Evanjelium, ako mi bolo odhalené: Recenzia diela Márie Valtorty

Mária Valtorta sa narodila 14. marca 1897 v Caserte rodičom pochádzajúcim z Lombardie. Otec Jozef sa narodil v Mantove roku 1862, vykonával službu pri 19. hlavnom jazdeckom regimente ako poddôstojník v hodnosti hlavného zbrojného strážmajstra. Dobrý a ústupčivý človek bol láskavým otcom a vychovávateľom jedinej dcéry. Matka Iside Fioravanzi sa narodila v Cremone roku 1861, bola profesorkou francúzštiny.

Mária pri narodení takmer zomrela, potom ju zverili najatej dojke nie najlepších mravov. Mala iba osemnásť mesiacov, keď rodičia s dcérou opustili juh a odišli bývať do Faenze v kraji Romagna. Roku 1913 jej otec odišiel zo zdravotných dôvodov do dôchodku a rodina sa presťahovala do Florencie, kde sa Mária venovala kultúrnym záujmom. Často chodievala s otcom do mesta. Keď sa začala svetová vojna, preukazovala lásku voči blížnym ako dobrovoľná ošetrovateľka vo vojenskej nemocnici. No vo Florencii ju poznačili aj veľmi tvrdé skúšky.

Vtedy dostala Mária prozreteľnostne možnosť stráviť dva roky v Reggio Calabria u príbuzných, majiteľov hotela. Títo dobrí ľudia svojou láskou a prekrásna príroda sa podieľali na pookriatí jej tela i duše. Roku 1924 rodičia kúpili dom vo Viareggio, kde sa presťahovali a kde sa pre Máriu začala nepretržitá askéza, ktorú vyjadrovala pevnými predsavzatiami. Táto askéza vyvrcholila v hrdinskom sebaobetovaní z lásky k Bohu a k ľudstvu. No pohybovala sa s čoraz väčšími ťažkosťami. 4. januára 1933 vyšla z domu posledný raz, už s nesmiernou námahou. Od 1. apríla 1934 už viac nevstala z postele. 24. mája 1935 prišla do domu mladá opustená sirota Marta Diciotti, ktorá sa stala jej pomocníčkou a dôverníčkou až do konca života. Po mesiaci, 30. júna umiera jej milovaný otec. Bolesť z tejto straty priviedla Máriu až na pokraj smrti. Matka, ktorú stále milovala z prirodzenej povinnosti a nadprirodzenou láskou, ale ktorá ju nikdy neprestala ubíjať, umiera 4. októbra 1943.

Práve na začiatku roku 1943, keď si Mária, ležiac už deväť rokov, myslela, že dovŕšila všetko utrpenie a že je už na konci, páter Romualdo Migliorini, rehoľník - Služobník Panny Márie, ktorý ju niekoľko mesiacov duchovne viedol, ju požiadal, aby napísala svoje pamäti. Po istom váhaní súhlasila a sediac na posteli vlastnoručne napísala sedem zošitov za menej než dva mesiace. Ako keby sa oslobodila od minulosti, ktorú zverila týmto 760 stranám rukopisu. S väčšou dôverou sa pripravovala na smrť, keď istý hlas, už známy jej duchu, jej nadiktoval jednu stránku Božej múdrosti, čo bolo znakom nepredvídaného obratu. Bolo to na Veľký piatok 23. apríla 1943. Zo svojej izby Mária zavolala vernú Martu, vysvetlila jej, že sa udialo čosi mimoriadne, a poslala ju po pátra Miglioriniho, ktorý nenechal na seba dlho čakať. Nevedno, čo si povedali okrem toho, že rehoľní ubezpečil svoju zverenkyňu o nadprirodzenom pôvode „diktátu“ a vyzval ju napísať všetko ostatné, čo by prípadne „dostala“.

Sediac na posteli takmer každý deň písala atramentovým perom do zošita položeného na vlastnoručne vyrobenej podložke, opretej o kolená. Nepripravovala si schémy a ani nevedela, čo písala zo dňa na deň. Nepotrebovala sa sústrediť a ani nahliadnuť do iných kníh okrem Biblie a Katechizmu Pia X. Mohla byť vyrušená z akéhokoľvek dôvodu a ďalej pokračovala bez straty myšlienok. Jej hlavné dielo je publikované v desiatich zväzkoch pod názvom: EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ.

Rozpráva o narodení a detstve Panny Márie a jej Syna Ježiša, o troch rokoch Ježišovho verejného života, o jeho umučení, smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, o počiatkoch Cirkvi a nanebovzatí Panny Márie. Dielo na vysokej literárnej úrovni živo opisuje krajinu, prostredie, osoby, udalosti. S vynikajúcou schopnosťou pozorovania vykresľuje vnútro postáv a situácií, predkladá radosti a drámy s pocitom skutočného účastníka udalostí, informuje o zvykoch, obradoch a kultúre vtedajších časov.

Spísanie memoárov bolo len predprípravou na to, čo malo prísť. Keď začala prijímať vízie, počas 3 rokov napísala neuveriteľných 15 000 strán rukopisuopisujúceho v celej farbitosti a detailoch životy Panny Márie a Pána Ježiša Krista. Týchto 120 zošitov sa stalo základom pre vydanie 10 - zväzkového diela Evanjelium, ako mi bolo odhalené. Je v nich zachytený Život Panny Márie: jej počatie, narodenie a skrytý život v chráme, stretnutie s Jozefom, Nepoškvrnené počatie Božieho Syna… a tiež život Pána Ježiša: jeho detstvo, dospievanie, ale najmä tri roky verejného účinkovania, Jeho umučenie a smrť, zmŕtvychvstanie, oslávenie, prvé počiatky Cirkvi, i Nanebovzatie Panny Márie.

Pre mňa to bola cesta hlbokého poznania a stretnutia s ľuďmi v reálnom čase a priestore, ktorý im kedysi patril na tomto svete. Bolo nádherné ako zrazu predo mnou ožívali biblické (a áno, aj nebiblické) postavy a ich vnútorné svety. A najkrajšími boli tie okamihy s Ježišom. Dielo je na vysokej literárnej úrovni a z kníh doslova vanie nielen vtedajšie podnebie Svätej Zeme, ale aj Ten, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky (Hebr 13, 8).

Mária Valtorta nám v druhom diele 10-zväzkovej poémy približuje prvý rok Ježišovho verejného účinkovania, pričom na konci knihy prechádza už do druhého roku. Autorka podrobne opisuje svoje videnia a prináša mnohé dialógy.

MÁRIA VALTORTA v desiatom diele približuje kruté umučenie nášho Pána Ježiša Krista, ktorý vzal na seba hriechy celého sveta, aby nás vykúpil, spolu s duchovným umučením Panny Márie. Agónia v Getsemanskej záhrade, zajatie, odsúdenie, bičovanie, korunovanie tŕním, zverstvá ľudí a výsmech cestou na Kalváriu detailne približujú utrpenie posledných hodín. Ukrižovanie, smrť a hrozné utrpenie pre Matku. Uloženie do hrobu a nekonečné hodiny čakania na zmŕtvychvstanie Pána, v ktoré skutočne verili len traja ľudia. Ráno vzkriesenia prináša obrovskú radosť najprv Matke, potom Márie Magdaléne, neskôr učeníkom, pastierom a apoštolom. Pán sa zjavuje v jeden deň takmer na všetkých miestach, kde evanjelizoval, a chce utvrdiť ľudí, aby neverili rečiam o trvalej smrti jeho tela. Všetci spoločne slávia dodatočnú Veľkú noc pár dní pred slávnym vystúpením do neba. Dielo sa blíži k záveru pri opise zoslania Ducha Svätého a blaženom prechode Panny Márie do neba. Dočítame sa o prvotnej Cirkvi, jej mučeníkoch a prvých apoštolských cestách. V úplnom závere sa nachádzajú Pánove dôvody a vysvetlenia, prečo Márii Valtorte dielo nadiktoval a ako má napomôcť stratenej viere pre ľudí v dnešnej dobe.

MÁRIA VALTORTA v deviatom diele opisuje prípravu na umučenie. Veľrada hľadá možnosti zatknutia a pripravuje obvinenie. Judáš je plne rozhodnutý zradiť a dohodne si spôsob udania a odmenu. Pán Ježiš odhalí Lazárovi svoje budúce utrpenie a prosí ho o pomoc pri zjednotení apoštolov, o ktorých vie, že sa po jeho ukrižovaní rozutekajú. Jeruzalem s nadšením oslavuje Pána a jeho vstup do mesta na Kvetnú nedeľu v ničom nenaznačuje utrpenie, ktoré bude nasledovať o pár dní. Apoštoli v Getsemanskej záhrade dostávajú posledné poučenia a precitnú v krutú realitu, ktorá bude nasledovať.

Ježiš hovorí:„Všetko som vám povedal a všetko som vám dal. A opakujem. Nový obrad je zavŕšený. Toto robte na moju pamiatku. Umyl som vám nohy, aby som vás naučil byť pokornými a čistými ako váš Učiteľ. Lebo veru, hovorím vám, aký je Učiteľ, takí musia byť učeníci. Pamätajte si to, pamätajte si to. Aj keď budete zastávať významné miesta, pamätajte si to. Učeník nie je väčší ako Učiteľ. Ako som vás ja umyl, tak robte i vy medzi sebou. Teda milujte sa ako bratia, navzájom si pomáhajte, vzájomne sa ctite a buďte jeden druhému príkladom. A buďte čistí.

Osobný pohľad na dielo

Osobne nepoznám nikoho, komu by čítanie tohto diela spôsobilo ujmu, pomýlenie, či odpad od viery. Práve naopak. Okrem toho si nemyslím, že Mária Valtorta mala v úmysle zviditeľňovať svoju osobu, pretože samotné spísané dielo, publikované v Taliansku počas jej života (1956) vyšlo anonymne.

Pre mňa to bola cesta hlbokého poznania a stretnutia s ľuďmi v reálnom čase a priestore, ktorý im kedysi patril na tomto svete. Bolo nádherné ako zrazu predo mnou ožívali biblické (a áno, aj nebiblické) postavy a ich vnútorné svety. A najkrajšími boli tie okamihy s Ježišom.

Recenzie čitateľov

Čitatelia sa zhodujú na tom, že dielo "Evanjelium, ako mi bolo odhalené" je úchvatné a obohacujúce čítanie.

• "Je to Nový zákon pre 21. storočie."
• "Úžasná kniha pre katolíka. Po každom čítaní povzbudila na duchu a prehĺbila moju vieru."
• "Je to mimoriadne dobré dielo vhodné zvlášť pre súčasnú dobu."
• "Knihu od jej prvého zväzku odporúčam prečítať každému, kto túži poznávať Ježiša osobne a prehlbovať svoj vzťah s Ním."

Základom druhého postoja je námietka, že v Písme je zjavená celá pravda a nie je nutné nič k nej pridávať, či dokonca ju meniť. Obava, že spísané 10 - zväzkové dielo pozmení Evanjelium, je zbytočná. Mne jeho čítanie Evanjeliá, Skutky apoštolov, či prorocké knihy Starého Zákona pomohlo hlbšie pochopiť.

Ďalšia podobná obava vychádza zo strachu, že čítanie Valtorty môže byť škodlivé a mätúce. Katechizmus Katolíckej Cirkvi & Písmo Sväté sú základy; životopisy svätých, knihy z oblasti duchovnej formácie a kresťanskej náuky sú jednotlivé podlažia; súkromné zjavenia sú strechou, ktorá celú stavbu zakrýva, no zároveň bez základu a jednotlivých podlaží lieta vo vzduchu.

Takže pevný základ, nohy na zemi a potom sa netreba báť čítať ani súkromné zjavenia a vízie. Apropo: ľudia sa boja čítať Valtortu a neboja sa čítať Nový Čas?… Tu mi niečo dosť podstatné nesedí!

Dielo je na vysokej literárnej úrovni a z kníh doslova vanie nielen vtedajšie podnebie Svätej Zeme, ale aj Ten, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky (Hebr 13, 8). Velikán dejín Katolíckej Cirkvi svätý páter Pio z Pietrelciny sa o tomto diele vyjadril, že ho nielen odporúča čítať, ale priam nariaďuje.

Tabuľka: Porovnanie Evanjelií a diela Márie Valtorty

Výsledkom recenzie v jej závere by malo byť zreteľné áno, alebo nie. Tentokrát trochu prehodím poradie a začnem od konca s jasným verdiktom: 10 - zväzkové dielo Evanjelium ako mi bolo odhalené jednoznačne odporúčam na prečítanie.

Mária Valtorta

tags: #evanjelium #ako #mi #bolo #odhalene #recenzie