Poprad, mesto na úpätí Vysokých Tatier, sa skladá z piatich historických mestečiek, ktoré sa v stredoveku vyvíjali samostatne. Jednou z týchto mestských častí sú aj Matejovce, ktorých historické námestie zdobí gotický Kostol svätého Štefana Kráľa zo 14. storočia. Tento kostol a jeho renesančná zvonica sú významnými kultúrnymi pamiatkami regiónu.
Kostol sv. Štefana v Matejovciach
História a Vznik Kostola
Mestečko Matejovce sa prvýkrát spomína v roku 1251 pod názvom villa Mathei. Meno osady vzniklo od patróna sv. Mateja. V ich chotári sa našli pozostatky ľudského osídlenia zo staršej doby kamennej - paleolitu, ale aj z mezolitu, neolitu, doby bronzovej, až do veľkomoravského obdobia. Unikátnym nálezom je pravdepodobná germánska kniežacia hrobka zo 4. - 5. storočia.
Kostol postavili niekedy v 70. rokoch 13. storočia ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1287. Od roku 1412 až do roku 1772 boli v zálohu Poľska. Pôvodní obyvatelia sa zväčša venovali poľnohospodárstvu. Zmena nastala v polovici 19. storočia, pričom dodnes ostali Matejovce jednou z najpriemyselnejších častí Popradu.
V 18. storočí prešiel kostol barokovou prestavbou, ktorá sa dotkla podoby fasád, kde boli rozšírené okná. Hlavný gotický oltár z 15. storočia je zdobený tabuľovými maľbami od autora so pseudonymom Majster z Matejoviec.
Interiér Kostola svätého Štefana
Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku.
Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu. V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.
Architektonické Zaujímavosti
Kostol svätého Štefana je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta. Medzi architektonické zaujímavosti kostola patria:
- Krížová rebrová klenba vo svätyni a v lodi zaklenutá na dve podpory.
- Konzoly rebier klenby vo svätyni nesú výzdobu. Východné majú podobu ľudských hláv - na južnej strane kráľa (sv. Štefana alebo Ladislava IV.) a severnej strane divého muža s listami.
- Niekoľko gotických portálov - z podvežia do lode, menší južný vstup do svätyne a zo svätyne do sakristie.
- Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá je umiestnená pri východnej podpore klenby lode.
- Súčasťou hlavného neogotického oltára sú tabuľové maľby z obdobia okolo roku 1450, ktorým autorom bol tzv. Majster z Matejoviec.
Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.
obhliadka kostola SV.štefana kraľa v novej kelči (môj komentár)
Renesančná Zvonica
Východne od kostola stojí renesančná zvonica postavená najneskôr v polovici 17. storočia. Renesančná zvonica zo 17. storočia v Matejovciach je štvorpodlažná stavba, napojená západnou stranou na ohradný múr kostola. Veža má štvorcový pôdorys a nemá zachovanú pre spišské zvonice typickú atiku. Na jej mieste sa dnes týčia trojuholníkové štíty. Jedinou súčasnou exteriérovou výzdobou zvonice ostal iba oblúčikový vlys na kamenných konzolkách po obvode spodnej časti tretieho podlažia. Rovnakú výzdobu majú zvonice vo Vrbove, Kežmarku a v Spišskej Sobote.
Zvláštnosťou matejovskej zvonice je vsunutie dvoch samostatných podlaží medzi prízemie a najvyššie podlažie so zvonmi. Obidve sú veľmi nízke, sú prepojené dreveným schodiskom. Každé má svoje okienko, ktoré už nie je štrbinové. Zámerom úpravy bolo vytvoriť čo najviac priestoru na skladovanie. Zvonica má ako jediná na všetkých štyroch stranách len bifóriá s kamennými osteniami a rímsami, ktoré sú zdobené diamantovým vzorom.
Renesančná zvonica v Matejovciach
Matejovská zvonica je niektorými prvkami príbuzná popradskej, aj keď tá vznikla koncom 16. storočia, prešla v roku 1663 prestavbou. Obidve majú schodiská v hrúbke muriva a najvyššie podlažie malo klenbu, po ktorej sa v oboch zvoniciach zachovali odtlačky.
Prestavbu zvonice v Matejovciach, ktorej rozsah nie je známy, dokladá kamenná tabuľa v tvare štvorlístka na severnej strane pod oblúčikovým vlysom s textom: Im JahrSchrift 1728 d13 Juli. Ďalšia obnova RENOVTUM 1885 je označená v severnom štíte. Na začiatku 19. storočia dostala veža klasicistickú úpravu a vtedy bola nahradená jej atiková výzdoba trojuholníkovým nadstavcom.
Veľká obnova veže prebehla v roku 1993. Stav zvonice je veľmi dobrý. Nachádza sa v centre obce. Stojí na námestí, východne od Kostola sv. Štefana.
Priemyselný Rozvoj Matejoviec
Tradičný poľnohospodársky charakter mesta zmenila rodina Scholtzová až v 19. storočí, keď v roku 1845 Karol August Scholtz (1799-1881) založil dielňu s vlastnou výrobou jednoduchšieho náradia. Už v tridsiatych rokoch 19. storočia viedol obchod s poľnohospodárskym železiarskym tovarom. Z dielne neskôr vznikla Scholtzova továreň na kovové náradie potrebné v domácnostiach a poľnohospodárske stroje.
Dielňa začala prosperovať v päťdesiatych rokoch 19. storočia, od nástupu syna Jána Emila (1828-1910) v roku 1848. Tento rozšíril výrobky o pocínovaný a pozinkovaný tovar pre potreby domácnosti. V roku 1901 na medzinárodnej súťaži v Budapešti získala firma zlatú medailu za vyorávač zemiakov, ktorý vyrábala už od roku 1873.
Po roku 1945 sa úspešný podnik pretransformoval na Tatramat Matejovce, v ktorom našli pracovné zaradenie obyvatelia celého regiónu. V súčasnosti sú Matejovce predovšetkým priemyselnou časťou Popradu. Nachádza sa tu viacero podnikov, vybudoval sa tu priemyselný park, stredná odborná škola elektrotechnická.
Súčasnosť
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Návštevníci si však môžu prezrieť skvelú symbiózu priemyslu a kultúrnych pamiatok reprezentovaných rímskokatolíckym Kostolom sv. Štefana z prvej polovice 14. storočia. V ňom sa nachádza unikátny gotický oltár z polovice 15. storočia, zdobený tabuľovými obrazmi od „Matejovského majstra“. Významnou umeleckou pamiatkou je procesiový gotický kríž z prvej polovice 14. storočia, najstarší svojho druhu.
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Architektonické Detaily a Výzdoba
Ranogotické prvky: Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria.
Maliarska výzdoba: Prvú etapu maliarskej výzdoby pochádzajúcu cca z druhej štvrtiny 14. storočia predstavujú maľby na stenách svätyne, špalete víťazného oblúka a severnej stene lode. Ide predovšetkým o výjavy zo života Krista, s viacerými menej častými motívmi (napr. Do tejto etapy patria aj zriedkavý výjav Volto Santo (južná stena svätyne), Veraikon (východná stena svätyne) či sv. Druhá etapa maliarskej výzdoby interiéru je datovaná do obdobia okolo roku 1400.
Kaplnka sv. Valentína: Po zbúranej kaplnke sv.
Renesančná zvonica: Pri kostole stojí hodnotná renesančná zvonica zo 16. storočia.
Iné stredoveké kostoly v okolí
Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov. Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.
Prístupnosť a stav
Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti. Po obnove je v dobrom stave. Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt. Pravidelné prehliadky kostola sú každý pracovný deň o 15.00 hod., vstupenky sa kupujú v Mestskej informačnej kancelárii Poprad.
Významné udalosti vo farnosti
Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, aktuálne informácie o časoch sú dostupné.
- V nedeľu 21. septembra 2025 o 10.00 hod. sa v našej farnosti konala slávnosť vysluhovania sviatosti birmovania. Aj touto cestou chceme poďakovať rodičom birmovancov, spolupracovníkom, spevokolu, všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k dôstojnému priebehu slávnosti birmovania.
- V pondelok 8. septembra 2025 zavítal do našej farnosti Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup. Cieľom jeho návštevy bolo povzbudiť birmovancov pred prijatím sviatosti birmovania k dôslednej duchovnej príprave. Po odslúžení svätej omše sa konala diskusia s birmovancami, ktorí si pripravili pre otca biskupa niekoľko otázok. Ďakujeme mu, že nás navštívil, duchovne obohatil svojimi slovami a povzbudil vo viere v nášho Nebeského Otca i Pannu Máriu, ktorej sviatok narodenia sme v daný deň spoločne oslávili. Zároveň sme si pripomenuli 2. výročie, odkedy sme spoznali meno nášho spišského diecézneho biskupa. Ostávame v modlitbách za nášho biskupa i birmovancov, ktorí už 21. kráčal v ústrety Božej láske.
- Dňa 5. augusta sa náš duchovný otec František vybral spolu s miništrantami na turistiku do Vysokých Tatier. Cesta viedla najprv zo Štrbského plesa na Popradské pleso. Preverenie síl nastalo až pri výstupe na Ostrvu.
- Vo štvrtok 19. júna 2025 bol prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po večernej svätej omši bola eucharistická procesia (oltáriky) okolo kostola. František v nedeľu 29. slávnosti bol pri Kostole sv. Konkatedrály.
- Dňa 17. augusta 2025 o 10.00 hod. Uhorského kráľa. Pri tejto príležitosti sme si zároveň pripomenuli 30. kňazskej služby.
- 27. september - 8.00 a 10.00 hod - 26. 2025, ktorú si môžete vziať po svätej omši do každej rodiny.
- 7. december - 8.00 a 10.00 hod. - 2. ADVENTNÁ NEDEĽA
- 8. december - 7.00 a 18.00 hod. - NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE
- 14. december - 8.00 a 10.00 hod. - 3. máme prvý piatok v mesiaci december. a utorok polhodinu pred svätou omšou. a v piatok od 16.00 hod.
Advent je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami, ktoré slúži ako duchovná príprava na oslavu narodenia Ježiša Krista. V nedeľu 30. novembra 2025 začneme adventné obdobie aj v našej farnosti. František v nedeľu 29. slávnosti bol pri Kostole sv. Konkatedrály. 2025, ktorú si môžete vziať po svätej omši do každej rodiny.
Farský úrad, Koperníkova 2282/30, 059 51 Matejovce GPS: 49.082085, 20.321171 Farský administrátor: ThDr. František Knapík PhD.
Literatúra
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
- Haviarová, M. - Haviar, T.: Spišské renesančné zvonice.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.