Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.
Panoramatický pohľad na Sabinov
Historický Vývoj Mesta
Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Historické námestie v Sabinove
Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá.
Kultúrne Pamiatky a Stavby
V meste vznikali aj ďalšie stavby, ktoré dodnes svedčia o jeho bohatej histórii:
- Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Piaristické lýceum (gymnázium) - najvýznamnejšia baroková stavba v meste, získaná prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48.
- Mestské opevnenie - Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.
- Dva evanjelické kostoly v barokovom - klasicistickom slohu
- Gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Kostol Mučeníckej Smrti sv. Jána Krstiteľa
Kostol bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Po požiari v roku 1461 bol znovu budovaný v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova. Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami.
Výzdobu kostola reprezentujú oltáre, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny.
Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Kultúrny Život v Sabinove
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.
Významné Osobnosti
História Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Medzi ne patrí:
- Slovenský básnik B. Nosák Nezabudov
- Pokrokový učiteľ Samuel Fábry
- Slovenský básnik Ján Cuker
- Výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura
- Spisovateľka Jolana Cirbusová
- Anton Prídavok
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Medzi významné osobnosti spojené so Sabinovom patrí aj blahoslavený Pavol Peter Gojdič OSBM alebo Pavel Peter Gojdič (* 17. júl 1888 Ruské Pekľany - † 17. júl 1960 Leopoldov). Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Cigeľke a v Prešove. 20. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1947 pápežom Piom XII. menovaný za asistenta pápežského trónu.
Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý. Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. 29. januára 1968 boli jeho telesné pozostatky prevezené do krypty prešovskej katedrály a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného. Pri príležitosti 7. novembra 2007 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, in memoriam. 27. januára 2013 bol blahoslavený Pavol Peter Gojdič vyhlásený za patróna mesta Prešov.
Orkucany - Súčasť Sabinova
Súčasná miestna časť Orkucany, bola až do konca roka 1985 samostatnou obcou. Prvý raz sa o nej hovorí v listine z roku 1248 v súvislosti so zánikom desiatkov. Tie sa v kráľovských obciach stredného Šariša dovtedy každoročne vyberali zo všetkej úrody a prírastku na poli a v chlieve z ¾ pre jágerského biskupa, ktorý bol jej prvým známym vlastníkom, a z ¼ pre miestneho farára. Z toho vyplýva, že tieto stredošarišské dediny vrátane Orkucian, existovali minimálne niekoľko desaťročí pred polovicou 13. storočia. Vďaka spomínanej listine prešli v roku 1248 Orkucany do vlastníctva uhorských kráľov, v ktorom zotrvali aj v 14. storočí.
Od svojho vzniku boli Orkucany viac, či menej späté s mestom Sabinov. Najskôr kráľovským, potom okresným. Počiatočné poddanské postavenie Orkucian voči Sabinovu sa síce v 20. storočí zrušilo, ale hospodárska dôležitosť Sabinova tu bola pociťovaná vždy. Postupne sa obidve aglomerácie k sebe približovali aj územne. O pričlenení Orkucian k Sabinovu sa vážnejšie hovorilo v roku 1975. K pričleneniu Orkucian k Sabinovu došlo až v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia.
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. mája 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #sabinov