Artemidin Chrám v Efeze: Majstrovské Dielo Starovekého Sveta

Poznanie troch veľkých oblastí starovekých kultúr, Egypta, Grécka a Mezopotámie, je cieľom zaujímavého cestopisu Za siedmimi divmi sveta. S autorom Vojtechom Zamarovským sa čitateľ vyberie po stopách 7 divov vtedajšieho sveta, ktoré podľa správ antických autorov patrili k vrcholom ľudského umenia a techniky. Zmizli väčšinou v priebehu vekov, aby boli znovu objavené neúnavnou prácou moderných bádateľov a priblížené tak dnešnému človeku.

Medzi tieto divy patrí aj Artemidin chrám v Efeze, ktorého sláva a história sú fascinujúce.

V knihe vás čaká vzrušujúce putovanie palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho spoznáte aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. Rozprávanie o siedmich divoch sveta vás zavedie do dávnych čias a zoznámi s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou.

Táto kniha je cestopis, ale cestopis nezvyčajného druhu: vedie nás nielen do ďalekých krajov za modrými moriami a čiernymi púšťami, ale i do hlbín minulých tisíročí. Kniha Za siedmimi divmi sveta je zároveň dobrodružnou literatúrou.

Na začiatok by sa patrilo oboznámiť sa s tým, ktoré stavby vlastne medzi sedem divov sveta patria:

1. Pyramídy v Egypte
2. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone
3. Artemidin chrám v Efeze
4. Diova socha v Olympii
5. Mauzóleum v Halikarnase
6. Rodský Kolos
7. Maják na ostrove Faros

K tomu ešte dodáva, že to boli diela, ktoré svojou technickou alebo umeleckou dokonalosťou vzbudzovali obdiv staroveku, a že ich takto zoradil grécky spisovateľ Filón Byzantský. Toto poradie a zloženie je ustálené a v súčasnosti azda jediné, v akom sa sedem divov uvádza vo všetkých iných moderných publikáciách, čiže sa dá pokladať za oficiálne.

Čo sa týka Filónovho autorstva tohto poradia, lexikóny a encyklopédie sa mýlia. Filón Byzantský sa skutočne siedmimi divmi zaoberal - napísal knižku O siedmich divoch sveta a patrí mu prvenstvo súhrnného diela o siedmich divoch. Filón však sedem divov uvádza v inom poradí a dokonca aj zložení - maják na ostrove Faros ako div ignoruje a na jeho miesto v “sedmičke divov” dosádza babylonské hradby. Navyše, pri svojich opisoch vychádza z opisov iných autorov, lebo v živote žiaden zo siedmich divov na vlastné oči nevidel.

Kto teda zoradil sedem divov sveta tak, ako ich poznáme v súčasnosti? Nevie sa.

Hérodotos (Dejiny), Strabón (Zemepis), Diodóros (Dejepisná knižnica), Plinius Starší (Historia naturalis) a Pausanias (Putovanie po Hellade). Títo páni vo svojich dielach viac-menej presne zachytili súdobý výzor divov a z ich opisov sa dodnes čerpá materiál na približnú rekonštrukciu výzoru divov.

Preto je pre mňa veľkou výzvou aspoň v mojej seminárnej práci na chvíľu oživiť dávno stratenú slávu pred tisícročiami zničených chrámov, sôch, či budov, ktoré svojou krásou, dokonalosťou, veľkosťou, alebo architektonickým majstrovstvom budili u starovekých národov obdiv taký, že boli menované divmi sveta.

V roku 1960 týmto dielom Vojtech Zamarovský v literatúre faktu debutoval. Predtým mu síce vyšli jeho preklady, ale taký úspech nečakal. O tri roky neskôr nasledovalo vydanie v češtine v preklade jeho manželky Márie - takisto úspešné. V rozhlasovej verzii z vydania roku 2003 nám toto kultové dielo bude čítať opäť Peter Sklár.

Vyše dva mesiace budeme putovať po starovekom Egypte, Mezopotámii a Grécku, aby sme spoznali sedem divov antiky, tak ako ich zostavil staroveký učenec Filón. Keďže od prvého vydania Zamarovského knihy ubehlo 60 rokov, všetkých sedem divov sveta budú z hľadiska najnovších výskumov komentovať odborníci - historici staroveku doc. Pavol Valachovič, doc.Michal Habaj a egyptológ dr.Jozef Hudec.

Prijmite od nás pozvanie na cestu za siedmimi divmi sveta, na ktorej vás čaká vzrušujúce putovanie palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho spoznáte aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. Rozprávanie o siedmich divoch sveta vás zavedie do dávnych čias a zoznámi s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Okrem toho budete mať možnosť pozrieť sa dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk.

Keď sa dnes povie „staroveké divy sveta“ alebo „sedem divov starovekého sveta“, napadne väčšine čitateľov, že sa hovorí o egyptských pyramídach, Semiramidiných záhradách, majáku na ostrove Faros, soche rodského Hélia, hrobke kráľa Mauzóla v Pergamone, Artemidinom chráme v Efeze a soche Dia v Olympii. Sedem divov sveta do tejto podoby poukladal asi niekedy v piatom storočí Filón z Byzantia, ktoré je súčasťou dnešného Istanbulu. Kto bol tento Filón? Prečo a pre koho zostavil zoznam starovekých pozoruhodností?

V časoch, keď písal Vojtech Zamarovský svoju dnes už legendárnu knihu Za siedmimi divmi sveta, on sám (ako aj viacerí ďalší autori) predpokladal, že autorom zoznamu siedmich divov sveta bol grécky učenec a objaviteľ Filón z Byzancie, ktorý žil na prelome tretieho a druhého storočia pred n. l. Dnes už vieme, že autorom dielka s názvom O siedmich divoch sveta je iný Filón, síce tiež z Byzantia, ale z úplné iného obdobia: z piateho storočia n. l.

Tajuplný zoznam

O Filónovi, autorovi nášho zoznamu, nemáme v podstate takmer žiadne správy. Bol zrejme rečníkom a gramatikom, zjavne tiež učil a písal. Jeho dielo O siedmich divoch sveta sa zachovalo takmer celé, chýba len opis Mauzólea v Halikarnasse, no inak obsahuje zoznam tak, ako ho dnes poznáme. Filón však zoznam sám neskoncipoval, len ho opäť raz zapísal, ako už viacerí intelektuáli pred ním.

Gréci sa zaujímali o pozoruhodnosti Stredomoria a Predného východu od najstarších čias svojich dejín a zrejme od začiatku helenistického obdobia (323 - 30 pred n. l. ) ich formovali do zoznamu siedmich diel, lebo sedmičku považovali za magickú. Navyše zoznamy siedmich mali v Grécku už staršiu tradíciu, spomeňme na slávny zoznam siedmich gréckych mudrcov, ktorý existoval v rôznych podobách minimálne od konca piateho storočia pred n.

Najstarší zachovaný zoznam divov pochádza od gréckeho básnika Antipatra zo Sidónu z prelomu druhého a prvého storočia pred n. l. Antipatros zapísal zoznam v podobe epigramu, kde píše:

Moje oči spočinuli na hradbách bohatého Babylonu, po ktorých môžu jazdiť vozy. A na soche Dia pri rieke Alfeios, na vysunutých záhradách, Kolose zosobňujúcom Slnko, ťažko vystavaných pyramídach a na rozsiahlej hrobke Mauzóla. No keď som uvidel Artemidin chrám, ktorý sa týčil k oblakom, všetky ostatné zázraky stratili časť svojho jasu...

Antipatros zmieňuje šesť zo siedmich tradičných divov sveta. Len namiesto majáka na ostrove Faros v Alexandrii menuje babylonské hradby. Na tom je vidieť, že Filón vychádzal z tradičného zoznamu, ktorý sa menil len pozvoľna a v detailoch.

Objavovanie sa podobných zoznamov práve začiatkom helenistického obdobia súvisí s výpravou Alexandra Veľkého, ktorá zaviedla jeho Macedóncov a Grékov až na východ do Indie.

V gréckom svete sa navyše po Alexandrovej smrti sformovali veľké helenistické ríše a Gréci už nemuseli obdivovať len cudzie stavby, ale i vlastné, ktoré vytvárali panovníci v Egypte či v Malej Ázii (dnešné Turecko). Až na egyptské pyramídy a vysunuté záhrady preto zoznam zmieňuje len stavby, ktoré vznikli po Alexandrovej smrti (všetky stavby však patria v období helenizmu do oblastí grécko-macedónskeho vplyvu a vlády).

Egyptské pyramídy Gréci obdivovali od najstarších čias a písalo sa o nich v gréckej literatúre dávno pred objavením prvých obdobných zoznamov.

Medzi sedem divov sveta patrí aj maják na ostrove Faros. Nie je to jediné prvenstvo, ktoré drží. pyramídy boli ukážkou moci faraónov prvých, maják posledných.

Keď Alexander Veľký dobýjal svet, mal v pláne trasy aj Egypt. A nakoľko mestá neničil, ale zakladal, poveril architekta Deinokrata (áno, toho Deinokrata) stavbou prístavného mesta. “Na mieste pri ostrove Faros, pri starej egyptskej osade Rakótis (Radeket), medzi morom a jazerom Marijút… poznal kráľ prirodzene chránený prístav, výborné miesto pre zriadenie prístavného trhu, žírne polia koldokola po celom Egypte a veľké výhody rieky Nílu,” píše Strabón. Pri zakladaní miest mal Alexander v...

S Artemidiným chrámom v Efeze sa spája mnoho zaujímavostí a historických faktov, ktoré ho robia jedným z najvýznamnejších divov starovekého sveta. Jeho architektúra, história a kultúrny význam sú neoceniteľné.

Sedem divov sveta:

Sedem divov sveta

tags: #vojtech #zamarovsky #obsah #chram #v #efeze