Pracovali podľa osobitného pracovného poriadku. Pracovali v skupinách, ktoré sa volali „dingy“ a pozostávali z 5-10-15 robotníkov. Zárobok sa im vyplácal kolektívne. Mali len osobný majetok, všetko ostatné, čo užívali, bolo štátne. Od zamestnávateľa dostávali pozemok na postavenie domu, palivové drevo, pozemky a pastvu na chov dobytka. Tieto boli často prideľované na lesnej pôde po holorube lesa, na dva-tri roky, kde si mohli zasadiť zemiaky, alebo zasiať obilovinu.
V prítomnej dobe to bolo už pre štát zaťažením, preto po dlhých jednaniach okolo r. 1942 vyriešili situáciu tak, že všetky intravilárne pozemky ako aj pôdu daroval štát tým, ktorí ju práve užívali. Na výmenu služobnosti paliva dostala obec istú výmeru lesa. Týmto zaniklo osadníctvo.
Farnosť bola zriadená ako miestna kaplánka r. 1786 a 1806 povýšená na faru. Predtým chodil páter piarista z Brezna. Kaplánska stanica musela byť pre populáciu zriadená skoro po systemizácii fary. R. Patrónom bola lesná komora, potom čsl.
Architektúra a Rozmery Kostola
Kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie stojí na vŕšku.
Rozmery: d. 25m, š. 10m, v 7,5m. Svätyňa je loď starého kostola, kruhového tvaru. Víťazný oblúk je elipsovitý, loď obdialníková. Má rovnú železobetónovú povalu, vo svätyni hladkú, v lodi kazetovú. Okná lode sú ozdobené krásnou sklomaľbou. Vzadu je betónový organový chór. Veža je v priečelí starého kostola, je nízka s barokovou helmicou a v nej je malý zvon.
Do roku 1735 stála tu drevená kaplnka. Vtedy už bola nedostatočná. Panovníčka povolila už vtedy, aby sa tu postavil kostol. Ale uskutočnilo sa to len r. 1786. Postavili ho vo forme rotundy, skorej to bola len kaplnka, ako kostol. Veriaci na svoj náklad ho r.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého stojí v dedine. Bola postavená r. Fara bola postavená r. 1786, okolo r. 1800 zväčšená. R. 1948 - 1949 túto budovu zbúrali a novu na náklad patróna a veriacich postavili. Hospodárske budovy postavili veriaci na svoj náklad r.
Zmeny a Vývoj Kostola
Pri prestavbe kostola bol zmenený titul kostola na Nanebovzatie P. Márie, vzhľadom na to, že sviatok narodenia bol len festum chori. Zvonica bola pôvodne drevená. Keď r.1925 zadovážili nové zvony, postavili murovanú zvonicu. R. Kostol bol celkom nedostatočný, sotva pre 150 veriacich. Tých však bolo 2400. Niektorí ľudia nechodili vôbec do kostola, lebo tam nebolo pre nich miesta.A predsa zväčšenie kostola narážalo na takmer neprekonateľné ťažkosti. Nebolo ani peňazí, ani ochoty. Bolo to v čase hospodárskej krízy, nezamestnanosti. Vo farnosti bolo aj 600 nezamestnaných. Tí, čo pracovali, mali biedne zárobky. SF Zarevúcky, hoci aj videl túto biedu, predsa ho viac zaujímala duchovná bieda, preto aj v takých nepriaznivých podmienkach sa len odhodlal stavbu uskutočniť. Začala sa konať vnútorná zbierka, lebo iných možností nebolo na získanie peňazí. Bolo to r. 1936.
Horliteľky sv. ruženca začali vyberať mesačne príspevky po 50 halierov. Ale ľudia dávali viac 5-10-20 K. Koncom roku 1937 bolo už 40 tisíc. Medzinárodná situácia bola hrozivá, každú chvíľu mohla vypuknúť vojna a aj vypukla. SF mal aj za takýchto okolností odvahu začať so stavbou. Ľudia boli všelijakí, väčšina bola proti stavbe. Jedni zo strachu, iní zo skúposti a našli sa aj zlomyseľníci.
Keď sa už stavba mala začať, prišli viacerí pospolu a varovali SF: „Nepoznáte, akí sú naši ľudia!“ - Bolo to povážlivé, lebo celé dielo išlo skrachovať. Spoliehal sa však na P. Boha, lebo potreba pre náboženský život bola viac ako naliehavá. Za takýchto okolností sa však nedal vystavať krásny chrám. Preto ty, ktorý sa pozeráš na kostol, nekritizuj, lebo celé dielo sa len s nevypovedateľnou námahou stvorilo. Boh však dielo požehnal a zahanbil neprajníkov.
Stavba sa skončila a napodiv ani dlžoba nezostala. Farníci, keď sa začalo so stavbou, ochotne obetovali aj peniaze aj prácu. Stavba pokračovala aj cez nepriazeň: v máji bola vyhlásená čiastočná, v septembri úplná mobilizácia. Keď vypukla vojna r.1939, kostol bol už benedikovaný. Našli sa ochotní ľudia, ktorí sa vybrali po Slovensku, zbierať milodary na stavbu. Nazbierali 6000 K. Bola to len malá suma, ale ich treba obdivovať, čo všetko skúsili a čomu sa obetovali.
Nenábožne sa zachovala kapitula, ako správa náboženských základín, ktorá odmietla požičať na stavbu kostola nie veľkú sumu, ktorú od nej žiadali veriaci. Náklad na stavbu činil 193.000 K, okrem robotníckych a povozníckych prác, ktoré venovali farníci zadarmo. Príspevok určený na jednu rodinu činil 300 K a 50 K na práce, ak si ich niekto chcel vymeniť. Spolu 350 K. To sa nezdá mnoho, ale bolo to v tom čase dosť. Všetci boli takí, ktorí žili z ruky do úst.
Pri stavbe pracovala aj zlomyseľnosť, keď akýsi zlosyn vybral z lešenia kramle. Lešenie sa zrútilo; niektorí robotníci boli poranení a najťažší úraz utrpel kurátor Ľudovít Libič, vedúci robotníckych prác pri stavbe, ktorý utrpel zlomeniny rúk a nôh a ťažký otras mozgu. Bol to ťažký úder, lebo ten človek bol zlatý pri tej stavbe, On z mnohých mal odvahu začať stavbu, mal rozhľad aj pri organizovaní práce, aj slovo medzi ľuďmi.
Stavbu projektoval a previedol Ing. Stanislav Uher z Brezna. Kostol je len benedikovaný. Benedikciu previedol František Mesík, generálny vikár biskupský na sviatok Nanebovzatia Panny Márie r. 1939. Dva týždne pred vypuknutím druhej vojny. Kostol postupne zariaďovali, vymaľovali.
Slovensko 2025: TOP 20 drevených kostolov, ktoré nesmieš vynechať!
Kostol sv. Stojí vedia farského zo severnej strany. mestskej hradby, južná, priečelná je spojená s Matejovým domom. nepravidelný lichobežník. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. víťazný oblúk. pri prestavbe odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. poukazuje hlavný portál ozdobený presekávanými prútmi. jedno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou /1911/.