Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia. Obec sa nachádza v Gemersko-malohontskej župe, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Obec Muránska Dlhá Lúka má rozlohu 1865 ha, počet obyvateľov k 31.12.2008 836. Obec leží v prekrásnej doline medzi vrchmi.
Územím prechádza štátna cesta 2. triedy č. 532 spájajúca Muráň s Revúcou (smer sever - juhovýchod). Muránska Dlhá Lúka leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati č. 165 (Plešivec - Muráň) medzi Revúcou a Muráňom.
Panoramatický pohľad na Muránsku Dlhá Lúka.
Prírodné Podmienky
Územie obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. Hranica ochranného pásma pokračuje severovýchodným smerom katastrálnou hranicou obcí Muránska Lehota - Muránska Dlhá Lúka zbiehajúcim chrbtom cez kótu Kamenná (718 m) a dolinu Lehotského potoka na okraj lesa východne od obce Muránska Lehota.
Geologicky patrí územie Muránskej Dlhej Lúky k neogénu (mladšie treťohory). Na stavbe veporika sa zúčastňujú prevažne silne premenené horniny. Relatívne veľmi rozšírené sú granity rôznej povahy a veku. Pri Muránskej Dlhej Lúke sú známe aj malé telesá ultrabázických hornín zmenených na serpetinity s mastencom.
Na území obce Muránska Dlhá Lúka sa vyskytujú prevažne povrchové tečúce vody. Hlavnými tokmi je Muránka prameniaca na Bielej vode v obci Muráň pretekajúca pozdĺž celej obce, Lehotský potok prameniaci na Pasekách a na južnom okraji obce sa vlieva do Muránky. Muránka a Lehotský potok sú vyvieračkové vodné toky.
Klimatické Podmienky
Územie obce Muránska Dlhá Lúka patrí do oblasti Slovenského Rudohoria, celku Stolické vrchy, oddielu Stolica a celku Revúcka vrchovina, oddielu Železnícke predhorie, časti Jelšavské podolie. Územie zatrieďujeme do dvoch klimatických oblastí. Južná časť patrí do oblasti mierne teplej. Severná časť patrí do chladnej oblasti, kde priemerná teplota vzduchu v mesiaci júl je pod 16 ° C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1200 - 1400 mm. Prevládajúci smer vetra v území je severovýchodný a severozápadný.
Katastrálne územie obce Muránska Dlhá Lúka hydrografického hľadiska patrí do povodia rieky Slaná. Rieka Muránka je pravostranný prítok Slanej s dĺžkou 48,8 km a plochou povodia 386,1 km². Pramení v katastri obce Muráň priamo pod hradným bralom Muránskeho hradu ako vyvieračka.
Prevažnú časť územia tvoria typy hnedých lesných pôd. Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový).
NENAHRADITEĽNÉ ŠELMY MURÁNSKEJ PLANINY
Muránska planina.
Cirkevný Život v Muránskej Dlhej Lúke
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. storočia. Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady.
Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo. V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon, upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad.
K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia.
Kostol sv. Michala Archanjela v Muránskej Dlhej Lúke.
Evanjelický Kostol
Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu.
Evanjelický kostol postavili pôvodne bez veže v roku 1787. Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania je klasicistický kostol v Bardejove. Bol postavený v rokoch 1798-1808 na ulici Dlhý rad. Chrám je vybavený neogotickým interiérom z 2. polovice 19. storočia.
Ďalšie Cirkvi
Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia. Prvým baptistom na Gemeri bol br. Ján Šturman z Muránskej Dlhej Lúky.
Nové Vežové Hodiny
Vďaka tomu, že hodiny poznajú presný čas a dátum, dokážu na Silvestra presne o polnoci odbiť 12x, ale počas Veľkej noci keď je pôst, bude zvon na hodinách mlčať. Rímskokatolícky kostol svätého Michala v Muránskej Dlhej Lúke (okres Revúca) už zdobia vežové hodiny. Unikátne sú nielen tým, že v prípade výpadku elektriny sa opätovne samé nastavia, ale ich súčasťou je aj zvon, ktorý každú hodinu údermi oznamuje presný čas. Celú výrobu vežových hodín, aj inštaláciu na gotický chrám zo 14. storočia, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou zasponzorovala jedna rodina z obce Muránska Dlhá Lúka.
„Vežové hodiny ktorých priemer je približne 110 centimetrov presne vedia, aký je deň, mesiac a rok. Vďaka signálu ktorý prijímajú z Frankfurtu sa aj po výpadku prúdu samé nastavia a nikdy nemeškajú. Keďže investor k nim zaplatil aj zvon, budú obyvateľom Muránskej Dlhej Lúky každú hodinu oznamovať presný čas,“ skonštatoval Patrik Ivák zo zvonárskej dielne Albína Iváka z Liptovských Sliačov.
Kontakt na Farnosť
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hrušov
- Kontakt: jerej Mgr. et. Mgr. Ivo Petrovaj
Rozpis Služieb v Evanjelickom Kostole
- Správca zboru: Mgr. Ján Velebír - zborový farár - senior ŠZSMgr.
- Anna Velebírová - námestná farárka na kaplánskom miesteMgr.
- Viera Šoltés Tipulová - kaplánkaMgr.
- Marek Ivan - seniorátny kaplánzborový dozorca: Ing.
Rozpis služieb: Nedeľa: 9:00 a 17:00 kostol Bardejov, 18:30 modlitebňa na sídlisku Vinbarg- 1.