História Novej Vsi nad Žitavou sa začala písať oveľa skôr, než pochádza prvá písomná zmienka o obci z roku 1355. Prastará osada Jovka, spomínaná v písomnej forme už v roku 1229, bola predchodkyňou obce.
V tom čase cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť), starobylé Nitrianske biskupstvo a Jágerská diecéza (východná časť). Za zmienku stojí, že od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava.
Zmeny v cirkevnej správe v 20. storočí
Po vzniku Československa (1918) vzala Svätá Stolica v roku 1922 slovenskú časť diecéz do vlastnej správy. Na zmluvu „Modus vivendi“ nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy.
Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a do nej patrila aj naša farnosť. Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. Apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti" ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu.
Zároveň povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcibiskupstvo a podriadil mu všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.
V roku 1995 pápež Ján-Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava.
Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz na Slovensku sa uskutočnila relatívne nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 zmenil usporiadanie diecéz na Slovensku. Vznikli dve nové diecézy (bratislavská a žilinská) a menili sa aj hranice existujúcich.
Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany, predtým patriaca do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy.
Okrem týchto veľkých zmien dochádzalo aj k zmenám v začlenení našej farnosti do dekanátov (districtus).
Do pôsobnosti farského úradu spadá aj filiálka v susednej obci Machulince, kde sa nachádza kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Správcovia farnosti a významní kňazi
Zoznam správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou:
- od r. 1842 - 1886 Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 - 17. 4. 1886
- - 1922 Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 - 5. 3. 1927
- - 1928 Jozef Csanaky (17. 1. 1880 - 7. 5. 1928
- - 1940 Jozef Palovčík (20. 11. 1892 - 19. 12. 1940
- - 1941 Štefan Vrabec (nar. 1941
- - 1952 Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom. 29. 6. 1952
- - 1977 Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel 8. 12. 1977
- - 1993 Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4. 1993
- - 2004 Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8. 2004
- - 2010 Mgr. 2010 - 2023 Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7. 2023
- - Mgr. Peter Bajzík (nar. 4. 6.
Kapláni, ktorí pôsobili vo farnosti (neúplný zoznam): Valentinus (Bálint) Pollák, zomrel 27 ročný 21. 4.
Z obce pochádzajú títo kňazi (do 19. storočia):
- Ján Vojtech Šimko, 15. 1 1759 Kňažice - 2. 9.
- Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce - 12. 3.
- Štefan Herda (niekde sa uvádza Herday), 7. 8. 1796 - 16. 1. 1822, redemptorista, ordinovaný 1. 5.
- Raymond Herda, 13. 9. 1891 - 1956, ordinovaný 15.5.
- Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 - 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7.
- Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 - 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7.
- Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 - 4. 5.
- Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 - 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3.
- Pavel Pánik, 26. 10. 1908 - 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3.
- Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 - 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6.
- Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5.
- Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 - 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6.
- Štefan Kováč, ThDr., PaedDr., 5. 8. 1957, vysvätený 13. 6.
- Ján Kováč, Mgr., OSChP, 26. 8. 1960, vysvätený 13. 10.
- Jozef Gajdoš, Mgr., 22. 3. 1969, vysvätený 10. 6.
- Peter Cibira, Mgr., 26. 8. 1971, vysvätený 31. 8.
- Igor Gajdoš, Mgr., nar.
- Marián Ondriaš, Mgr., SDB, nar.
- Peter Šabo, nar. 1981, vysvätený 8. 12.
- Andrej Šabo, nar. 1985, vysvätený 13. 4.
- Ľuboš Mihálka, Mgr., nar. 28. 9. 1988, vysvätený 13. 6.
Kultúrne pamiatky v obci
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1790 nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r.
- Kríž z roku 1905
- Trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel
- Pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r.
Kaplnka je na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887). Na oboch cintorínoch sú postavené kríže ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Kríž (K. Škula, 1952) sa nachádza aj v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť a na Chrenovej chate je súkromná kaplnka, vysvätená v r. 1948. Vo viniciach v Suličíne sa nachádzajú dve malé kaplnky na počesť sv.
Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby.
Prvý archeologický prieskum v obci Nová Ves nad Žitavou odborníci uskutočnili v júni 1938. Pracovníci Čs. štátneho archeologického ústavu v Prahe našli nádoby, keramické a kostené predmety. Časť bohatého nálezu uložili do Slovenského národného múzea v Martine.
Mapa rozšírenia kultúry s lineárnou keramikou.
Nálezy, ktoré zostali v Martine, patria do neskorej doby kamennej, lengyelskej kultúry (2900 rokov pred Kristom). Praveké sídlisko patrilo aj ľudu kultúry s kanelovanou keramikou (5000 rokov pred Kristom). Doba kamenná - ludanická kultúra je zastúpená nálezom kostrových hrobov.
V polohe Jovka našli archeológovia črepy z 10. až 13. storočia. V lokalite Štrkovicsko, na ľavom brehu rieky, bolo potvrdené staré sídlisko. Výskum potvrdil skutočnosť, že v týchto miestach sídlil ľud neskorej kamennej doby a kultúry s kanelovanou keramikou.
Osadu Jovka v listine z roku 1332 pomenovali Jovka - Kostolná. Poukazuje to na významné postavenie historickej osady, v ktorej stál kostol. V roku 1332 sa v zachovanej listine spomína gotický kostol zasvätený sv. Tomášovi. Doložená je fara a cintorín okolo kostola.
Kaštiele Novej Vsi nad Žitavou
V neskorších obdobiach boli v tejto dedine až tri kaštiele, z ktorých dva sú dnes zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok. V Novej Vsi nad Žitavou sa do súčasnosti zachovali tri kaštiele. z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. Národnou kultúrnou pamiatkou je neorokokový kaštieľ z roku 1800 i neoklasicistický kaštieľ z roku 1872.
V neorokokovom kaštieli v súčasnosti sídli Odborné učilište internátne, ktoré už vyše 60 rokov pripravuje na povolanie handicapovanú mládež. Kaštieľ je komplexne zrekonštruovaný, druhý kaštieľ, v ktorom je umiestnený internát, čaká na svoju rekonštrukciu.
Studnička - pútnické miesto
Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy.
Miestne tradície a múzeum
Bohatú históriu Novej Vsi nad Žitavou sa rozhodli zachovať pre budúce generácie miestni dôchodcovia. Múzeum navštevujú najmä deti zo základnej i materskej školy. Staré náradie, nástroje priniesli miestni obyvatelia, ktorí ich našli vo svojich stodolách na pôjdoch, pri prestavbe domu. Dôchodcovia ich ochotne prevedú exteriérovou aj interiérovou časťou, kde im ukážu exponáty a zároveň vysvetľujú, ako sa používali. Okrem toho majú možnosť prostredníctvom dobových fotografií vidieť ako žili ich predkovia.
K najstarším exponátom múzea patria kováčske mechy, ktorých vek odhadujú na 150 rokov. K zaujímavým exponátom patria žatevné vence. Typické pre túto dedinu boli vence v tvare domčekov so strieškou.
„Novoveské kroje sú celkom iné ako kroje okolitých obcí a sú najkrajšie v regióne. Od tých v okolí sa odlišujú vysokými čepcami. Čepce sa v zadnej časti zbiehali do mašle, podľa ktorej sa dalo zistiť, či je žena bohatá alebo chudobná. Zaujímavosťou je aj nová tradícia, ktorú založil tamojší rímskokatolícky farár. Ten pred nedávnom navrhol veriacim, aby vždy na sviatok Troch kráľov prišli do kostola v krojoch.