Dnešný deň slávime Turíce, Zoslanie Ducha Svätého. Teda môžeme povedať, že slávnosť Turíc nás vedie k dynamizmu duchovného života; k tomu, aby sme prinášali ovocie opravdivého kresťanského života.
Zoslanie Ducha Svätého
Duch Svätý a Premena
V evanjeliu sme počuli, ako apoštoli plní strachu boli za zatvorenými dverami. Bratia a sestry, ako premieňa Duch Svätý nás? Sme odvážni nositelia svojho životného poslania, povolania?
Je veľmi bežné aj slovné spojenie „naplnenie“ Duchom - zvlášť v Lukášovom evanjeliu a v Skutkoch apoštolov. Ale ako môžeme byť naplnení Duchom, keď už Duch žije v nás?
Krst v Duchu Svätom alebo naplnenie Duchom Svätým je skôr niečo ako uvoľnenie Ducha Svätého v našom živote. Pápež František hovorí o Duchu, ktorý obnovuje naše srdcia i Cirkev - prebúdza v nás silu a vieru a umožňuje nám novým spôsobom zakúšať Boha.
Obnovujúca a premieňajúca moc Ducha nám môže pomôcť odmietnuť pokušenie a povedať „áno“ Ježišovi. Taktiež platí, že čím častejšie mu hovoríme svoje „áno“, tým väčšmi sa náš život mení.
Podľa Ježišovho prísľubu Duch Svätý tieto fakty berie a „zvestuje“ nám ich novým a živým spôsobom (porov. Jn 16, 14).
Pokánie a Vnútorná Premena
Proces vnútornej premeny, ktorú v nás realizuje Duch Svätý, začína pokáním. Dnešný človek potrebuje vnútornú premenu rovnako naliehavo ako ľudia v dobe Ježiša Krista, a preto potrebujeme poznať podstatu pokánia.
1. Pokánie znamená začať sa vidieť tak, ako nás vidí Boh, znamená pochopiť, že sme od Boha skutočne vzdialení (Iz 53,5), že sme hriešni viac, ako si vieme pripustiť (Žalm 51,5-7) a že si právom zaslúžime večnú smrť (Iz 6,5). To je jedna strana.
Pokánie však znamená pochopiť aj Božiu lásku, ktorá nás môže zachrániť. Dávid aj márnotratný syn začínajú túžiť po zmene aj preto, že spoznali Božiu lásku a vedeli, že je ochotný ich prijať a odpustiť im.
2. K ozajstnej ľútosti niekedy patria aj slzy, avšak za nimi je aj túžba po skutočnej zmene. Boh je ochotný zahladiť minulosť za predpokladu zmeny v budúcnosti.
3. Už starozákonný prorok Izaiáš napísal: „Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlosť svojich skutkov zpred mojich očí, prestaňte zle robiť!
4. Grécky výraz Metanoia, ktorý máme preložený ako pokánie, znamená „zmena zmýšľania“. Vyznanie a pokánie sa neodohráva len na rovine slov, ale vychádza zo srdca, z vnútra ľudskej bytosti.
5. Pravé pokánie znamená nápravu a potom vernú službu z vďačnosti a lásky. Pravé pokánie dokáže udržiavať tesné spoločenstvo človeka s Bohom a tiež medzi ľuďmi navzájom.
Biblia píše: „Vstúpil do seba“ , „Prišiel sám k sebe“.
ZNOVUZRODENIE JE ZMENA, KTORÚ V ŽIVOTE ČLOVEKA ROBÍ DUCH SVÄTÝ. Táto premena zasiahne celého človeka: jeho myslenie, vôľu, city, poznanie, skúsenosť, konanie, prácu, záľuby, vzťahy… Biblia túto zmenu považuje za NAJVÄČŠÍ DÔKAZ PRAVDIVOSTI VZDELÁVANIA O BOHU.
Dnešný svet, ľudské sklamania v láske a medziľudských vzťahoch nepotrebujú toľko dôkazov o Božej existencii ani dôkazy o stvorení sveta za šesť dní, ako potrebujú vidieť Boží zázrak pri premene človeka.
Duch Svätý a Zjednotenie
A napokon: Duch Svätý nás zjednocuje. Dnešný deň je najväčší sviatok Cirkvi, lebo slávime jej zrod, jej narodeniny.
Veď v ten deň na Petrovo kázanie jeho poslucháči „prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší“ (Sk 2,41). Cirkev sa rýchlo šírila cez apoštolov a ich spolupracovníkov a začali vznikať malé spoločenstvá.
Dar Ducha tvorí jednotu jazyka, čím ukazuje na univerzálnosť poslania apoštolov a Cirkvi až po samý kraj sveta. Na Turíce hovorí každý svojím jazykom, ale všetci rozumejú a stanú sa jediným novým ľuďom.
Boh je v Cirkvi prítomný prostredníctvom Ducha ako pôvodcu života spoločenstva a apoštolského života, ktorého poslaním je komunikácia evanjelia, ako prameňa rozmanitosti a záruky jednoty v komunite veriacich, ako prameňa bratského odpustenia a zmierenia, ako energie, ktorá živí poslanie Cirkvi.
Tým, že Duch je pôvodcom osobných darov, ich vlastníctvo môže spôsobiť v komunite napätia. Preto kto neslúži Ježišovi stále viac, nemôže sa klamať, že je duchovným človekom.
Na druhej strane, všetky prijaté dary v sebe zahrňujú tiež zodpovednosť v rámci spoločného života: rozdielnosť je v službe spoločenstva.
Spoločné žitie nášho dobrodružstva viery nás zaväzuje na jednej strane k veľkodušnosti, na strane druhej k neustálej novosti. Keď sa nesnažíme budovať všetko, mnohorakosť sa stane princípom rozkladu organizmu.
Babylon verzus Turíce
Je veľmi zaujímavé čítať dnešnú realitu vo svetle týchto opačných modelov. Stačí si všimnúť, o čom sa rozprávajú stavitelia Babylonu a o čom rozprávajú apoštoli na Turíce.
Prví si medzi sebou hovoria: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi“ (Gn 11, 4). Naopak, apoštoli na Turíce ohlasujú veľké Božie skutky. Nemyslia na to, aby si utvorili meno, chcú urobiť meno Bohu.
Babylon a Turíce sú dve stále otvorené a aktívne staveniská dejín. Každá ľudská iniciatíva, občianska alebo náboženská, súkromná alebo verejná, stojí pred voľbou: byť Babylonom, alebo byť Turícami.
Zvoliť si buď uplatnenie seba na úkor druhých, ktoré vedie k sociálnemu rozkladu, alebo uplatnenie druhých, čo vedie k jednote.
Po tom, čo sa Pavol zaoberal rozličnými otázkami, ktoré vzišli zo života komunity v Korinte, pojednáva o realite chariziem.
Babylonská veža
Ako Viem, Či Je Vo Mne Duch Svätý?
Je možné žiť kresťanský život a nebyť naplnený Duchom Svätým. Byť kresťanom znamená mať Ducha Kristovho.
V liste Efezanom 5:18 sa Pavol venuje kresťanom, ktorí majú Ducha Svätého. Vieme to podľa toho, že v 1. kapitole povedal: " V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy. " (Efez. 1:13-14).
Inými slovami, byť naplnený Duchom znamená byť rôzne posilňovaný Duchom podľa okolností daných Bohom. Jedným z účinkov tejto mimoriadnej, vzácnej, mocnej a nezvyčajnej skúsenosti naplnenia Duchom Svätým je, že sme pripravenejší, slobodnejší a odvážnejší v našom svedectve o Kristovi.
To, že máme Ducha Svätého, je dôkazom toho , že sme kresťania. Nemôžete byť kresťanom, ak nemáte Ducha. Neexistujú kresťania, ktorí nemajú Ducha Svätého.
V akom stave sme boli pred obrátením nám musí byť jasné z Biblie. Nemali sme schopnosť ani moc zmeniť svoju vôľu, srdce, myseľ. Boli sme úplne vzdialení od Boha. Ako sme teda prijali Ducha Svätého? Bol to zázrak.
Duch vám otvoril oči (Skut. 16:14). Boh všemohúco zažiaril vo vašom srdci, aby ste videli svetlo evanjelia o kráse a sláve Krista (2.Kor. 4:6). Namiesto nepriateľstva voči Bohu ho milujete a chcete sa mu páčiť. Namiesto pochybností, podozrievavosti a zatvrdnutosti vidíte jeho zasľúbenia ako pravdivé a dôverujete im. Takto viete, že ste živí, že ste sa obrátili, že máte vieru. Takto viete, že Duch Svätý je vo vás. Nič z toho by sa nedialo, keby vo vás nepôsobil zázrak Božieho Ducha.
Položte si túto otázku: Žasnete nad zvrchovanou Božou milosťou, že sa každé ráno prebúdzate ako veriaci v Krista? Žasnete? Skutočná spasiteľná viera je dôkazom číslo jeden, že ste znovuzrodení.
Pápež František to zdôraznil v rannej svätej omši v Dome sv. Marty, pričom sa zameral na svätého Pavla, ktorý bol schopný evanjelizovať „non-stop“, pretože jeho srdce čerpalo vytrvalosť a pevnosť z Ducha Svätého.
Ježiš nám hovorí, že Duch Svätý, poslaný od Otca, nás naučí všetkému a pripomenie nám všetko, čo on povedal. Srdce svätého Pavla je teda zakotvené v Duchu Svätom, v tomto dare, ktorý nám poslal Ježiš.
Jedine Duch Svätý dá pevnosť našim srdciam. Osoží nám uvedomiť si, že máme krásny dar, ktorý nám zanechal Ježiš, Ducha sily, rady, ktorý nám pomáha napredovať uprostred každodenných udalostí.
S istotou, že klebety, závidenie a žiarlivosť nemôžu nikdy priviesť ku svornosti, k súladu alebo k pokoju. Aj v tomto prípade ten, kto korunoval toto porozumenie, bol Duch Svätý. A toto nám dáva pochopiť, že keď sa zveríme Duchu Svätému, aby nás viedol, on nás privádza k harmónii, jednote a rešpektovaniu rozličných darov a talentov.
Treba veľa študovať, musíme študovať Katechizmus, ale samotné štúdium nestačí na to, aby sme spoznali Ježiša. Samotné myšlienky nedávajú život a kto ide touto cestou izolovaných myšlienok, skončí v bludisku a nevymotá sa z neho!
Prvé dvere: modliť sa k Ježišovi. Štúdium bez modlitby nie je na nič. Modlite sa k Ježišovi, aby ste ho lepšie spoznali. Druhými dverami je oslava Ježiša. Modlitba nestačí, je nevyhnutná radosť zo slávenia. Oslavovať Ježiša v jeho sviatostiach, pretože tam nám dáva život, silu, pokrm, útechu, zmluvu, dáva nám poslanie. Treťou bránou je napodobňovanie Ježiša.
Neexistuje kresťan bez Cirkvi, kresťan, ktorý kráča sám, pretože aj Ježiš kráčal cestou spolu so svojím ľudom. Kresťan nie je osamotená monáda, ale patrí k ľudu, k Cirkvi.
Keď si Ježiša a kresťanstvo vyberieme ako cestu, to je to, čo nás spája navzájom. Ovocím všetkého je láska. To je najdôležitejšie. Ak ma Duch Svätý nevedie k láske, je to len niečo umelé a nefunkčné.
Pán Boh robí mnohé veci inak, ako by sme očakávali. A to treba prijať, on je Boh. On má iné spôsoby fungovania.
Ľudia, ktorí sú uzavretí pred vnímaním duchovného sveta, budú stále na nás veriacich pozerať ako na bláznov. A to nielen pri Duchu Svätom.
Praktické Dôsledky Pôsobenia Ducha Svätého
Je úžasné, bratia a sestry, že pôsobenie Svätého Ducha sa neobmedzuje len na duchovnú oblasť človeka a kresťanského spoločenstva, ale priamo zasahuje a ovplyvňuje aj hmotnú - materiálnu oblasť.
Je úžasné, ako Duch Svätý menil a transformoval zmýšľanie prvých kresťanov. Duch Svätý im dal poznať, že všetko, čo máme aj v materiálnej oblasti, nie je nič iné ako požehnanie od Boha.
Prví kresťania sa dokázali spoľahnúť na Božie zasľúbenia a vedeli, že ich potreby budú naplnené.
Turíce
Kde je Duch Boží, tam prichádza zjednotenie. Takto zlé je to aj v evanjelickej cirkvi v týchto časoch. Je nás málo a čím ďalej menej, a sme pritom ešte aj rozdelení, nejednotní.
Duch Svätý vedie k pravidelnému pestovaniu života s Bohom. Pokiaľ svoj vzťah s Bohom nepestuješ deň čo deň, tlmíš v sebe pôsobenie Ducha Svätého.
Večera Pánova napĺňala prvých kresťanov plesaním, radosťou a úprimnosťou. Drahý brat, milá sestra, tešíš sa, keď môžeš pristúpiť k Večeri Pánovej? Je v tej chvíli tvoje srdce naplnené radosťou a úprimnosťou vďačnosťou voči Bohu?
Úprimná viera v Duchu Svätom a z Ducha Svätého, ktorá ide ruka v ruke aj s praktickým ovocím Ducha Božieho v každodennom živote - tú si okolie musí všimnúť.
Štedrosť, obetavosť, jednomyseľnosť, každodenný kontakt s Bohom, radostné prežívanie viery nielen v chráme, ale aj v súkromí, obľúbenosť medzi ľuďmi a úprimný záujem o druhého človeka. To sú, bratia a sestry, ďalšie praktické dôsledky i dôkazy pôsobenia Božieho Svätého Ducha.
Znovuzrodenie a Pôsobenie Ducha Svätého
V tých skutočne znovuzrodených ľuďoch prebýva Duch Svätý (Ján 3:5). Čo to vlastne znamená, že Duch Svätý prebýva v nás? V zásade to znamená, že Duch Svätý nás usvedčuje z hriechu a poukazuje na Kristovu morálnu dokonalosť.
Prvým krokom vo vzťahu s Bohom je rastúce usvedčenie na základe viery. Viera nás zmocňuje k tomu, aby sme stále viac videli pravdu Božími očami, z Božej perspektívy. Máme možnosť „okúsiť a spoznať, že dobrý je Hospodin!“ (Žalm 34:9). Znovuzrodenie v nás vzbudzuje narastajúcu túžbu po duchovných pravdách.
Výsledkom bolo moje usvedčenie z môjho hriechu a následná vďaka za nesmiernu hĺbku Božej lásky a milosti. Toto je spôsob, akým ku nám prehovára Duch Svätý. Toto sa môže stať kdekoľvek, či už pri čítaní Písma, počúvaní kázne, pri behu, šoférovaní alebo aj pri vysávaní obývačky.
Pri diele posvätenia Boh nikdy nevynecháva myseľ. Hoci usvedčenie, ktoré poukazuje na znovuzrodenie, prechádza mysľou, napriek tomu začína v srdci.
Stále viac a viac upriamujeme svoje srdcia na Boha samotného, nie len na Jeho dary. Stále viac sa On sám stáva radosťou v našich srdciach.
Je to narastajúce usvedčenie v srdci z Božej dobroty a z toho, že môžem dôverovať Jeho zasľúbeniam a s istotou Mu slúžiť. Toto presvedčenie o Božej dobrote vždy bude viesť k poslušnosti voči Nemu, aby mohlo byť oslávené a vyvýšené Jeho meno.
Vedľajším efektom znovuzrodenia je motivácia k tomu, aby sme boli podobní Kristovi vo svätosti a spravodlivosti. Naše srdcia nemôžu pociťovať rastúce usvedčenie z Božej slávy bez toho, aby túžili po napodobňovaní toho, čo vidia.
Miluješ a dôveruješ Kristovi dnes viac ako pred desiatimi rokmi? Túžiš byť Mu podobný stále viac a viac? Stal sa On tvojím pokladom na poli, pre ktorý by si boli ochotný všetko predať? Je vidieť v tvojom živote zmenu? Nepýtam sa, či si dokonalý, ale či sa tvoj život mení?
Ako nechať Ducha Svätého viesť tvoj život?
Ľudia, ktorí sú znovuzrodení sa cítia čoraz viac nehodní. Pociťujú stále intenzívnejšie svoju vlastnú hriešnosť a preto sú stále viac a viac závislí na Kristovi a Jeho milosti. Toto je charakteristické pre každého, kto znovuzrodením prešiel zo smrti do života.