskumu odlišujú od ostatných veriacich tým, že až 96% z nich chodí aspoň raz týždenne do kostola, 28% z nich chodí do kostola každý deň. A teraz môžeme počítať, aké sú absolútne čísla. Údaje pochádzajú z prieskumu na reprezentatívnej zbierke vykonanej agentúrou FOCUS v dňoch 31. 5. - 4. 6. Podľa čísel je ich viac ako 6293. Najviac hlboko veriacich 53% a veriacich 43% má vo svojich radoch dnes mimoparlamentné KDH. Pri jeho počte voličov 128 908 to v marci 2016 bolo 126 330 občanov. Oproti nim stojí 163 628 veriacich z radov ĽSNS. 6293 z nich sú hlboko veriaci kresťania, ktorí chodia do kostola aspoň jeden deň v týždni a zároveň volili fašistov. Počet voličov ĽSNS vzrástol od marca 2016 o tri percentuálne body. Čo to znamená pri tejto štruktúre elektorátu, je zrejmé.
Volebná účasť a preferencie voličov sú často ovplyvnené aj postojmi cirkvi k rôznym spoločenským otázkam. Príkladom je aj mobilizácia kresťanskej občianskej spoločnosti v kampaniach, ako bola iniciatíva za zákaz herní v Bratislave. V kampani proti hazardu sa na úrovni aktivistov a dobrovoľníkov zapojili za posledné dva roky stovky ľudí, najmä mladých. Zlom prišiel počas parlamentných volieb v marci 2016, keď sa podpisy za zákaz herní zbierali pred volebnými miestnosťami. Takže hoci sa tento zápas stále neskončil, vďaka nemu sa vyprofilovali niektoré tváre, pričom starosta Mrva sa stal jedným z lídrov tohto zápasu.
Regionálne voľby a úloha prezidenta
Regionálne voľby sú podľa prezidenta o osude regiónov. Prezident Andrej Kiska počas svojej návštevy Nových Zámkov a Nitry vyzval k účasti na regionálnych voľbách. Zároveň varoval pred nárastom extrémizmu. Slováci podľa neho nesmú dať v župných voľbách signál, že týmto smerom by sa krajina mala uberať. Ľudia si podľa neho musia uvedomiť, že v župných voľbách ide o ich dennodenný život a o to, "aké máme stredné školy, aké máme cesty, ako funguje kultúra, divadlá, galérie".
Kiska sa v utorok v Nitre stretol s osobnosťami spoločenského života, s ktorými diskutoval na tému nárastu extrémizmu. "Moje smutné zistenie je, že desať až 15 percent učiteľov má extrémistické názory," skonštatoval. Zároveň vyzval aj médiá, aby neumožňovali šíriť nenávisť v komentároch pod rôznymi blogmi, pretože šírenie nenávisti pokladá za veľmi nebezpečný jav pre spoločnosť. Aktívnejšia v tomto smere by podľa neho mala byť aj cirkev. "Chýba mi hlas cirkvi, ktorá by jasne povedala, že toto nie je to, s čím sa stotožňujeme," podčiarkol.
Príklady z praxe
V tíme Milana Majerského teda s podporou kresťanov počítali, hoci sa na nich špeciálne v kampani nezamerali. „Naša kampaň bola širokospektrálna, oslovili sme viaceré občianske združenia,“ hovorí pre Postoj Cimbala. S potenciálom, ktorý bol v angažovaných kresťanoch, rátali. Valach upozorňuje, že aj kresťania majú v parlamentnej demokracii nárok na svoje zastúpenie: „Navyše, veľkým fenoménom týchto volieb bolo, že sa dokázali konzervatívci a liberáli spojiť, aby nevládli smeráci a kotlebovci. Niekde mal lepšie šance liberálny kandidát, ktorého možno aj s trochou sebazaprenia volili konzervatívci. Hodnotové otázky týchto voličov síce rozdeľujú, no blízko môžu mať v ekonomických či antikorupčných otázkach, ktoré viac súvisia s možnosťami kompetencií na úrovni samosprávnych krajov.
Ešte pred voľbami vytvorili na stránke nasavolba.sk svoj zoznam odporúčaných kandidátov aj lídri najväčších kresťanských spoločenstiev a zborov. Medzi nimi napríklad vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina Mário Tomašík, riaditeľ projektu Godzone Július Slovák, predseda ZKSM Ján Buc, riaditeľ organizácie Mládež pre Krista Slovensko Marián Lipovský, Branislav Letko z Lámačských chvál a ďalší. V župných voľbách podporili tieto kresťanské spoločenstvá na celom Slovensku 42 kandidátov, z ktorých uspeli štrnásti. Spoločenstvá tak dosiahli až 33-percentnú úspešnosť.
Jedným z najväčších problémov, ktorému Slovensko čelí, je podľa kandidátky na prezidenta Zuzany Čaputovej nespravodlivosť. Čaputová si myslí, že práve nespravodlivosť vyhnala ľudí do ulíc po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ako prezidentka by Čaputová chcela byť pri ľuďoch, pokiaľ sa im deje krivda. Právomoci prezidenta na Slovensku považuje za dostatočné.
Mikloško si myslí, že súčasná vládna garnitúra po všetkých podozreniach z prepojenia na mafiu musí skončiť. Vážení biskupi Slovenska a Arcibiskup Bernard Bober,Moje meno je Pavol Gabaj a pochádzam zo Žilinského kraja. Hlboko ma rozrušil a zasiahol obsah Vášho pastierskeho listu z nedele 17. septembra 2023. Som krest'an katolík a veľmi dobre sledujem konanie cirkvi tak ako vo svete, tak aj doma na Slovensku.
Chcel by som podať sťažnosť na všetkých biskupov Slovenska, ktorí v nedeľu rozoslali nepravdivý pastoračný list po celej krajine. Týmto krokom otvorene šíria nenávisť voči LGBT+ komunite na Slovensku, tvrdiac, že: "kresťan by nemal voliť strany alebo poslancov, ktorí podporujú 'ideologickú kolonizáciu', ako ju papež František označil, ... Je dôležité poznamenať, že pápež František otvorene podporil registrované partnerstvá pre LGBT+ osoby, pričom biskupi napisali pravy' opak a tento ich nesprávny postoj šíria do všetkých slovenských kostolov. Urobili tak v protiklade s pápežom Františkom, proti Vatikánu a samotnej rímskokatolíckej cirkvi.
Chcel by som vedieť, či si všetci biskupi uvedomujú, že LGBT+ osoby boli, podobne ako Židia, prenasledovaní a umiestnení do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. Biskupi, namiesto toho, aby bojovali proti nenávisti, ktorá sa šíri voči LGBT+ komunite z rôznych fašistických politických skupín na Slovensku, sa k nim pridali svojimi vyhláseniami v nedeľu. Žiadam, aby sa biskupi zamysleli nad svojim konaním a ospravedlnili sa za svoju nenávisť v ďalšom biskupskom liste. Mali by tiež informovať veriacich o tom, ako sa pápež František vyjadril o LGBT+ osobách, ich ochrane a jasne zdôrazniť, že potrebujú ochranu zákona a to aj v registrovany'ch partnerstvách.
Takisto by slovenskí biskupi mali slovenským občanom pripomenúť desivé činy nacistov voči LGBT+ osobám na Slovensku, ak na to občania zabudli, alebo o tom nevedeli. Môj starý otec Ondrej Gabaj prežil koncentračný tábor a pre mňa je nepredstaviteľné, že teraz ako jeho vnuk musím čeliť fašizmu na Slovensku.
Postoj Katolíckej cirkvi v Česku pred voľbami
Krátko pred českými parlamentnými voľbami sa ozvala aj Katolícka cirkev. Nešlo však len o všeobecné vyhlásenie, ako býva zvykom tak v Česku, ako aj na Slovensku. Stála rada Českej biskupskej konferencie sa postavila proti konkrétnemu politickému subjektu - hnutiu Stačilo! Biskupi pritom zašli ešte ďalej, keď naznačili, že by veriaci nemali voliť ani strany, ktoré s ním pripúšťajú povolebnú spoluprácu. Stačilo! je volebné hnutie, za ktoré kandidujú členovia KSČM, Spojených demokratov - Združenia nezávislých (SD-NS), Českej strany národne sociálnej a strany SOCDEM (bývalé ČSSD). Hnutie nie je oficiálne koalíciou, takže mu na vstup do Poslaneckej snemovne stačí päťpercentný výsledok. Volebnou líderkou je Kateřina Konečná, europoslankyňa za KSČM.
Program hnutia Stačilo! a kritika cirkvi
Kritiku cirkvi, ako aj strany KDU-ČSL vyvolali niektoré časti programu hnutia Stačilo! To navrhuje napríklad vyňatie cirkevných otázok z agendy ministerstva kultúry a vytvorenie nezávislého orgánu na dohľad nad činnosťou cirkví a náboženských spoločností.
Tento orgán by mal mať právomoc vykonávať inšpekcie a ukladať sankcie v prípade porušenia zákona vrátane možnosti administratívneho uzavretia kostola či mešity. Stačilo! tiež hovorí o „dokončení“ odluky cirkví od štátu podľa vzoru francúzskeho zákona z roku 1905. Zároveň chcú zaviesť mechanizmy na kontrolu toho, či „cirkvi využívajú majetok nadobudnutý na základe majetkového vyrovnania v súlade s jeho účelom (podpora kultúry, vzdelávania, charity)“.
Súčasťou programu je aj zavedenie prísnejších trestov za zneužitie náboženskej slobody na páchanie trestných činov (napríklad podvody, násilie, extrémizmus). Avizujú aj zníženie verejnej podpory cirkevným a štátnym školám. „Súčasná situácia, v ktorej neštátne školy dostávajú takmer rovnaké finančné prostriedky ,od štátu‘ ako verejné školy, ale sú dodatočne financované zo školného a od sponzorov, vytvára neprijateľnú nerovnosť na úkor verejného školstva,“ píše hnutie v programe.
Najväčšiu pozornosť však vyvolal bod programu, ktorý sa týka regulácie cirkevných sobášov. „Zrušenie cirkevných sobášov s bezpodmienečným plným účinkom podľa sekulárneho práva v rámci občianskeho zákonníka. Cirkevný sobáš by mal byť ustanovený iba ako symbolický, s povinnou legalizáciou na civilnom úrade,“ uvádzalo Stačilo! v programe. Ako píše denník Echo24.cz, táto časť však v pondelok 22. septembra večer z programu zmizla.
Predvolebné plány hnutia Stačilo! zahŕňajú aj:
- Vyčlenenie problematiky cirkví z agendy Ministerstva kultúry a vytvorenie nezávislého kontrolného orgánu.
- Zvýšenie minimálneho počtu členov pre registráciu náboženskej spoločnosti z 300 na 1000 osôb.
- Dokončenie odluky štátu od cirkvi po vzore francúzskeho zákona z roku 1905.
- Zavedenie mechanizmov na kontrolu využívania majetku nadobudnutého v rámci majetkového vyrovnania.
- Sníženie verejnej podpory súkromných a cirkevných škôl.
Kampaň strany Motoristé sobě a citylight neformálnej koalície Stačilo!
ČBK: Netaja sa zámerom opäť obmedziť náboženskú slobodu
Program hnutia nenechali bez povšimnutia českí a moravskí biskupi. Stála rada Českej biskupskej konferencie vydala 22. septembra vyhlásenie, kde pred Stačilo! varujú. Píšu, že po posledných voľbách voliči „vyhodili komunistických poslancov z parlamentu. Teraz sa však chcú vrátiť pod heslom Stačilo! Poháňaní ambíciami po moci a zrejmým kalkulom, že ľudia rýchlo zabúdajú a nečítajú volebné programy, netaja sa svojím zámerom opäť obmedziť náboženskú slobodu vrátane existujúcich slobôd cirkví. O tom nemožno mlčať a považujeme za potrebné upozorniť na tieto zámery“.
Stála rada ČBK išla v stanovisku ešte ďalej, keď naznačila, že veriaci by nemali voliť ani strany, ktoré pripúšťajú vytvorenie vládnej koalície s hnutím Stačilo! „Pri rozhodovaní si uvedomme, že niektoré strany ticho alebo otvorene priznávajú povolebnú spoluprácu s uvedenou stranou, čím hrozí, že tieto otázky sa môžu dostať na program povolebných rokovaní a stať sa súčasťou kompromisu ,niečo za niečo‘,“ napísala Stála rada ČBK.
Arcibiskup Graubner: Vedome podporovať zlo je hriech
K voľbám sa vyjadril aj pražský arcibiskup Jan Graubner. V texte, ktorý zverejnili české Katolícke noviny, napísal, že „niektorí kresťania sú ochotní voliť Stačilo (teda komunistov). Ich volebný program sľubuje významné opatrenia proti veriacim a iným ľuďom. Vedome podporovať zlo je hriech. A za hriech považujem aj hlúposť spôsobenú ľahostajnosťou!“
Graubner podľa vlastných slov nemôže voliť strany, ktoré šíria nenávisť voči akejkoľvek skupine ľudí (Ukrajincom, Židom, ľuďom s odlišnou sexuálnou orientáciou atď.). „Takto sa začala druhá svetová vojna. Nebudem voliť ľudí a strany, ktorí ohrozujú náš demokratický systém a jeho inštitúcie, útočia na nezávislé médiá a nezávislosť súdov a chcú nás vyviesť z EÚ a NATO,“ uviedol pražský arcibiskup. Spomenul aj vojnu na Ukrajine s tým, že nikdy nebude voliť nikoho, kto sa stavia na stranu agresora proti krajine, ktorá je napadnutá.
Svoj „volebný“ komentár zverejnil aj kňaz Tomáš Halík. Uplynulú nedeľu vo videopríhovore na youtubovom kanáli Akademickej farnosti Praha - Salvátor ocenil, že Česká biskupská konferencia sa vyjadrila pred voľbami „adresne“.
„Keď však povieme a, musíme aj b. Nesmie nám ísť iba o slobodu cirkvi, ale o dobro celej spoločnosti,“ povedal profesor Halík. Hnutie Stačilo! podľa neho neohrozuje len náboženskú slobodu, ale „rovnako ako extrémistické zoskupenia pod vlajkou SPD, obe tieto nepriznané koalície ohrozujú samotnú existenciu slobodnej a demokratickej Českej republiky, keď v týchto kritických časoch spochybňujú naše pevné spojenie so Západom v EÚ a NATO“. Keďže podľa Halíka ANO pripúšťa povolebnú spoluprácu so Stačilo! a SPD, aj voľba Babišovho hnutia je nezodpovedná. Známy kňaz zároveň vyzval, aby sa cirkev nestarala len o svoje dobro, ale o dobro celej spoločnosti.
Českí a moravskí biskupi pripravili pred októbrovými voľbami do Poslaneckej snemovne aj Národnú modlitbovú novénu. Pripravili ju vikári pre pastoráciu moravských diecéz. Deväťdňový cyklus modlitieb s národnými patrónmi je pripravený na obdobie od 24. septembra do 2. októbra.
Predslov k modlitebnej brožúrke napísal olomoucký arcibiskup a predseda ČBK Josef Nuzík: „Nedávno ma zaujal prejav pápeža Leva XIV., v ktorom spomenul, že každá komunita potrebuje pravdu, jednotu a lásku, aby bola zdravá. Majme tieto hodnoty na pamäti v tomto predvolebnom období a všetko, čo sa deje okolo nás v spoločnosti a v cirkvi, zverme Bohu.“
Deväťdňová modlitba zahŕňa patrónov sv. Vojtecha, sv. Ľudmilu, sv. Jána Nepomuckého, sv. Anežku Českú, sv. Václava, sv. Cyrila a Metoda, sv. Prokopa, sv. Zdislavu a mučeníkov totalitných režimov 20.
Vzťah cirkvi a štátu: Pohľad do histórie a súčasnosti
Vzťah medzi cirkvou a štátom riešia kresťania už 2000 rokov. O tom, či a ako sa má Cirkev „miešať do politiky“ sa na Slovensku diskutuje takmer rovnako často, ako sa konajú voľby. Názor, že cirkev sa nemá miešať do politiky a kresťania sa jej majú vyhýbať, počuť aj od niektorých veriacich. Podľa viacerých je politika „panské huncútstvo“, alebo niečo ešte horšie. Biblia a cirkev však učí niečo iné. Ján Krstiteľ kritizoval nemorálny život vládcu aj za cenu života. To v dnešnom zmysle znamená vernosť pravde a spravodlivosti aj za cenu politickej nekorektnosti. Do politiky „sa miešali“ všetci pápeži 20.
Podľa pápeža Františka nestačí dať niečo „na charitu“, ale treba sa zbaviť príčin, ktoré chudobu spôsobujú. V kázni v kaplnke Domu sv. Marty pápež 16. 9. 2013 povedal: „Podľa sociálnej náuky cirkvi je politika jednou z najvyšších foriem milosrdnej lásky, pretože je to služba obecnému dobru. … Častokrát sme počuli, že dobrý katolík sa nemá miešať do politiky. To však nie je pravda a nie je to dobrá cesta. …Nikto z nás nemôže prehlásiť „to sa ma netýka, lebo vládnu tí druhí.“ … Nie, som zodpovedný za ich vládu a musím sa čo najviac snažiť, aby vládli dobre. Zúčastniť sa volieb a dať hlas podľa kritérií zdravého rozumu a prirodzenej spravodlivosti môže každý. „Vládcovi sú možno hriešnici, tak ako Dávid“ pripustil pápež „My však máme spolupracovať - vyjadriť svoj názor, prehovoriť i opraviť, lebo všetci musíme mať účasť na spoločnom dobre.“ … „Dobrý katolík sa mieša do politiky a vnáša do nej to najlepšie zo seba, aby vládca mohol vládnuť. Čo najlepšie však môžeme vládcom ponúknuť? Modlitbu!
Na adresu politikov povedal: „Nemožno vládnuť bez lásky k ľudu a bez pokory! Každý muž a každá žena, ktorí sa majú ujať vlády, si musia položiť dve nasledujúce otázky: Milujem svoj národ, aby som mu lepšie slúžil? Som pokorný a vypočujem rôzne názory, aby som zvolil najlepšiu cestu? Pokiaľ si tieto otázky nepoložia, ich vláda nebude dobrá.
Cirkev má demokratické právo a morálnu povinnosť vyjadrovať sa aj k spoločensko-politickým témam. Jej jednotliví členovia a predstavitelia to robia veľmi rôznym spôsobom. Niekedy múdro a užitočne, iní nerozumne alebo aj v mene ochrany „kresťansko-konzervatívnych“ hodnôt podporujú politikov, ktorí iné základné hodnoty obecného dobra a spravodlivosti hrubo porušujú.
Jedným z dôležitých výsledkov vývoja kresťanského Západu je poznanie užitočnosti oddelenia moci „svetskej“ - civilnej a „duchovnej“ - cirkevnej. To pravoslávny Východ v rovnakej miere nepozná. Katolícka cirkev má dvetisícročné skúsenosti so spoluprácou, súťažou i konfrontáciou s rôznymi vládami a spoločensko-politickými systémami. Moderným vyjadrením tohto poznania a postoja Cirkvi k vláde a politike je jej Sociálna náuka, za ktorej základ možno považovať encykliku Rerum novarum Leva XIII. Na ňu nadväzujú sociálne encykliky ďalších pápežov, ktoré spolu s ich inými vyjadreniami reagujú na nové dôležité a aktuálne situácie a problémy.
Úlohu politiky a miesto cirkvi v nej definoval Benedikt XVI. v encyklike Deus Caritas Est: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, na ktorej musí znova pracovať každá generácia. Túto úlohu slovenská cirkev až na malé výnimky neplní dobre. Aj väčšina ku kresťanstvu či konzervativizmu sa hlásiacich politikov a aktivistov nepozná alebo ignoruje to, čo pápeži a sociálne učenie Cirkvi hovoria o politike a vláde.
Gaudium et Spes (Radosť a nádej) - pastoračná konštitúcia II. vatikánskeho koncilu, bod 75:
Povahe človeka plne zodpovedá, aby sa našli také politicko--právne štruktúry, ktoré by dávali všetkým občanom bez akejkoľvek diskriminácie čoraz širšiu efektívnu možnosť slobodne a aktívne sa zúčastňovať na zriaďovaní právnych základov politického spoločenstva, ako aj na správe verejných záležitostí, vymedzovaní poľa pôsobnosti rozličných inštitúcií a na voľbe verejných činiteľov. Nech teda všetci občania pamätajú na právo a zároveň povinnosť používať svoje slobodné hlasovacie právo v záujme všeobecného dobra.
Cirkev pokladá za chválitebnú a úctyhodnú činnosť tých, ktorí sa v službe ľuďom venujú verejným záujmom a berú na seba zodpovednosť za tieto otázky...Všetci kresťania si majú uvedomiť svoje vlastné osobitné poslanie v politickom spoločenstve a dávať žiarivý príklad svojím zmyslom pre zodpovednosť a svojou službou záujmom všeobecného dobra, aby tak dokazovali aj skutkami, ako dať do súladu autoritu so slobodou, osobnú iniciatívu so súdržnosťou s celým spoločenským organizmom, želateľnú jednotu s užitočnou rozdielnosťou.
Čo sa týka usporiadania časných záležitostí, nech uznávajú oprávnenosť odlišných mienok medzi sebou a nech sa úctivo správajú k jednotlivcom a skupinám, ktoré slušným spôsobom zastávajú svoj názor. Politické strany sa majú zase usilovať o to, čo si podľa ich úsudku vyžaduje verejné dobro; nikdy však nesmú dať prednosť vlastnému záujmu pred verejným dobrom.
Aby však všetci občania mohli plniť svoju úlohu v živote politického spoločenstva, treba starostlivo dbať o občiansku a politickú výchovu, ktorá je dnes taká potrebná pre všetkých občanov a zvlášť pre mládež. Tí, ktorí sú alebo sa môžu stať vhodní na ťažké, ale pritom veľmi ušľachtilé povolanie politika, nech sa naň pripravia a nech sa mu venujú, nehľadajúc vlastné výhody ani hmotný zisk. Nech bezúhonne a múdro postupujú proti krivde a útlaku, proti svojvoľnej vláde a neznášanlivosti niektorého človeka alebo niektorej politickej strany.
| Skupina voličov | Percento voličov ĽSNS |
|---|---|
| Veriaci | 53% |
| Členovia cirkví | 78% |
| Hlboko veriaci | 3% |