História obce by nebola úplná bez vykreslenia peripetií náboženského života obyvateľov obce v priebehu uplynulých storočí. V súčasnej dobe má obec cca 110 obytných domov, v ktorých žije 469 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 31.12.2015). Obec tvorí cca 249 rímskokatolíkov a cca 220 evanjelikov a. v.
V dvanástom až trinástom storočí - v období po tatárskom vpáde nastalo osídlenie terajšieho Slovenska nemeckými osadníkmi. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj názov obce Nemcovce, podľa národnej príslušnosti osadlíkov. Už prvá písomná zmienka o obci z roku 1364 hovorí o tomto názve.
Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Šarišsko-zemplínskom senioráte, do roku 1952 v Šarišskom senioráte, vznikol v druhej polovici 16. storočia. Pravdepodobne ako fília Prešova, Kapušian a Chmeľova, ako samostatný zbor od roku 1636.
V katastri obce Nemcovce bol v roku 1973 dokončený výskum slovanského sídliska z velkomoravského obdobia. Sídlisko sa nachádzalo juhovýchodne od obce v časti chotára Dluhe. Objaven tu boli obydlia, črepy a keramika slovanského charakteru z 9. storočia.
Východnejšie od dediny Mlynská sa v písomnostiach z roku 1281 vyskytuje zmienka o majetku Gerendel, keď Germanovým synom boli násilne odcudzené majetky Gerendel. V tejto časti chotára bolo usadené strážne obyvateľstvo na spojnici medzi Kapušanmi a riekou Topľa. V druhej polovici 13. storočia sa dedina vyľudnila a viac sa po týmto názvom neuvádza.
V druhej polovici 16. storočia Nemcovce patrili Kapyovcom, ktorí mali sídlo v Kapušanoch. Obec sa spomína pod názvom Kapy - Nemethfalue. V 18.
Od druhej polovice 19. storočia vlastnili v obci majetky Ghilányovci a veľké pozemkové vlastníctvo mal v katastri obce aj barón Sennyey. V tomto období boli domy v obci prevážne drevené. Kamenné stavby boli iba evanjelický kostol, evanjelická fara, mlyn a krčma.
Prvý kostol používal zbor do roku 1786, druhý kostol, vybudovaný r. 1786, pre zlý stav r.1914 zbúraný, terajší kostol postavený 1961. Fara 1989. Nachádza sa tu evanjelický a.v. kostol (1961) s farou (1989) a rímskokatolícky kostol sv.
Po novembrových udalostiach roku 1989, keď náboženská sloboda sa znova prebudila sa chopili aj občania našej obce príležitosti. V decembri 1989 začína slobodná aktivita cirkevného života. Medzi katolíkmi v obci sa začína hovoriť o možnosti výstavby kostola. V tom čase bolo v obci už vyše 70 katolíckych rodín.
Po dvadsiatich rokoch stavbu legalizovali a začali s výstavbou. Nadšenci, ktorí položili základy pomaly zostarli, nová generácia sa chytila do práce s nadšením. Každý z veriacich sa svojim spôsobom pripojil k výstavbe a to či už finančnou čiastkou alebo manuálnou prácou.
Najväčšia ťarcha pripadla na finančný rozpočet cirkevného zboru Nemcovce ale zbierkami prispievali aj veriaci z iných obcí. V rámci odškodnenia štát prispel na dostavbu chrámu čiastkou 545 000 korún. Rok 1992 bol už iba rokom dokončovania a dňa 13.9.1992 bol chrám slávnostne posvätený.
Presne o 9. hod. sa sprievod z kultúrneho domu vybral smerom ku kostolu. Pred kostolom vítala sprievod krojovaná mládež s podnosom na ktorom bol kľúč od kostola. Uvítaciu reč mal Juraj Baláž z Lipník, ktorý na záver svojej reči odovzdal kľúč vtedajšiemu generálnemu biskupovi Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.
Za spevu detského spevokolu, ktorý viedla p. Gdovinová vošli do prázdneho chrámu kde sa za prítomnosti ostatných duchovných Jána Midriaka - seniora šarišsko-zemplinského seniorátu, p. farára Mgr. Jána Gdovina a ďalších predstaviteľov cirkvi (napr. bývalý p. farár Tomáš Semko pod vedením ktorého sa začal chrám stavať, predstaviteľ rímsko kat. cirkvi dekan z Kapušian Andrej Murenko, kňaz pravoslávnej cirkvi z Prešova Emil Jarkovský a iní ) začali prvé služby Božie.
Spred kazateľnice zazneli z úst p. farára Gdovina slova poďakovania Štefanovi Pankuchovi, Jánovi Šalamúnovi, Milanovi Mariňákovi a ostatným aktívnym veriacim - p. Petričovi st., p. Matuščákovi st., Andrejovi a Tomášovi Pankuchovím, p. Kostúrovi st., p. Majerovi st., p. Márii Pankuchovej, ktorá vyšívala plachty a za pomocné ruky všetkým ostatným nespomenutým veriacim.
V tento tak významný deň sa na vysviacke zúčastnilo cca 3000 ľudí z rôznych cirkevných zborov, spevokoly a iní veriaci.
Pri oltári, na ktorom sa koná najsvätejšia obeta, bolo niekoľko desiatok tabúľ - základných kameňov pre výstavbu nových kostolov na Slovensku. V tom istom čase sa rozbehla aj zbierková činnosť veriacich pre zabezpečenie financovania výstavby.
Už počas výstavby, keď už bolo známe patrocínium kostola Premenenia Pána, sa dňa 6. augusta 1993 uskutočnila ešte v rozostavanom kostole slávnosť posvätenia základov za účasti nového správcu farnosti vdp. Andreja Murenka. Slávnostnú sv. omšu celebroval Mons. Bernard Bober, pomocný košický biskup.
Na konci leta 1998, stavba kostola finišovala a bol určený termín konsekrácie kostola Premenenia Pána na deň 13. september. Hoci počasie veľmi neprialo, celý deň vytrvalo pršalo, slávnosť bola vyvrcholením niekoľkoročného úsilia kresťanov v Lade pod vedením duchovného otca Mgr. Andreja Murenka.
Slávnostný sprievod z kultúrneho domu išiel o 10.00 hod. až pred uzamknutý kostol, kde mal uvítací príhovor Ing. Václav Mihok. Slávnostného aktu sa zúčastnili ďalší 9 kňazi, dvaja bohoslovci a ako hosť aj farár evanjelickej cirkvi Mgr. Ján Gdovin.
V záverečnej reči Ing. Rudolf Slávik poďakoval všetkým veriacim, ktorí priložili ruku k tomuto dielu. Zo zapálených nadšencov spomenieme Ing., Mgr. Ladislava Chromého, Ing. Václava Mihoka, Ing. Rudolfa Slávika, Štefana Sučku, Máriu Chovancovu, Rudolfa Mušku, už nebohých Jána Kaňuka, Jozefa Sirotňáka a iných.
Jeho priestor je veľkoryso riešený a môže pojať až 4-násobne viac, ako je dnešný počet katolíkov v obci, preto môžeme povedať, že jeho riešenie bolo nadčasové. V roku 2009 pribudli k starému zvonu, ktorý bol preložený z pôvodnej drevenej zvonice ďalšie dva zvony, ktoré nesú mená sv. Gorazda a sv. Košických mučeníkov.
Občania našej obce chodili na bohoslužby do susedných obci Šarišskej Poruby a Nemcoviec. Márna bola ochota pracovať na božom chráme, spoločenské pomery sa v 60-tých rokoch obrátili a postihli aj budovanie nášho kostola, ktorí začali naši otcovia a dedovia pod vedením p. farára Tomáša Semka.
9.9.1969 bola oznámená občanom našej obce smutná správa, že stavba je zastavená. Vystavené múry tohto chrámu zarástli burinou, ale túžba veriacich dobudovať chrám zostala nezarastená. Z radu obyvateľov a poslancov MNV po nežnej revolúcii v roku 1989 vzišla myšlienka dokončenia evanjelického chrámu.
Z hľadiska náboženského zloženia v obci žijú občania katolíckeho vierovyznania a evanjelického a.v. Správcom farnosti je Mgr.
Pôvodne obec tvorilo niekoľko osád - „Gerendeľ, Hydekut a Mlynica“, kým sa obyvatelia neusadili na terajšom mieste. Počas niekoľkých storočí obec prešla mnohými zmenami až k terajšiemu stavu.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1364. Nemcovce sa spomínajú pod názvom Nemethfalua v súvislosti s deľbou Komlošského (Chmeľoveckého) panstva. Obec pripadla zemanovi Tomášovi. Obec však zaručene existovala predtým a pravdepodobne bola založená šoltýsom a osadníkmi na zákupnom práve na majetku chmeľoveckých zemanov komcom 13. resp. začiatkom 14. storočia. Vlastník obce, zeman Tomáš a jeho potomkovia, vlastnili dedinu asi do polovice 15 storočia a dali v nej postaviť aj kúriu. Nemcovce boli stredne veľkou dedinou, kde žilo výlučne poddanské obyvateľstvo.
Názov obce je pravdepodobne odvodený od tzv. zákupného (nemeckého) práva, ktoré pri osídľovaní priniesli nemeckí osadníci pri zakladaní nových sídiel. Súčasťou obce bola aj bývala dedina Mlynská, ktorá sa taktiež spomína v súvislosti s deľbou panstva Komloš. V roku 1364 sa vyskytuje pod maďarským názvom Malomfalua (malom=mlyn). Zemania z Chmeľovca si rozdelili dedičné majetky a Mlynská pripadla zemanovi Blažejovi a jeho potomkom. Nachádzalo sa tu mlynské sídlisko. Začiatkom 16. storočia dedina Mlynská zanikla.
Aj týmto nekompromisným postojom vykonal pre evanjelickú cirkev veľkú službu, čo svedčí, že ešte aj dnes je skoro tri štvrtina obce veriacich evanjelického vierovyznania.
Historická obnova kostola
Nižšie je uvedený zoznam cirkevných zborov, ktoré prispeli na obnovu kostola v Nemcovciach:
| Organizácia | Mesto | Okres | Kraj | Číslo | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Betliar | Rožňava | Košický | 31966691 | MK-509/2008/1.1, Betliar, kostol ev.a.v., kazateľnica, č. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Ochtiná | Rožňava | Košický | 31966632 | MK-1033/2008/1.1, Ochtiná, kostol ev.a.v., č. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. Slovensku | Cinobaňa | Poltár | Banskobystrický | 31902481 | MK-528/2008/1.1, Reštaurovanie oltára z Evanjelického kostola augsburského vyznania v Cinobani, č. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Ľuboreč | Lučenec | Banskobystrický | 31916678 | MK-189/2008/1.1, Ukončenie reštaurovania hlavného oltára z evanjelického kostola augsburského vyznania v Ľuboreči, č. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Rimavské Brezovo | Rimavská Sobota | Banskobystrický | 31934048 | MK-867/2008/1.1, Oltár v Evanjelickom a. v. kostole v Rimavskom Brezove - II. záverečná etapa reštaurovania, UZPF 479/1-6, Evanjelický a. v. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Hrachovo | Rimavská Sobota | Banskobystrický | 31932649 | MK-848/2008/1.1, Evanjelický kostol Malé Teriakovce, č. |
| Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku | Kežmarok | Kežmarok | Prešovský | 31999239 | MK-687/2008/1.1, Lýceum a pamätná tabuľa, Lýceum pamätné(Evanjelické lýceum) v Kežmarku, č. |

Evanjelický kostol v Prešove
tags: #evanjelicky #kostol #nemcovce