Kežmarok, okresné mesto Prešovského kraja, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mesto vzniklo spojením troch osád: slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Prvá písomná zmienka sa nachádza v darovacej listine kráľa Bela IV. a pochádza z roku 1251. Výhodná poloha mesta, cez ktoré viedli obchodné cesty z Orientu do severnej Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj.
V Kežmarku sa nachádza množstvo významných pamiatok, medzi ktoré patrí aj Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Tento chrám je jedným z najmladších v Kežmarku. Nápadný je svojou byzantskou architektúrou a žltou farbou fasády. Nachádza sa na ulici oproti drevenému artikulárnemu kostolu. Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky je gréckokatolícka cerkev v Kežmarku. Chrám patrí pod farnosť Ľubica. Základný kameň bol posvätený 10. júla 2004 a dokončený bol o 4 roky neskôr. Výstavby 21. septembra 2008 cerkev aj posvätil.
Okrem Gréckokatolíckeho chrámu, Kežmarok ponúka aj ďalšie historické a kultúrne pamiatky, ktoré stoja za návštevu.
Ďalšie Pamiatky v Kežmarku
- Kežmarský zámok: Pochádza z prelomu 14. a 15. storočia a je postavený v neogotickom štýle. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1447.
- Bazilika minor sv. Kríža: Najstaršia kamenná časť kostola má pôvod z 13. storočia. Dnešná podoba pochádza z rokov 1444-1498, ktorá vznikla veľkolepou gotickou prestavbou.
- Renesančná zvonica: Bola postavená v r. 1591. Má štvorcový pôdorys a zdobia ju cibórie s erbmi cisárskeho habsburského rodu. V blízkosti Baziliky sv. Kríža. Považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši.
- Radnica: Po niekoľkých vyhorenia bola v roku 1977 prestavaná v klasicistickom slohu.
- Drevený artikulárny kostol: Drevený evanjelický kostol v Kežmarku postavili mimo historického jadra pri dnes už nejestvujúcej Vyšnej bráne a renesančnom kamennom hostinci v súlade so závermi šopronského snemu. Dnešný vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1717. Kostol je postavený bez akéhokoľvek kovu a trámy sú z červeného smreku.
- Nový evanjelický kostol: Bol postavený v druhej polovici 19. storočia. Architektom stavby bol Teofil Hansen, ktorý daroval cirkvi r. 1870 svoje plány, ktoré boli pôvodne určené pre Orient. Kostol je postavený v Eklektickom slohu.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku je pýchou mesta a od roku 2008 sa stal súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia.
Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných technik. Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi.
Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat. Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne.
Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
- Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
- Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
- Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok
Mapa rozmiestnenia drevených kostolov na Slovensku
Na riešenie spoločných problémov celej lokality bola dňa 19. 2. 2008 zriadená Riadiaca skupina lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.
Kultúra a Súčasnosť
Mesto si obnovilo tradíciu výročných trhov a stalo sa strediskom najväčšieho remeselného festivalu EĽRO. V Kežmarku sa koná najväčší a prvý svojho druhu festival Európske ľudové remeslo. Na tri dni sa uzavrie historické centrum provizórnymi hradbami, aby sa mohla akcia za nimi naplno rozbehnúť. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Mesto má aj čierne momenty v dejinách, na ktoré sa nezabudlo a pripomína ich pamätník obetí holokaustu, ktorý stojí v Parku Alfréda Grosza. Kedysi na tomto mieste stála synagóga. Alfréd Grosz bol významný kežmarský profesor na gymnáziu a Tatranec. Celý život chodieval Alfréd Grosz so svojimi študentami do Tatier a svojou povestnou, vo svete ojedinelou „Školou hôr“ ich učil nielen horolezectvu a poznávaniu prírody Tatier, ale aj dôležitým životným hodnotám.
V meste sa nachádza aj klietka hanby pre neposlušné ženy, ktorá bola ukutá študentmi Súkromnej strednej odbornej školy Biela Voda v Kežmarku kvôli EĽRU v roku 2015. Klietku hanby nájdete pred mestskou radnicou na námestí.
UNESCO: Hronsek Wooden Church
Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje. Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať.
Ľubica je zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent je gréckokatolíckeho vierovyznania. Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku - V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je z polovice 13. storočia. Je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom - dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260.
Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnka prestavená z väčšieho domu v roku 1930. Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby.
V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra.
V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116.
Ďalšie zaujímavosti z Kežmarku:
- V Kežmarku som bol už dvakrát, ale nebudem vás teraz v lete zaťažovať historickými, ani inými zaujímavosťami. Iba sa prejdem mestom a vojdem do hradu.
- Od mojej poslednej návštevy Kežmarku pred štyrmi rokmi sa veľa zmenilo. Rozostavaný gréckokatolícky kostol bol dokončený a mesto i hrad nedávno zažili potopu.
Nový evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1879-1894. Dĺžka, šírka, výška: 80, 20 a 30 m. Pri vchode je 65 m vysoká veža. Druhá veža nebola postavená pre nedostatok peňazí.
tags: #greckokatolicky #kostol #kezmarok