Financovanie cirkvi štátom na Slovensku: História, súčasnosť a budúcnosť

Dnešné obdobie nám prináša mnoho významných otázok týkajúcich sa alokácie verejných finančných prostriedkov. Jednou z diskutovaných tém je financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu. Táto otázka nie je len záležitosťou náboženskej slobody, ale aj dôležitým faktorom v kontexte štátneho hospodárenia.

Vzťah medzi cirkvami a štátom je pravidelne diskutovanou témou na slovenskej politickej scéne. Odborníci sa často zamýšľajú nad otázkou, či by malo dôjsť k odpojeniu cirkví od verejnej správy a či by mala byť ich finančná podpora zo strany štátu zachovaná.

Finančné pravidlá pre cirkvi na Slovensku majú svoje zakorenenie v zákone z roku 1949, ktorý odvtedy prešiel niekoľkými novelizáciami. Jedným zo základných aspektov je poskytovanie dotácií na mzdy duchovným a príspevku na operatívne náklady biskupských úradov zo strany štátu. Toto ustanovenie platilo až do konca roku 2019.

Okrem existujúcich finančných pravidiel pre cirkvi na Slovensku, je dôležité spomenúť Základnú zmluvu so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000 a odvtedy prešla viacerými dodatkami, ktoré boli ratifikované vládou. Vatikánske zmluvy v podstate regulujú právomoci rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Táto nevypovedateľnosť vychádza z absencie klauzuly v zmluve, ktorá by určovala postup pre jej ukončenie.

V roku 2015 sa Vatikánske zmluvy stali predmetom diskusie, najmä v súvislosti so zmenami v financovaní. V tejto dobe sa začalo aj hovoriť o možnej odluke štátu od cirkvi.

História financovania cirkvi na Slovensku

História financovania cirkevných inštitúcií v Slovensku ponúka fascinujúci pohľad na vývoj a transformácie, ktoré prešli cez rôzne obdobia. V období feudalizmu a stredoveku bola cirkev jedným z najväčších vlastníkov pôdy, čo poskytovalo príjmy z prenájmu a daní. Neskôr, v období reforiem a náboženských zmien, sa menili aj štruktúry financovania. V 19. a 20. storočí dochádzalo k rôznym zmätkom v dôsledku politických zmien a svetských režimov. V období komunizmu bol často pokus o odluku cirkvi od finančnej podpory štátu. V súčasnosti, so zmenami v legislatíve a vzťahmi medzi štátom a cirkvami, je dôležité sledovať, ako sa vyvíja financovanie cirkevných inštitúcií a aký vplyv to má na ich nezávislosť a misiu.

Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021

Súčasný systém financovania cirkví

Súčasný zákon umožňuje iba registrovaným cirkvám a náboženským organizáciám zdieľať si príspevok zo štátneho rozpočtu. Z celkového počtu 18 registrovaných cirkví sa štyri rozhodli dobrovoľne vzdať nároku na štátne financovanie. V rámci prideľovania finančných prostriedkov z verejných zdrojov vedie rímskokatolícka cirkev s najväčším počtom veriacich, pričom tento rok dostane najvyššiu sumu presahujúcu 40 miliónov eur.

Väčšina príspevku, konkrétne viac ako 90 percent, je zvyčajne vyčlenená na financovanie platov duchovných a laikov. Z týchto finančných prostriedkov sa následne kryjú odvody. Zvyšná časť tejto sumy je využívaná na podporu bohoslužobných a charitatívnych aktivít, ako aj na hradenie nákladov spojených s energiou, stravovaním a inými potrebami. Dôležité je zdôrazniť, že cirkev má samostatné rozhodovacie právo týkajúce sa alokácie týchto príspevkov; štát nezasahuje do konkrétnych rozhodnutí o ich využití.

Zmeny vo financovaní od roku 2020

Od roku 2020 došlo k zmenám vo financovaní cirkví a ich politike. Ministerstvo kultúry teraz poskytuje cirkvám finančný balík a umožňuje im väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o jeho využití. Celková suma finančných prostriedkov bude každoročne rásť v závislosti od valorizácie a rastu miezd vo verejnej správe a inflácie v ekonomike, pričom tento nárast bude distribuovaný v pomere 80/20.

Získanie informácií o celkovej hodnote majetku cirkví je takmer nemožné, pretože majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý zverejňuje informácie o finančných výsledkoch firiem, sú evidované viac ako 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Príkladom je gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá štátny príspevok rozdeľuje medzi tri podriadené organizácie: Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev svoju dotáciu delí na päť častí, zodpovedajúcich jej štruktúre. Najväčšia katolícka cirkev je zastúpená ôsmimi biskupstvami a arcidiecézami, Slovenskou katolíckou charitou, Konferenciou vyšších rehoľných predstavených a Konferenciou biskupov Slovenska (KBS).

Základom bohatstva cirkví sú nehnuteľné majetky získané cez dva reštitučné zákony po páde totality. Tieto majetky zahŕňajú sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, lesy a pôdu. Pred jedenástimi rokmi ministerstvo kultúry vykonalo sčítanie cirkevných majetkov, ktoré odhalilo, že cirkvi vlastnia celkovo takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov.

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.

Platy duchovných

Do konca roku 2019 bola financovanie cirkví zamerané na počet duchovných, pričom hlavným cieľom bolo zabezpečiť finančné prostriedky na mzdy kňazov a duchovných v rámci cirkevných organizácií. Platové štruktúry pre duchovných boli stanovené tabuľkovo a záviseli od ich pozície a odpracovaných rokov v duchovnom povolaní. Náboženská organizácia informovala, že priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku dosiahla výšku 684 eur, podľa ich správy o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi mali v minulom roku priemerný mesačný príspevok zo štátu vo výške 700 eur.

Je dôležité zdôrazniť, že cirkvi nie sú výlučne závislé na štátnych finančných prostriedkoch. Môžu prispievať na mzdy svojich zamestnancov aj z vlastných zdrojov, či už ide o príjmy z podnikania, členské príspevky alebo výnosy z cenných papierov.

V roku 2019 poskytlo Ministerstvo kultúry cirkvám celkovo viac ako 47 miliónov eur. Z tejto sumy viac ako polovica bola pridelená Rímsko-katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Gréckokatolícka a Evanjelická cirkev s kombinovanými prostriedkami v hodnote necelých piatich miliónov eur.

Alternatívne modely financovania cirkví

Verejné financie sú horúcim zemiakom končiacej, a najmä novej vlády, ktorá vzíde po voľbách. Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne. A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur. Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu.

Jeden z posledných návrhov, ktorý Národná rada stihla prerokovať v rámci riadnych schôdzí, bol materiál o zvýšení finančných príspevkov štátu pre cirkvi. Autori novely chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov. Momentálne sa výška štátnej dotácie pre cirkvi odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci však navrhujú, aby suma bola viazaná na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve. Tieto mzdy stúpajú rýchlejšie, a tak by viac stúpala aj suma transferu zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkvi.

Rezort kultúry podľa Bednára na poslednom rokovaní expertnej komisie v júni tohto roku cirkvám navrhol tri možnosti ich ďalšieho financovania. Prvým je takzvaná asignačná daň, keď by daňoví poplatníci časť odvedenej dane previedli na cirkev, podobne ako dnes môžu poukázať dve percentá z dane občianskym združeniam. Druhým spôsobom je financovanie podľa počtu veriacich a tretím zachovanie súčasného stavu.

Generálny dozorca evanjelickej cirkvi Pavel Delinga svoj nesúhlas vtedy zdôvodnil tým, že taký model je nevýhodný, pretože by nezahrnul ľudí, ktorí nepracujú, a teda ani neodvádzajú dane. Cirkev by tak nemohli finančne podporiť dôchodcovia ani študenti. Zvolenský zase už vtedy odmietol povinnú cirkevnú daň, ktorú by platili prihlásení veriaci, ako to funguje napríklad v Nemecku, Rakúsku či v Škandinávii. „Chceme, aby naši veriaci boli pri rozhodovaní o svojej dani slobodní,“ vyhlásil arcibiskup.

Spôsoby financovania cirkvi vo svete:

• Cirkevná daň - funguje napríklad v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a v škandinávskych štátoch, výška dane je rôzna, zväčša okolo 9 % DPH, v Rakúsku sa ráta z ročného príjmu, v priemere sa tam platí asi 250 eur. V Rakúsku systém funguje tak, že už pri nahlasovaní trvalého pobytu občan vyplní formulár, kde uvedie vierovyznanie.
• Asignačná daň - daňovník môže pripísať časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.

Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. V roku 2020 bol prijatý nový zákon o financovaní cirkví štátom. Hoci po novom ide o príspevky, majú odlišnú formu ako v okolitých krajinách. V Rakúsku si cirkevné príspevky hradia veriaci sami.

"To, čo poskytuje štát cirkvám, je len príspevok. Aj dnes platí, že cirkev väčšinu svojich aktivít v podstate financuje sama," vyjadril sa farár v Novej Lesnej a bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. "Prijal sa ako konsenzus expertov zástupcov štátu a cirkví a bol potvrdený ústavnou väčšinou. Z nedávneho prieskumu agentúry AKO vyplýva, že viac než 55 % opýtaných si myslí, že by vláda nemala ďalej financovať registrované cirkvi zo štátneho rozpočtu.

“Médiá masírujú občanov v zmysle, že cirkev je platená z vreciek daňových poplatníkov. Naopak. Michal Drotován, publicista: Najvhodnejším modelom je podľa mňa asignácia z daní, ako je to v Španielsku a Taliansku a väčšia sloboda cirkví a náboženských spoločnosti v oblasti podnikania na spôsob USA.

Dohodu zatiaľ nepriniesli ani rokovania komisie, ktorú na tento účel zriadilo ministerstvo kultúry. Naopak, zdá sa, že všetko môže zostať po starom. Predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský tvrdí, že ak chce štát vyriešiť financovanie cirkví, musí sa zaoberať aj vrátením majetku, ktorý im v minulosti odobral. Vláda však o takej podmienke z jeho strany zatiaľ nepočula.

Porovnanie financovania cirkví v Česku a na Slovensku

V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.

Ak by sa u nás pristúpilo k poľskému modelu, pre veriacich by to znamenalo nasledovné. „Cirkev by si musela stanoviť napr. Aj keď ľavicoví politici majú stále nejaké výhrady k odklepnutej sume, ktorá má cirkvám kompenzovať komunistami zhabaný majetok, je zrejmé, že reštitúcie a odluka sú hotová vec. Chcú to v podstate obe strany: štát aj cirkvi.

Ako sa žije cirkvám v Česku, aká je v nich atmosféra, ako sa pripravujú na nastávajúce časy? Tu je zhrnutie z troch cirkví:

• Evanjelici: Cirkev českobratská evanjelická (CČE) nie je klasická luterská cirkev, ako sme zvyknutí u nás. Je zlúčená z časti luteránov a kalvínov. Je to druhá najväčšia cirkev v Česku. Okrem nej existujú ešte tri menšie evanjelické cirkvi, ak nepočítame metodistov, ktorí tiež majú v názve slovo evanjelická.
• Husiti: Cirkev československá husitská (CČSH) vznikla až v roku 1920 ako snaha modernistov o reformu v rámci katolíckej cirkvi. Po vzájomných nezhodách sa časť duchovenstva odtrhla a založila novú cirkev. CČSH je regionálne obmedzená na priestor Česka a Slovenska, ale udržuje silné väzby s niektorými protestantskými cirkvami v Nemecku.
• Adventisti: Cirkev adventistov siedmeho dňa (CASD) pôsobí na mnohých trochu tajuplne. Ich dôraz na starozákonnú sobotu ako „Pánov deň“ im vytvoril ľudovú prezývku „sobotisti“. K častým predsudkom voči tejto cirkvi v minulosti prispela aj jej uzavretosť. V posledných desaťročiach však CASD prežila svoje „aggiornamento“ a otvorenie sa svetu.

Kazateľ Žižka sa odluky cirkvi od štátu neobáva. S pokojom vysvetľuje: „Čo sa týka platov kazateľov, uplatňujeme už dávno úplnú odluku od štátu - som platený desiatkami vybranými od našich členov. Platenie desiatkov je, samozrejme, dobrovoľné. Od roku 2007 poberáme príspevok od štátu na platy, keďže je to jediná forma kompenzácie za majetok našej cirkvi zabavený štátom. Pokiaľ bude vydaný zákon o narovnaní majetku, cirkev od tohto príspevku upustí. Tieto peniaze sa nepoužívajú na platy, ale na opravy modlitební a kostolov našej cirkvi.

Vhodný model hľadá komisia. „Ministerstvo kultúry takú požiadavku oficiálne nedostalo a cirkev ju zatiaľ nepredniesla ani na pôde expertnej komisie,“ informoval Aktuality.sk hovorca rezortu Jozef Bednár. Práve spomenutá komisia zložená zo zástupcov cirkví a štátu má pritom za úlohu dospieť k dohode a nájsť taký spôsob financovania, ktorý by vyhovoval všetkým stranám. Komisia vznikla už počas úradovania predošlého ministra kultúry Daniela Krajcera a v práci pokračuje i teraz.

Na to, aby sa našlo vhodné riešenie, je teda potrebný kompromis všetkých zúčastnených strán - štátu aj náboženských skupín. Zdôrazňuje to ministerstvo kultúry, tvrdila to i bývalá vláda. Je však otázne, či sú cirkvi naozaj ochotné ten kompromis hľadať.

S návrhom daňovej asignácie prišiel rezort kultúry už za bývalého ministra Krajcera pred troma rokmi, no cirkevným hodnostárom sa už ani vtedy nepozdával. Aj keď bez problémov funguje v krajinách ako sú Taliansko, Španielsko či Maďarsko.

Financovanie cirkví však naráža aj na objektívne prekážky, ktoré treba vyriešiť. Na nový spôsob platenia by napríklad mohli doplatiť menšie cirkvi, ako napríklad židovská náboženská obec. Na to, aby prežila, nemá totiž dosť veriacich. Pritom by potrebovala peniaze najmä na opravu sakrálnych pamiatok. Zdevastovaných je viac ako 80 percent z takmer 700 židovských cintorínov a asi 80 zo 100 synagóg. Starostlivosť o cirkevné majetky a sakrálne stavby však trápi aj iné cirkvi - či už katolícku alebo evanjelickú. Vyžaduje si nevyhnutné opravy, na ktoré by mal prispievať i štát, pretože často ide o kultúrne pamiatky.

Platenie cirkvi - úbytok veriacich. Za pasívnym postojom cirkví k riešeniu svojho financovania môžu byť však aj obavy z budúcnosti. Skúsenosti zo zahraničia totiž ukázali, že ak náboženské obce prestáva platiť štát a ťarcha prejde na veriacich, ich počet rýchlo ubúda. V Španielsku, ktoré je známe ako bašta rímskokatolíckej cirkvi, sa k nej napríklad hlási vyše 80 percent obyvateľov, ale iba štvrtina z nich jej poukazuje podiel odvedenej dane. V poslednom čase zaznamenali hromadný úbytok platiacich veriacich aj cirkvi v Nemecku a Rakúsku.

To, že sa na Slovensku pri poslednom sčítaní obyvateľstva vyše 75 percent ľudí prihlásilo k nejakej cirkvi preto ešte nemusí znamenať, že by ich boli ochotní aj finančne podporovať.

Tabuľka: Financovanie cirkví na Slovensku - prehľad

Grafické znázornenie financovania cirkví v SR

tags: #do #ktoreho #roku #bude #v #cechach