Farnosť Smižany má bohatú históriu a je spojená s významnými osobnosťami a udalosťami. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, kňazov, ktorí tu pôsobili, a na Svätyňu Božieho Milosrdenstva, ktorá je pútnickým miestom.
História Spišskej Diecézy a jej Vznik
Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.
Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia. Prostredníctvom listiny uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209 sa dozvedáme o existencii komitátu a cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo.
Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.
Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku.
Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.
V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.
Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
Kňazi vo Farnosti Smižany
Po ukončení štúdia teológie v Spišskej Kapitule bol 29. júna 1940 vysvätený za kňaza jeden z kňazov, ktorý pôsobil vo farnosti Smižany. Pôsobil ako kaplán v Smižanoch (1941), Ľubici (1946), Ružomberku (1949), Poprade (1949), Smižanoch a Letanovciach, admin. (1950) Smižany. V rokoch 1953-1965 bol farárom v Spišskom Štvrtku v levočskom okrese, 1965 Hnilčík v okrese Spišská Nová Ves, 1972 n.o. Smižany.
Svätyňa Božieho Milosrdenstva
Základy kostola nachádzajúceho sa na sídlisku Západ I boli položené na jeseň v roku 1996. Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38 metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru - zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku.
18. apríla 2009 otec biskup František Tondra konsekroval oltár a Kostol Božieho Milosrdenstva vo farnosti Smižany, na sídlisku Západ I v Spišskej Novej Vsi. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva. Nachádzajú sa tu relikvie troch svätých - apoštolov Božieho milosrdenstva: sv. Faustíny Kowalskej, sv. Vincenta Pallottiho a sv. Jána Pavla II.
Vo svätyni a v priľahlom rehoľno-pastoračnom centre je prístupná verejnosti po omšiach výstava pápežských darov z Vatikánu, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich apoštolských cestách a časť z nich daroval Spoločnosti katolíckeho apoštolátu pri Rímskokatolíckej farnosti Smižany - duchovným otcom pallotínom, ktorí spravujú tento kostol.
Pallotíni a ich Pôsobenie
Rehoľu pallotínov, oficiálne Spoločnosť katolíckeho apoštolátu, založil v 19. storočí v Ríme svätý Vincent Pallotti (1795 - 1850). Prví pallotíni na území Slovenska neboli Poliaci, ale Nemci z nemeckej provincie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Miestom ich pôsobenia sa stala Handlová, kde bolo veľa nemeckých baníkov a pallotíni sa prišli o nich pastoračne starať.
Až novodobá história pallotínov po páde komunizmu je spojená s poľskou provinciou Krista Kráľa. Pallotíni spravujú aj diecéznu Svätyňu Božieho milosrdenstva a duchovne sprevádzajú veriacich, ktorí sem prichádzajú.
Svätý Vincent Pallotti hovorí, že „všetko je v poriadku, ak je to tak, ako to chce Boh. Božia vôľa je pokrmom, ktorý nasycuje“. Vo vízii sv. Vincenta Pallottiho je plnohodnotným začlenením laických spolupracovníkov do tohto združenia akt apoštolskej angažovanosti v Cirkvi, vyjadrený slávnostným spôsobom v kostole a potvrdený vlastným podpisom.
Aktivity vo Farnosti
Vo farnosti Smižany sa konajú rôzne aktivity, ako napríklad:
- Hodina Milosti pre celý svet (8. decembra)
- Roráty (od pondelka do piatka o 06.00)
- Celodenná poklona (každú stredu vo Svätyni)
- Sväté misie (od 15. do 22. februára 2026)
Rekonštrukcia Kostola Povýšenia sv. Kríža
Farnosť dlhodobo plánuje rekonštrukciu vnútorných priestorov kostola, ktorej cieľom je zlepšiť technický stav, estetický vzhľad a celkový komfort veriacich. Obnova sa zameriava na modernizáciu vykurovania, úpravu interiéru a sanáciu poškodených častí stavby.
Plánované práce:
- Inštalácia elektrického podlahového kúrenia pod lavicami
- Riešenie odvlhčenia omietok pri vstupe do kostola a na chór
- Úprava vnútorných priestorov podľa potreby
- Výmena lavíc v kaplici (bočnej lode)
- Celková maľba interiéru
Rekonštrukcia je plánovaná s dôrazom na zachovanie duchovného, kultúrneho a historického charakteru chrámu, pričom sa využijú moderné a šetrné technológie, ktoré zabezpečia dlhodobú udržateľnosť budovy.