Devínsky kostol z 9. storočia: Archeologický výskum a jeho význam

Hrad Devín, situovaný na sútoku riek Dunaja a Moravy, je jedným z najvýznamnejších symbolov slovenskej národnej identity. Jeho história siaha hlboko do minulosti, pričom zohral dôležitú úlohu v rôznych obdobiach, od Rímskej ríše až po Veľkú Moravu.

Po Keltoch, od 1. - 4. storočia, sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus. V 9. storočí tu nechal knieža Rastislav vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. Neskôr, v 13. storočí, postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, pričom ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. - 17. storočia.

Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napr. ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. V roku 1961 bol hrad Devín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Na hrade sa nachádza múzejná expozícia s archeologickými nálezmi z tejto lokality. Do hradného areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Prehliadková trasa vedie až ku hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím, nazývaná Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu, odkiaľ je panoramatický výhľad do okolia. Počas sezóny sa na hrade viackrát konajú vystúpenia historických šermiarov.

V máji 2018 sprístupnilo múzeum verejnosti hornú časť hradu Devín s novou expozíciou v jaskynných priestoroch pod názvom „Hrad Devín v 13. - 20. storočí“. Prostredníctvom viac ako 300 archeologických nálezov z hradu Devín prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa v Devíne odohrali. Expozícia je doplnená aj o geologickú históriu hradného brala a unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov).

Významné archeologické objavy

K unikátnym nálezom na Devíne patria základy veľkomoravského kostola z 9. storočia. Na loď nadväzujú tri oblúky - apsidy -, pričom hlavná loď je rozdelená tromi priečkami na ďalšie priestory - predsieň, svätyňu a ešte jeden priestor dlhý takmer deväť metrov a široký vyše päť metrov. Pri základoch sa našli zvyšky omietky s freskami. Na úlomkoch sú rozoznateľné farebné rastlinné motívy a časť tváre s bradou, ústami a nosom. Biely, sivý a okrový podklad dopĺňajú tmavosivé, tmavočervené, okrové a biele farby.

Práve na základe rozboru tejto omietky, ale i pôdorysu kostola zaradili archeológovia jeho vznik do 9. storočia. K datovaniu však dopomohol aj nález šiestich kostrových hrobov - troch mužov, jednej ženy, jedného novorodenca a jedného hrobu matky s dieťaťom. V poslednom prípade išlo o asi tridsaťročnú ženu s dieťaťom uloženým na hrudi. V hrobe sa našli hrkálky, zvyšky tkaniny, strieborné náušnice, náhrdelník, gombíky, nožík a praslen.

Zaujímavý osud mali kostrové nálezy, ktoré na Devíne v rokoch 1921 až 1922 odkryl archeológ Inocent Ladislav Červinka. Išlo o prikostolné pohrebisko z 10. až 13. storočia. Mŕtvi ležali nahusto vedľa seba, hlavou otočení k západu, ako to bolo obvyklé na starších slovanských pohrebiskách. Mladšie hroby však boli nad staršími v nepravidelných smeroch a dokonca až v troch vrstvách nad sebou. Lebky a kosti sa totiž uložili do debien, pričom viaceré kostry sa uložili pohromade, oddelené boli iba slamou. Z Devína sa presunuli najprv do Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, odtiaľ do Anatomického ústavu Univerzity Komenského. To bolo v roku 1929. Ich analýze sa venoval Zdeněk Frankenberger. Podľa jeho záverov tu v 11. storočí bola epidémia cholery.

Počas výskumu archeologičky Veroniky Plachej sa našiel ďalší, ešte starší hrob datovaný do 5. storočia, obdobia sťahovania národov. Našli sa v ňom dvaja mladí muži, jeden vo veku 13 až 15 rokov a druhý vo veku 19 rokov. Na šiestich hroboch datovaných do 9. storočia, ktoré sa našli blízko veľkomoravského kostola, sa po prvýkrát na Slovensku otestovala metóda stanovenia krvných skupín. Tá potvrdila rozmanitosť ľudí žijúcich na Devíne aj na molekulárnej úrovni. Našlo sa totiž osem rôznych haploskupín, ktoré sa využívajú na rekonštrukciu migrácie dávnych ľudí. V tomto prípade to boli haploskupiny severovýchodných germánskych a ugrofínskych populácií, východného Stredomoria, severovýchodnej Európy.

Z veľkomoravského obdobia sa na Devíne našli aj gombíky, koráliky zo sklenej pasty či ostrohy. Slovania kedysi platili kvalitným plátnom, ale napríklad aj ľanovými šatkami. Od slova plátno je odvodené dnešné slovo platiť. V 9. storočí, v čase, keď vznikal veľkomoravský kostol na Devíne, však už Slovania nakupovali najmä za hrivny - železá ukované do tvaru sekeriek. Archeologické tímy našli na Devíne aj pozostatky obydlí Slovanov. Išlo o majstrovské zrubové chalupy.

Veľkomoravská architektúra a stavebné techniky

Dlhé obdobie panoval názor, že v období Veľkej Moravy sa stavali len drevené kostoly a tak sa žiaden z nich nezachoval. Až po druhej svetovej vojne nálezy v Mikulčiciach a ďalších centrách Veľkej Moravy dokázali, že kamenné kostoly sa v našom regióne stavali minimálne už od začiatku 9. storočia. Na našom území je najstaršia zmienka o vysvätení Pribinovho kostola v Nitry salzburským biskupom Adalrámom okolo roku 828 po Kr. Ide o vôbec najstarší písomný dôkaz existencie kostola v tomto regióne Európy. Doteraz nepoznáme jeho presnú polohu, aj keď archeológovia vykopali na území mesta viacero "kandidátov.

Medzi kostolmi Veľkej Moravy nájdeme na Slovensku všetky základné typy sakrálnych stavieb - rotundy (Ducové, Nitrianska Blatnica, možno i Trenčín), jednoloďové kostolíky (Nitra - Martinský vrch, Devín, Kopčany), ako aj trojloďovú baziliku (Bratislava - hradný kopec). Stavali sa najmä v areáloch hradísk. Okrem toho v tomto období už podľa všetkého stál v Nitre na vrchu Zobor kláštor benediktínov a ďalší kostol na hradnom vrchu. Na Morave archeologické výskumy objavili ešte rôznorodejšie typy kostolov z veľkomoravského obdobia (napr. aj kombináciu pozdĺžnej lode a polkruhovej apsidy či dvojapsidovú rotundu).

Kamenné kostoly boli v podstate prvými murovanými stavbami Slovanov na našom území a tak s ich stavbou museli pomôcť zahraniční stavitelia. Tí prichádzali spolu s misionármi z Bavorska, Franskej ríše, Byzantskej ríše, ale aj dalmátsko-istrijskej oblasti. Často boli prvými staviteľmi samotní kňazi. Pre tieto podmienky mal vzniknúť jednoduchý systém projektovania staticky bezpečných kostolov, realizovateľný aj neodborníkmi. Základným rozmerom, ktorý využívali, bolo najčastejšie 354 cm ako vnútorná šírka apsidy, čo predstavuje 12 rímskych stôp a súčasne dvojnásobok výšky ľudskej postavy (177 cm). Ďalšie rozmery ako šírka, dĺžka, ale aj výška stavby či šírka múrov boli násobkami tohto základného rozmeru, prípadne boli od neho jednoducho odvoditeľné.

Vo veľkomoravskom období bol stavebný materiálom lomový alebo len málo opracovaný kameň. Múry boli zvyčajne hrubé 70 až 80 cm. Pri budovaní sa bežne používal aj stavebný materiál zo starších stavieb, v našom prípade rímskych. Takto vzniklo aj mylné označenie veľkomoravského kostola na Devíne ako rímskej stavby, pretože sa v základoch našli tehly s kolkom rímskej XIV. légie. Veľkomoravské kostoly boli v interiéri zdobené nástennými maľbami, čo potvrdili vykopávky na Devíne a v areáli bratislavskej baziliky.

3D rekonštrukcia a funkcia kostola

Dwarf digital archeology a Hradiska.sk vytvorili v úzkej spolupráci s archeológom Júliusom Vavákom pokus o 3D rekonštrukciu možného vzhľadu murovanej stavby z obdobia Veľkej Moravy (9. storočia). Verejnosti sú známe niektoré rekonštrukcie, avšak tie stavbu zobrazujú iba ako kostol s troma apsidami. Jeho odkrytý pôdorys s niekoľkými priečkami však napovedá, že v skutočnosti sa mohlo jednať o stavbu, ktorá mala dva účely. Časť stavby mohla slúžiť ako kostol a ďalšia časť ako palác, určený na obytné a reprezentačné účely. Pokúsili sme sa preto zrekonštruovať možnú podobu práve tohto dispozičného riešenia stavby. Možno práve v ňom pobýval knieža Rastislav, počas obliehania Devína franským vojskom v roku 864.

"Obdĺžniková loď rozdelená je dvoma priečkami na dve úzke miestnosti po krajoch a jednu veľkú strede má rozmery 540 cm x 1 135 cm, na ňu sa z východnej strany pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža, ktoré majú priemer 330 cm. Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 - 863/870. Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnosťami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu - audienčnej siene cirkevného hodnostára. Stavitelia kostolíka sa podľa všetkého inšpirovali v neskoroantických kostoloch podobnej dispozície v oblasti Dalmácie, devínskemu chrámu sú blízke najmä stavby v Sutivane, Pridrage, resp. v týchto lokalitách.

Devín v kontexte Veľkej Moravy

V historických prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina. V 9. storočí, v čase, keď vznikal veľkomoravský kostol na Devíne, sa o toto územie neúspešne snažil dobyť východofranský panovník Ľudovít Nemec. Nakoniec uzatvoril pre veľkomoravského kniežaťa Rastislava vazalský mier.

Devín nebol hľadaným centrom Veľkej Moravy, pretože to bol hraničný hrad. Nepriniesol teda niektorými očakávané informácie o centre krajiny.

Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu.

tags: #devin #kostol #z #9 #storocia