Obec Sedmerovec leží uprostred Ilavského podolia na úpätí Bielych Karpát. Nadmorská výška v strede obce je 240 m n. m., v chotári 235-625 m n. m. Juhovýchodná plocha je odlesnená časť chotára na náplavoch Váhu, ktorá prechádza cez pahorkatinné pohorie Bielych Karpát, do zalesnenej vrchoviny s bradlovými tvrdošmi, ktoré tvoria druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné a nivné pôdy. Lesy sú vo vrcholových častiach pohoria.
Obec má podľa posledne vykonaného ščítania obyvateľov v SR z roku 2021 spolu 426 obyvateľov, z toho 216 žien a 210 mužov. Z hľadiska počtu obyvateľov patrí obec Sedmerovec do skupiny malých obcí. Od roku 2000 sa počet obyvateľov v obci mierne zvyšoval a rovnaký priebeh predpokladáme aj v budúcnosti.
Sedmerovec sa stal v roku 1990 samostanou obcou; dovtedy bol súčasťou obce Bolešov. V súčasnosti obec Sedmerovec patrí administratívno - právne do okresu Ilava, do vyššieho územného celku Trenčiansky samosprávny kraj.
Sedmerovec leží na mieste bývalého popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Ku vzniku názvu obce sa viaže viacero povestí, jedna hovorí o veľkej povodni, ktorú spôsobili mohutné vody Váhu. Pri tejto povodni sa zachránilo iba niekoľko rodín a sedem oviec - sedmero oviec - a tak vznikol Sedmerovec.
Podľa ústneho podania a najstarších povestí, ktoré sa zachovali medzi ľudom, obec Sedmerovec bola založená pôvodnými obyvateľmi obce Pominovec, ktorý sa zachránili pred povodňou. Zanikla - pominula sa tak obec Pominovec. Novovzniknutá obec sa nachádza vyššie, na pahorkoch, na ktoré už nesiahali vody rieky Váh. Sú to však iba mýty alebo úvahy, ktoré nie sú podložené historickými faktami.
Obec Pominovec sa spomína prvý - krát v roku 1229. Z tejto osady sa zachoval románsky kostolík, ktorý mohol byť podľa historikov postavený najneskôr v 12. storočí alebo aj skôr. Kostolík je zasvätený Svätému Jánovi Krstiteľovi.
Prvá písomná zmienka o obci Sedmerovec je z roku 1229 - ide o listinu vystavenú Nitrianskou Kapitulou, kde sa uvádza Pominovec ako čast dnešného Sedmerovca. Z mladšej doby bronzovej sa na území Sedmerovca našlo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry.
Obec sa spomína od roku 1229 aj ako Myleuch, doložená je z roku 1461 ako Milov, z roku 1773 ako Sedmeroweze, z roku 1920 ako Sedmerovec, maďarsky Szedmeróc. Patrila zemianskym rodinám Pomínovskych, Okruckých, Chalupovcov a Pružinských. V roku 1720 mala 11 daňovníkov (želiarov), v roku 1784 mala 37 domov, 44 rodín a 246 obyvateľov, v roku 1828 mala 41 domov a 317 obyvateľov. Živili sa málo výnosným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
V obci sa nachádza kultúrny dom, dom smútku, kaplnka z roku 1929, kostol z roku 2022 a športový areál.
Erb obce Sedmerovec
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Pominovci
Za I. V katastri obce Sedmerovec, v časti Pominovec, sa nachádza románsky panský kostol z 12. storočia, národná kultúrna pamiatka, (do zoznamu kultúrnych pamiatok bol zapísaný 07.11.1963), zasvätený je Jánovi Krstiteľovi. Od roku 2004 sa pri tomto osamelom kostole uprostred polí v poslednú augustovú nedeľu koná Cyklistická púť, kde sa stretajú cyklisti takmer z blízkeho aj ďalekého okolia. Najväčšia účasť cyklistov bola v roku 2008, kedy sa zúčastnilo viac ako 1700 cyklistov.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Pominovci
Kostol sv. Jána Krstiteľa je národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963. Pôvodný románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 12.storočia. Postavenie kostola sa pripisuje rodu Pominovských. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej románskej podobe, iba s malými prestavbami nenarúšajúcimi celkový pôvodný ráz.
Kamenné základy, odkryté pri archeologickom výskume, tu stáli už skôr a traduje sa, že tu stála ešte predkresťanská, pohanská stavba. Iná legenda hovorí, že bol postavený v 8.storočí a vraj tu počas svojej misie kázali svätí Cyril a Metod.
V 18.storočí bola kapacita kostola zväčšená drevenými tribúnami pri južnej a severnej stene lode. S tým súvisela aj zmena prístupu na emporu, keď zrušili drevené schodisko pri severnej stene a nahradili ho súčasným na opačnej strane. Priestor lode bol taktiež presvetlený novým okienkom v južnej stene lode. Už v 1.polovici 19.storočia boli drevené tribúny odstránené kvôli zlému stavu.
V roku 1884 sa realizovala obnova už chátrajúcej stavby, v rámci ktorej boli vymenené zvetrané stĺpiky v združených oknách na veži a osadený nový vstupný portál. Ten je na západnej strane, čo u stavieb tohto typu nie je bežné, apsida je orientovaná na východ. Odborná oprava kostolíka sa uskutočnila aj v roku 1936. Zatiaľ posledná obnova sa začala v roku 2008. Vtedy bolo objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou, upravená fasáda a vymenená strecha. V rokoch 2008-2010 prebehol architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Počas výskumu reštaurátor Marián Keleši objavil vo svätyni unikátne fresky a nástenné maľby z viacerých období, aj keď v staršej literatúre sa uvádzalo, že sa tu nezachovali. Fresky, na ktorých je šesť apoštolov a nad nimi tróniaci Ježiš Kristus, pochádzajú pravdepodobne zo 14. až 15.storočia. Od roku 2014 boli fresky reštaurované.
Jednoloďová obdĺžniková stavba má polkruhovú apsidu zaklenutú murovanou konchou, západnú vstavanú hranolovú vežu a emporu. Stavba má vonkajšie rozmery 8,1mx6,6m (loď) a 2,3mx4,5m (apsida) a je pokrytá šindľom. Veža je vysoká 14,5m, jej koruna je vo výške 12m. Zakončená je ihlanovou strechou. Na nárožiach lode sú zvyšky kamenných konzol. Z obdobia gotiky zrejme pochádza malé okno na južnej strane apsidy. V južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné združené románske okná.
Kostol patrí medzi panské emporové kostoly budované zemepánmi z lomového kameňa na ich majetkoch. Murovaná empora slúžila pre pána ako tribúna, aby bol počas bohoslužieb oddelený od ľudu. Na našom území začali vznikať v 12.storočí a veľa sa ich nezachovalo (často boli prestavované). Emporu podopierajú dva piliere štvorcového prierezu zdobené náznakom rímsy a pätky. Opiera sa valenými pásmi o západné priečelie. Na prízemí je zaklenutá valenou klenbou. Zo západu emporu osvetľuje malé kruhové okno. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže.
Dolná časť veže sa na poschodí otvára z troch strán polkruhovými oblúkmi. Drevený strop lode je rovný. Po vstupe sa návštevník ocitne pod emporou. Vzniknutý arkádový trojoblúk tvorí jednotný optický celok so stredovým oblúkom poschodia empory, na ktorú vedie drevený schodový rebrík s dvomi ramenami. Z poschodia je výhľad do lode a na oltár zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi.
Oltár je barokový zo začiatku 18.storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je umiestnený výjav z pustovníckeho života svätého Jána Krstiteľa (drevoryt od Maxa Švabinského - pôvodný obraz bol ukradnutý v 90.rokoch 20.storočia), vo vrchole je obraz Korunovanie Panny Márie. Vo vitríne je vložené plastické vyobrazenie sťatej hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Pôvodne stál kostol na území obce Pominovec, ktorú v stredoveku zničila povodeň. Išlo pravdepodobne o majer s niekoľkými domami. Podľa povestí sa pri povodni zachránili iba štyri rodiny so siedmimi ovcami. Neskôr založili na vyššie položenom mieste obec Sedmerovec. Z pôvodnej obce Pominovec sa zachoval iba tento kostol, i keď ešte na začiatku 20.storočia ho obklopovalo niekoľko domov zanikajúcej dediny. Kostol je zaujímavý už svojou polohou, nestojí na vyvýšenom mieste ale osamotený v poli. Nachádza sa pri ňom malý príkostolný cintorín.
Od roku 2004 sa ku kostolu koná poslednú augustovú nedeľu cyklistická púť, na ktorej sa stretajú cyklisti z blízkeho i širšieho okolia (v roku 2008 sa ich tu zišlo viac ako 1.700). Svojím významom predstavuje kostol architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Tento kostolík prežil i kruté tatárske nájazdy v 13.storočí. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku.
Nenápadná odbočka medzi obcami Bolešov a Pruské vás dovedie k našej národnej kultúrnej pamiatke. Rímsko-katolícky kostol je netradičný svojim umiestnením. Od väčšiny kresťanských stánkov z minulosti sa líši tým, že nestojí na žiadnom vyvýšenom mieste ani kopci. Malý kostolík sa nachádza osamote v poli a spoločnosť mu robia iba posledné zachovalé zbytky starého cintorínu.
Pokiaľ vás bavia pútavé príbehy, jeden sa viaže aj k miestu, kde kostolík leží. Podľa povesti tu existovala obec Pominovec, avšak hrozivá povodeň ju takmer celú zničila. Živelnej pohrome odolal iba kostolík a štyri rodiny. Z rozbúrených vĺn sa im podarilo vytiahnuť sedem oviec. Či už tomuto vysvetleniu veríte alebo nie, kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi má svoju atmosféru. Je situovaný v tichom prostredí a ak potrebujete odísť od mestského ruchu, vyberte sa tam. Nájdete tu pokoj a možno načerpáte aj duchovné posilnenie.
Cestou do Pominovca sa môžete zastaviť v Leteckom múzeu, ktoré sa nachádza na letisku v Slávnici.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Sedmerovci
V roku 1925 bola postavená v centrálnej časti obci Sedmerovec kaplnka v strede obce, ktorá je zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu. Kaplnka bola posvätená v roku 1927. Každoročne sa pri kaplnke koná slávnostná hodová svätá omša práve pri príležitosti sviatku Božského Srdca Ježišovho.
15. septembra 1997 bola slávnostne posvätená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je nad obcou, na Líščej. Pri kaplnke sa zvyčajne slávi svätá omša dňa 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Pany Márie - Patrónky Slovenska. V období posledných rokov, sa veriaci stretávajú na tomto mieste aj pri modlitbe Svätého ruženca , predovšetkým v mesiaci máj.
30. júna 2002 bol vysvätený kostol v obci, zasvätený je Božskému Srdcu Ježišovmu.
Ako sa tam dostať
Nenápadná odbočka medzi obcami Bolešov a Pruské vás dovedie k našej národnej kultúrnej pamiatke. Vzniklo na podnet členov Aeroklubu Slávnica a v súčasnosti v ňom môžete vidieť 9 unikátnych lietadiel. Prvým exponátom bol Mig-15, postupne, v rámci spolupráce s Vojenským historickým ústavom pribudli ďalšie exponáty. PRÍSTUP: Autom z Trenčína cez Bolešov a Slávnicu do Pominovca. Autobusom do Nemšovej, s prestupom do Sedmerovca.