Farnosť Kokava nad Rimavicou má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s rozvojom okolitého regiónu a osídľovaním nových oblastí. Významným momentom v jej histórii bolo založenie osady Šoltýska, ktorá neskôr zohrala dôležitú úlohu v živote farnosti.
Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom chotári. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595. Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v r.1796. Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonová Dedina). Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska.
Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie. Už v roku 1750 založili prvú, manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údoli Rimavice cca 18 km severne od Kokavy.
Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského chotára 134 rodín.
Presídlenci, boli to drevorubačí, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš. Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova. Podľa zachovaného súpisu bolo do Šoltýsky presídlených 40 rodín.
Šoltýska sa rozprestiera v trojuholníku tvoreného troma kopcami: Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m.). Jej chotár sa rozkladá na ploche 439 hektárov.
Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V decembri roku 1809 vznikla v obci samostatná rímskokatolícka farnosť, odčlenením od rím. kat. farnosti v Kokave nad Rimavicou. V r. 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo). Samostatnou obcaou sa Šoltýska stála v roku 1871 po odčlenení od obce Kokava nad Rim.
Elektrický prúd bol do obce zavedený v r.1957. Počas reorganizácie štátnej správy v r. 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V r. 1966 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v r. 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v r. 1973.
Pre lepšiu predstavu o časovej osi udalostí si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1595 | Forgáčovci vlastnia polovicu Kokavy |
| 1750 | Založenie prvej manufaktúry na výrobu papiera |
| 1785 | Patent cisára Jozefa II. o zrušení nevoľníctva |
| 1796 | Založenie Šoltýsky grófom Antonom Forgáčom |
| 1803 | Založenie sklárskej huty na výrobu tabuľového skla |
| 1803 | Šoltýska patrí do Gemersko-Malohontskej stolice |
| 1809 | Vznik samostatnej rímskokatolíckej farnosti v Šoltýske |
| 1834 | Ukončenie výstavby a vysvätenie kostola |
| 1871 | Šoltýska sa stáva samostatnou obcou |
| 1957 | Zavedenie elektrického prúdu do obce |
| 1961 | Pripojenie osady Ľubienka k Šoltýske |
| 1966 | Vybudovanie miestnej cestnej prípojky |
| 1973 | Vybudovanie vodovodu svojpomocne |
Spomienka na doc. Jána Galla a udelenie čestného občianstva obce Kokava nad Rimavicou
Chcete vedieť viac? Objednajte si knihu Šoltýska - Monografia obce na Obecnom úrade v Šoltýske. Kniha na kriedovom papieri je formátu A5 (148 x 210 mm), v pevnej tvrdej väzbe A8, má 208 strán, 108 obrázkov (z toho 26 plnofarebných), 10 príloh, 9 tabuliek. V druhej časti knihy sú biografickej údaje o viac ako 290 osobnosti a rodín z histórie Šoltýsky.