Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko.
Panoramatický pohľad na obec Radoma.
Kronika obce Radoma
Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20. decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Narodila sa 8.1.1930 v Mojmírovciach a nie je tunajšou rodáčkou.
Rok 1944: Vojnové udalosti
Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7. do 20. apríla 1944. Ľudia boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou.
Od 1. mája 1944 sa v dedine zdržovalo slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Nemci využili zradu tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska. Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali.
Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila. Dňa 18. januára prešla fronta dedinou a dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.
Poválečné roky: 1945-1955
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadený MNV. Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené.
Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo, koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r.1947 ohrozovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.
V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr.1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.
V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štát. gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat.uč.akad. v Prešove. V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia. (R.1946).
Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu.
Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronika str. 65 z r.1949; J.Duraj miestny farár za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené a veriacim išlo až do zúfania. Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach.
V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. Dni čsl. sov. V miesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl.sol.priateľstva. Bola usporiadaná akadémia na ktorej s programom sa zúčastnila nár.škola so svojimi žiakmi. Program bol pečlive pripravený.
V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.
Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na strojcu prvého soc.štátu Vladimíra Iliča Lenina. Na slávnosti zúčastnili sa členovia MNU a občania. Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8.marca.
V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ. Výročie sor. Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca čes-sov. priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“ Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs.
Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka.
V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelích občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar (popoludní asi o 13:30 hodine) ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal na siedmy rok. Práve navštevoval prvý ročník NŠ. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar. I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.
Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny Za nový život roľníctva s náučnou tematikou v poľnohospodárstve. 21.júla sa začala žatva. Výkup obilia splnila obec ku dňu na - %. Pod vedením miestnych učiteľov , ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie i napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, vystavil sa plot pred školskou budovou. Z tunajšej obce občania sa aktívne zapojili pri výstavbe Cementárne v Bystrom.
Oslavy z príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konali sa ako každý rok v čase od 7. novembra do 12. decembra v rámci Mesiaca československého sovietského priateľstva. V roku bolo uzavretých 9 manželstiev. Novonarodených 9.
Počasie bolo obstojné. jar sa prejavovala častými dažďami a záplavami. Silné povodne v máji a júni odplavili väčšie kamene z vozoviek, takmer všetko skosené seno, tiež narušili a odplavili most k Surmovi, ktorý bol neskôr opravený. Dňa 5.marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14.marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19.marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod.
Výmena peňazí bola prevedená 3.júna v pomere 1:5 , 1:50. Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete. Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva. Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa. Do septembra, teda k začiatku školského roku bolo dané do prevádzky mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami. Po tohtoročnej tuhej zime prišla jar dosť skoro a takmer bez povodní. V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom.
V roku 1955 (STR. Od 1955. roku písaním obecnej kroniky miestny národný výbor poveril riaditeľku národnej školy Elenu Petrigallovú. Narodila sa 2. apríla 1910 v Sedliciach o Prešov. Pôsobí ako učiteľka od 1932 r. Vedúcu úlohu vo verejnom živote obci hrá KSS, ktorá usmerňuje verejnú prácu. Rok 1955 bol suchý. Pandravy tiež zapríčinili veľkú škodu v poľnohospodárstve. Občania sú povolaním roľníci a len v ojedinelých prípadoch sú zapojený do výroby. 21. 27. 8. 1. 1. 6. 25. Toho roku sa narodilo 6 chlapcov a 10 dievčat. Počet sňatkov - 7. Mimo riaditeľky školy 25.októbra nastúpil do učiteľskej služby v Radome A. Na pedagogickom gymnáziu v Prešove maturovala A. Juhasová. Cez zimu mládež nacvičovala divadelné hry.
Farnosť Ondavské Matiašovce
Od založenia obce boli Matiašovčania rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17.storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni.
Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Kostol sv. Mikuláša v Ondavských Matiašovciach.
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Ondavské Matiašovce:
- Szombathy, Joachim 1745 - 1747
- Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
- Pribóczy, Adam 1749 - 1752
- Klembárszky, Ján 1752 - 1760
- Pribóczy, Adam 1760 - 1762
- Nagy, Ján 1762 - 1763
- Hoderman, Adam 1763 - 1768
- P. Leander 1768 - 1769
- Novák, Michal 1769 - 1770
- Maxim, Ján 1770 - 1800
- Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801
- Morvay, Peter 1801 - 1821
- Rády, Jozef 1822 - 1863
- Ratkó, Andrej 1863 - 1898
- Thain, Štefan 1898 - 1933
- Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952
- Szöcs, Jozef 1953 - 1959
- Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976
- Koromház, Štefan 1977 - 1990
- Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998
- Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007
- Rebjak, Pavol 2007 - 2015
- Lipka, Luboš, Mgr. 2015