Evanjelium podľa Lukáša 3. kapitola: Výklad a kontext

V tomto článku sa ponoríme do Evanjelia podľa Lukáša, konkrétne do tretej kapitoly, aby sme preskúmali historický kontext, kľúčové pasáže a teologické implikácie tohto dôležitého textu. Lukáš nám ako jediný z evanjelistov odhaľuje zaujímavé detaily z detstva Pána Ježiša.

Lukáš v evanjeliu nanovo predstavuje dejiny spásy, ktoré začínajú narodením Jána Krstiteľa až po definitívny príchod Ježišovej zvesti do srdca vtedajšej mocnosti - do Ríma v Skutkoch apoštolov. Na začiatku Skutkov apoštolov 1,1 autor predstavuje text, ktorý my voláme Evanjelium podľa Lukáša, ako „prvú knihu“, preto Skutky apoštolov sú „druhou knihou" a teda pokračovaním prvej. Obidve diela sú venované Teofilovi.

Evanjelium bolo napísané okolo roku 85 po Kr. Už od prvých stránok evanjelista venuje pozornosť chudobným. V Máriinom chválospeve je Boh zvelebený, „lebo mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.“ (Lk 1,52-53) Narodenie Krista sa udialo v chudobných pomeroch. Prví, ktorí sa šli pokloniť dieťatku, boli pastieri.

Lukáš sa vyznačuje pozornosťou voči ženám, ktoré predstavuje s veľkou úctou. V evanjeliu vystupuje veľký počet žien: Alžbeta, prorokyňa Anna, matka naimského mládenca, hriešnica umývajúca nohy Ježiša, chudobná vdova v jeruzalemskom chráme, evanjelista spomína ženy, ktoré sprevádzajú Ježiša spolu s učeníkmi. Lukáš ako jediný uvádza, že Ježiša na krížovej ceste doprevádzali ženy. Po jeho smrti sa postarali o jeho mŕtve telo: „Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.

Lukáš svojím dielom nás pozýva vstúpiť do dejín spásy, najskôr cez osobu Krista, ktorého predstavuje ako naplnenie dejín Izraela, potom v Cirkvi, ktorá nesie toto Slovo do celého sveta.

Úvod do Lukáša 3

Tretia kapitola Evanjelia podľa Lukáša začína zasadením príbehu do historického kontextu, čím zdôrazňuje, že dejiny spásy sú súčasťou svetských dejín.

Historický kontext

Lk 3, 1: V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy, Lyzaniáš bol tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kajfáša, prišlo Božie slovo na púšti k Jánovi, Zachariášovmu synovi.

Lukáš presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Je dôležité poznamenať, že veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený, ale pre Židov zostal veľkňazom aj naďalej. Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza jeho zaťa Kajfáša. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Lk 3, 2: za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Lk 3,2 - Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš.

Sk 4:6 - veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu.

Ján Krstiteľ a jeho poslanie

Lk 3, 3: A chodil po celom okolí Jordánu a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.

Ján Krstiteľ vystupuje na púšti a káže krst pokánia na odpustenie hriechov (Mt 3:1, Mk 1:4). Lk 3,1-18 - Mt 3, 1-12; Mk 1, 1-18; Jn 1, 19-31.

Lk 3, 4: ako je napísané v knihe slov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnávajte mu chodníky!

Citát z Izaiáša (40:3) zdôrazňuje Jánovu úlohu ako predchodcu Mesiáša (Mt 3:3, Mk 1:3, Jn 1:23). Lk 3,4-6 - Iz 40, 3-5.

Lk 3, 5-6: Každá priepasť bude zasypaná, každý vrch a kopec sa zníži, čo je krivé, bude priame, čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. A každý tvor uvidí Božiu spásu.

Ž 98:2 - Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.

Iz 52:10 - Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Lk 3, 7: Potom hovoril k davom, ktoré prichádzali, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako utiecť pred nastávajúcim hnevom?

Ján odsudzuje pokrytectvo a vyzýva na skutočné pokánie (Mt 3:7, 23:33).

Lk 3, 8: Neste teda ovocie hodné pokánia! A nezačnite si hovoriť: My máme otca Abraháma. Lebo vám hovorím, že Boh môže vzbudiť deti Abrahámovi aj z týchto kameňov!

Ján zdôrazňuje, že pokánie sa prejavuje skutkami, nie len pôvodom (Mt 3:9, Jn 8:39, Sk 13:26).

Lk 3, 9: Sekera je už priložená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

Varovanie pred súdom a potreba prinášať dobré ovocie (Mt 3:10, Jak 2:15, 1Jn 3:17).

Lk 3, 10-14: Ján odpovedá na otázky rôznych skupín ľudí (davy, vyberači daní, vojaci) a dáva im konkrétne pokyny, ako majú žiť v súlade s pokáním.

Lk 3, 15-16: Keď bol ľud v očakávaní a všetci uvažovali vo svojom srdci, či by on nemohol byť Mesiáš, Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vo vode, ale prichádza mocnejší, ako som ja, ktorému nie som hoden ani rozviazať remienok jeho sandálov; on vás bude krstiť v Duchu Svätom a ohni.

Ján svedčí o Mesiášovi, ktorý prichádza po ňom a bude krstiť Duchom Svätým (Mt 3:11, Mk 1:8, Jn 1:26, Sk 1:5, 11:16, 19:4).

Lk 3, 17: V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni.

Obraz súdu a oddelenia spravodlivých od nespravodlivých (Mt 3:12).

Lk 3, 18: A tak mnohými inými slovami napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Lk 3, 19-20: Ján je uväznený Herodesom za karhanie Herodesa pre Herodiadu a za všetko zlo, čo popáchal (Mt 14:3, Mk 6:18). Lk 3,19-20 - Mt 14, 3-12; Mk 6, 17-29.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice

Lk 3, 21-22: Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice (Mt 3:13, Mk 1:9, Jn 1:32). Lk 3,21-22 - Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Jn 1, 32-34.

Ježišov rodokmeň

Lk 3, 23-38: Ježišov rodokmeň, ktorý siaha až k Adamovi, zdôrazňuje jeho spojenie s celým ľudstvom (Mt 13:55, Jn 6:42).

Lukáš uvádza Ježišov rodokmeň, ktorý sa líši od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto rodokmeň vedie až k Adamovi, čím zdôrazňuje, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. Lk 3,23-38 - Mt 1, 17. Ježišov rodokmeň u Lk sa v mnohom odlišuje od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto so zreteľom na nich i rodokmeň Ježiša Krista ide až k samému praotcovi celého ľudského pokolenia, aby aj tým vyniklo, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí.

Jozefovi predkovia sú u Lukáša iní ako u Matúša, čo sa vysvetľuje švagrovským manželstvom.

Lk 3, 23: Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli,

Mt 13:55 - Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?

Jn 6:42 - a namietali: Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: Zostúpil som z neba?

Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa.

Lk 3,2 - Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Nasledujúci rodokmeň ukazuje Ježišovu líniu až k Adamovi:

tags: #evanjelium #podla #lukasa #3 #kapitola