Drevený Kostol a Betlehem v Banskej Štiavnici: História a Kultúrne Dedičstvo

Banská Štiavnica, jedno z najkrajších miest na Slovensku, je známa svojou bohatou históriou, kultúrou a tradíciami. Jedným z unikátnych spôsobov, ako spoznať toto mesto, je prostredníctvom Banskoštiavnického Betlehemu, rozsiahlej drevorezby, ktorá zachytáva jeho vývoj a dedičstvo. Okrem betlehemu je dôležitou súčasťou Banskej Štiavnice aj Kostol sv. Kataríny, ktorý má bohatú históriu a architektonickú hodnotu.

Banskoštiavnický Betlehem

Banskoštiavnický betlehem je unikátny drevený betlehem nachádzajúci sa priamo v meste Banská Štiavnica. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku - Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe. Celková dĺžka betlehemu je približne 21 metrov, čo ho robí jedným z najväčších drevených betlehemov na Slovensku.

Svojimi rozmermi, výškou 3, šírkou 2,5 a dĺžkou 22 metrov, je najväčším na Slovensku a pravdepodobne aj v Európe.

Autorom Banskoštiavnického betlehemu je Ing. arch. Peter Chovan, rodák z malej dedinky Dekýš, pri Banskej Štiavnici. Betlehem začal stavať v roku 2007. Myšlienka na stavbu prišla po tom, ako bol pozrieť Betlehem v Rajeckej Lesnej. Na tomto Slovenskom Betleheme mu vtedy chýbalo stvárnenie Štiavnice. Preto sa rozhodol že postaví Betlehem, ktorého námetom bude Banská Štiavnica a jej bohatá história. Prvé výsledky rezbára mohla verejnosť obdivovať 15. 12. 2007, v ďalších rokoch sa betlehem postupne rozširoval.

„Návštevníci, ktorí zavítajú do Banskej Štiavnice, väčšinou neobídu ani náš betlehem, ale veľa turistov prichádza do mesta len kvôli nemu. Ročne ich privítame okolo 13-tisíc. Okrem okolitých štátov, ako je Česko, Maďarsko, Poľsko alebo Rakúsko, nás navštevujú aj hostia z Anglicka, Írska, Japonska i Nového Zélandu.

Betlehem je prístupný pre verejnosť počas celého roka, čo umožňuje turistom aj miestnym obyvateľom kedykoľvek si ho pozrieť a obdivovať.

Banskoštiavnický betlehem je vynikajúcim príkladom toho, ako môže tradičné ľudové umenie spojiť biblické príbehy s miestnou históriou a kultúrou, čím sa stáva jedinečným umeleckým a kultúrnym dedičstvom.

Autorom betlehemu je Ing. arch. Peter Chovan, rodák z dedinky Dekýš pri Banskej Štiavnici. Betlehem má rozmery približne 21 metrov na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku. Dielo stále nie je ukončené, nakoľko téma Banskej Štiavnice poskytuje nevyčerpateľné množstvo nápadov na jeho rozšírenie.

Štruktúra a motívy betlehemu

Základ tvorí zobrazenie permoníkov, vládcov podzemia, a historického erbu mesta. Nad nimi sú scény stredovekého dobývania zlata a striebra podľa historických dokumentov „12 kníh o baníctve a hutníctve“ od G. Agricolu. Tieto scény zahŕňajú povrchovú ťažbu, ryžovanie zlata, premývanie rudy, ťažbu a vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie, nahrievanie, hutnícku pec, výrobu zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ, banský rumpál a banské vetranie.

Betlehem tiež zobrazuje narodenie Ježiša Krista, ktorému sa klaňajú traja králi a pastieri baníci. Nad biblickými motívmi sa rozprestiera panoráma mesta s dominantami a najznámejšími stavbami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica - Horný Trotuár, kde kráča Salamandrový sprievod. Historické školy (chemická, lesnícka, banícka) a botanická záhrada sú zobrazené v popredí.

V strede sa nachádza Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova I. Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, radnica a súsošie Panny Márie. Ďalej sú tu Starý zámok, gotické sochy, Klopačka, Frauemberg, Piarska brána, Kammerhof, synagóga, cirkevná škola a evanjelický kostol.

Pravá strana obsahuje Kalváriu, kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalé cirkevné gymnázium, hotel Grand, katolícku faru a kostolík sv. Alžbety. Zobrazené sú tiež banícke a študentské tradície ako Šachtág, pivný súboj a už spomínaný Salamandrový sprievod.

Ľavú stranu tvorí Nový zámok a scény obliehania mesta Turkami, zobrazenie Sitna s rozhľadňou a postavička „štiavnického Nácka“. Najnovšia časť betlehemu umiestnená okolo nosného stĺpa, zobrazuje rôzne remeslá a známy vláčik „Štiavnická Anča“. Sú tu sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, pekári, cukrári a ďalší remeselníci.

Betlehem je neustále dopĺňaný a rozširovaný, pričom každá časť bola postupne odhalená v rokoch 2007 až 2009. Tento umelecký kúsok je nielen nádherným zobrazením biblických motívov, ale aj hlbokým ponorom do histórie a kultúry Banskej Štiavnice.

Hlavné motívy Banskoštiavnického betlehemu:

• Dobývanie zlata a striebra: Permoníci, povrchová ťažba, ryžovanie zlata, premývanie rudy, ťažba a vyvážanie rudy, drvenie, triedenie, nahrievanie, razenie mincí, banský gápeľ, banský rumpál.
• Biblický motív: Narodenie Ježiša, klaňanie troch kráľov, pastieri a baníci.
• Panoráma Banskej Štiavnice: Hlavná ulica (Horný Trotuár), Salamandrový sprievod, historické školy, botanická záhrada.
• Významné budovy: Námestie Svätej Trojice, kostol Svätej Kataríny, Radnica, Starý zámok, Kammerhof.
• Banícke a študentské tradície: Slávnostný Šachtág.
• Obrana mesta: Nový zámok a obliehanie Turkami.
• Remeslá: Sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, pekári, cukrári, mäsiari, fajkári.

Drevený pohyblivý Betlehem je jeden z najkrajších a najväčších. Zachytáva biblický námet, znázorňuje život stredovekého mesta a prácu baníkov a hutníkov. Banskoštiavnický betlehem zobrazuje aj rôzne udalosti. Môžete tu vidieť banícke študentské tradície - Slávnostný Šachtág.

Na ľavej strane drevorezby je Nový zámok a obliehanie mesta Banská Štiavnica Turkami, ktorí sa za hradby nikdy nedostali. Pozadie tvorí vrch Sitno aj s rozhľadňou. Nechýba ani štiavnický Nácko na cestách s povestným kufrom a neodmysliteľná súčasť mesta, vláčik štiavnická Anča. Nájdeme tu Máriu Teréziu a Františka Lotrinského a aj sedem divov Banskej Štiavnice. Súčasťou každodenného života stredovekého mestečka boli aj remeslá. Nad Štiavnickou Ančou sa nachádzajú sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, pekári, cukrári, mäsiari a ďalší remeselníci. Nechýbajú fajkári s dielňou na výrobu známych štiavničiek a rôzne iné remeslá.

Betlehem začal stavať v roku 2007. Myšlienka na stavbu prišla po tom, ako bol pozrieť Betlehem v Rajeckej Lesnej. Na tomto Slovenskom Betleheme mu vtedy chýbalo stvárnenie Štiavnice. Preto sa rozhodol že postaví Betlehem, ktorého námetom bude Banská Štiavnica a jej bohatá história.

Súčasné fungovanie betlehemu:

Banskoštiavnický betlehem v súčasnosti funguje ako stála expozícia, ktorá je otvorená pre verejnosť počas celého roka.

Betlehem je prístupný turistom v otváracích hodinách dostupných na webe: www.betlehem.sk alebo na miestnych informačných tabuliach. Prehliadka betlehemu je možná so sprievodcom alebo bez sprievodcu. Sprievodcovia však poskytujú podrobný výklad o histórii betlehemu, jednotlivých scénach a postavách, ako aj o technikách použitých pri jeho tvorbe.

Pohyblivé scény zobrazujú nielen biblické udalosti, ale aj každodenný život v Banskej Štiavnici, vrátane baníckych prác a tradičných remesiel. Banskoštiavnický betlehem môžete vidieť za symbolické vstupné. Pre väčšie skupiny a školské výlety sa odporúča urobiť rezerváciu vopred.

Návštevníci tu nájdu aj malý obchod so suvenírmi, kde si môžete zakúpiť repliky figúrok, knihy o betleheme a Banskej Štiavnici, ako aj iné tradičné slovenské remeselné výrobky. Počas vianočného obdobia je betlehem obzvlášť populárny. Mesto Banská Štiavnica často organizuje vianočné trhy a podujatia, ktoré priťahujú množstvo turistov, a betlehem je jednou z hlavných atrakcií.

Kostol sv. Kataríny

Neskorogotický kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je dominantou historického centra Banskej Štiavnice na rozmedzí Radničného námestia a Námestia sv. Trojice. Bol postavený v rokoch 1488-1491. Do roku 1500 sa pracovalo na jeho vnútornej výzdobe.

Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov.

Zo zariadenia kostola z 15. storočia sa zachoval kríž, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dielne domáceho majstra z konca 18. storočia. Pôvodný hlavný oltár pochádzal z dielne tajomstvami zahaleného Majstra M. S. Dve nádherné sochy sv. Barbory a sv.

Kostol sv. Kataríny bol označovaný aj ako “slovenský” alebo ako “kostol baníkov”. Postavený bol pri radnici na spojnici hlavných ciest v druhej polovici 15. storočia. Príchod z Kmeťovej ulice na Radničné námestie je výnimočný. Privítajú vás veže Kostola sv.

Radničné námestie sa rozprestiera okolo radnice, kostola sv. Kataríny a Fritzovho domu. Nie je to tradičné námestie, aké poznáme z iných miest, nejde o rozsiahle ohraničené priestranstvo, o to je však zaujímavejšie. Dnešná podoba námestia vznikla postavením radnice a kostola sv. Kataríny koncom 15. storočia, kostol oddelil túto časť dnešného historického centra od Námestia sv. Trojice.

Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“.

Veľké úspechy a bohatstvo plynúce z banskoštiavnických baní spôsobilo rozvoj umenia a architektúry v druhej polovici 15. storočia. Už v tomto období stáli v Banskej Štiavnici 2 chrámy bazilikového typu z 13. storočia, ktoré poukazovali na veľkosť mesta: Farský kostol Panny Márie (terajší Starý Zámok) Dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (terajší Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie) V meste sa ešte nachádzal gotický špitálsky Kostol sv. Alžbety postavený pri mestskej nemocnici v 14. storočí. Keďže Farský kostol Panny Márie bol kostolom pre nemeckých ťažiarov, tzv. waldbürgerov a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša pre ostatných obyvateľov mesta a mestskú chudobu, Kostol sv.

Neskorogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z kameňa na nezastavanej ploche v samom centre mesta pri radnici v rokoch 1488-1491. Práce na stavbe boli ukončené v roku 1500 a dokončený kostol vysvätil 16. novembra 1500 Gregor, biskup Severínsky, vikár ostrihomského arcibiskupstva.

Kostol sv. Kataríny sa v meste vybudoval ako náhrada za farský kostol, ktorý sa zmenil na pevnosť „Starý zámok“.

Kostol je jednoloďový, s neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou, ktorá plynule bez víťazného oblúka prechádza z lode kostola do presbytéria. Ide tak o ojedinelý typ sakrálnej stavby na Slovensku, v ktorej sa prelínajú princípy doznievajúceho gotického slohu s nastupujúcim renesančným slohom.

Klenbové rebrá dosadajú na kamenosochárske figurálne konzoly. Smerom od východu sú na týchto figurálnych konzolách zobrazení anjeli, ktorí nesú znaky Ježišovho umučenia (kríž, šatka, stĺp), ďalej je zobrazená sv. Katarína a sv. Barbora a ostatné figurálne konzoly v západnej časti kostola znázorňujú významných ľudí, ktorí sa pričinili o stavbu kostola (architekt, vedúci stavebnej huty, miestny farár, kazateľ).

Na severnej a južnej strane kostola sa nachádza päť bočných kaplniek, ktoré sú o polovicu nižšie ako samotný kostol a sú vložené medzi oporné piliere. Každá kaplnka je zaklenutá iným druhom sieťovej klenby ukončenej konzolami a tiež kamenárska výzdoba okien je v každej kaplnke iná. Na západnej strane kostola bola vybudovaná dvojstupňová neskorogotická empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a bohatých mešťanov.

Ku kostolu bola v roku 1555 pristavaná západná renesančná predsieň. Vchod do kostola z predsiene zdobí kamenný portál, ktorý bol do postavenia predsiene hlavným vchodom do kostola. Nad týmto portálom sa nachádza maľba s trojicou erbov - uhorským, mesta Banská Štiavnica a medzi nimi dole je menší erb hlavného donátora stavby Pavla Rubigalla.

Obdobie reformácie negatívne vplývalo na pomery katolíckej cirkvi v meste. V rokoch 1580-1672 patril kostol evanjelikom. V tomto období bola pozdĺž celej lode kostola nad lomenými oblúkmi zriadená drevená empora. V Banskej Štiavnici bolo v tom čase početné nemecké obyvateľstvo, ale Slováci dostali svojho kazateľa do tohto kostola v roku 1658 a práve od tohto roku sa Kostol sv.

V roku 1776 ku kostolu pristavali z vonkajšej strany presbytéria medzi dva oporné piliere barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého.

Interiér a Umelecké Diela

Pôvodné zariadenie kostola bolo neskorogotické, z ktorého boli do súčasnosti zachované tieto pamiatky:

• Socha ukrižovaného Krista: Je umiestnená v severnej predsieni kostola. Jej vznik sa datuje do obdobia polovice 90. rokov 15. storočia.
• Socha Madony: Je umiestnená sekundárne na severnej stene kostola. Ide o typ Panny Márie Nanebovzatej, nesenej anjelmi do neba. Jej autorom je majster s iniciálkami M.S. z roku 1506.
• Kamenná krstiteľnica: Nachádza sa v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Bola aj na celosvetovej výstave gotiky v Paríži v roku 2010.
• Nástenná maľba posledného súdu: Je najvzácnejšou súčasťou tohto kostola a pokrýva celú plochu južnej steny presbytéria. Bola odhalená pri poslednej rekonštrukcii kostola v rokoch 1971-1973.

V 18. storočí bol interiér kostola z väčšej časti pozmenený na barokový zásluhou jezuitského rádu, ktorý prevzal kostol v roku 1692. Z tohto obdobia sa nám zachoval barokový hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727. Hlavný oltár je riešený ako stĺpová architektúra so štítovým nástavcom. Na oltári je umiestnený obraz od tirolského majstra Johanna Georga D. Grossmaira znázorňujúci Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. V nástavci je menší obraz Boha Otca. Na postranných konzolách je vľavo socha sv. Barbory a vpravo socha sv. Margaréty.

Všetky barokové oltáre, okrem hlavného, boli vymenené za neogotické drevené oltáre domácich alebo tirolských dielní. Z tohto obdobia pochádza aj súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou od tirolského rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu.

Z obrazov tohto obdobia sa nám zachovala maľba Zvestovanie Panne Márii a obraz Betlehemu. V roku 1900 boli postavené aj súčasné dva nad sebou stojace chóry a taktiež nový organ neogotickej architektúry z cisársko-kráľovskej organovej dielne bratov Riegerovcov v Budapešti.

Vitráže

Z roku 1894 pochádzajú farebné okná presbytéria a z roku 1907 farebné vitráže bočných kaplniek, na ktorých je po maďarsky napísaný darca:

• Vo vstupnej predsieni je farebná vitráž Baránka Božieho spolu s postavami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. Bola zhotovená z milodarov veriacich.
• V kaplnke s oltárom Piety je farebná vitráž sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bola darovaná zamestnancami tabakovej továrne v Banskej Štiavnici.
• V kaplnke s oltárom sv. Jána Evanjelistu je farebná vitráž znázorňujúca sv. Dominika a Pannu Máriu s Ježiškom. Bola darovaná Ružencovým spolkom v Banskej Štiavnici.
• V kaplnke s oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je farebná vitráž Najsvätejšej trojice. Bola darovaná Jánom Flautnerom, mlynárom z Banskej Štiavnice.
• V kaplnke s oltárom sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu, je farebná vitráž znázorňujúca Zvestovanie Panne Márii. Bola darovaná Štiavnicko-rovnianskym sociálnym a pohrebnickým spolkom.
• V kaplnke s oltárom sv. Jána Nepomuckého je farebná vitráž znázorňujúca sv. Juraja a sv. Ambróza.

Kostol sv. Kataríny bol viackrát renovovaný (v rokoch 1851, 1887, 1905), naposledy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol správcom farnosti v Banskej Štiavnici páter Karol Benovic SVD. V kostole bola vtedy objavená rozmerná kompozícia Posledného súdu, odhalená na ploche cca 98 m2, ktorá sa svojou mimoriadnou hodnotou a unikátnosťou koncepcie zaraďuje k špičkovým prejavom európskej neskorogotickej produkcie nástenných malieb. V roku 2013 sa uskutočnil dendrochronologický výskum krovu nad loďou kostola.

Kostol má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých ulíc - dnešného Námestia sv. Trojice a Ul. Andreja Kmeťa. Kostol vznikol v období prosperity mesta v 15. storočí. Iniciátormi výstavby kostola boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, ktoré vlastnili domy na Námestí sv. Trojice.

Kostol je zasadený do prudkého svahu a je orientovaný pre stredovek netypicky - s presbytériom na južnej strane. Kostol upúta ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a jeho vnútorný priestor so súkromnými kaplnkami medzi opornými múrmi pôsobí ucelene a jednotne, čo zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva tých čias. O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napr. jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby alebo bohato zdobená krstiteľnica.

Z pôvodnej výzdoby a vybavenia sa zachovala monumentálna freska Posledného súdu v presbytériu, neskorogotické plastiky Madony a Ukrižovaného Krista a krov zo 17. storočia. Barokové úpravy sa kostola dotkli len v malej miere a v dnešnom interiéri najvýraznejšie pôsobí drevený barokový oltár a neogotické bočné oltáre kaplniek.

tags: #dreveny #kostol #banska #stiavnica