Štefan Harabin: Pohľad na národné a kresťanské hodnoty

Štefan Harabin, narodený 4. mája 1957 v Ľubici, je známa osobnosť slovenskej politickej scény. Prakticky celý svoj život sa venuje výkonu právnického povolania sudcu. Jeho pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR v pozícii ministra mu umožnilo, okrem výrazného zefektívnenia a skvalitnenia výkonu úloh justície, aj priamo sa zúčastňovať na realizácii politiky vlády. Hovorí, že to bola tvrdá, ale prospešná škola. Dnes pôsobí na poste sudcu NS SR.

Harabin Štefan sa narodil v roku 1957 v Čaklove. Vyrastal v skromných podmienkach, čo výrazne ovplyvnilo jeho životný postoj a pracovnú etiku. Po ukončení základného a stredného vzdelania pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Po ukončení vysokoškolského štúdia začal Harabin pracovať v súdnom systéme. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983 na Okresnom súde v Poprade. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 - 2003 bol predsedom Súdnej rady SR a predsedom Najvyššieho súdu SR, v období 2003 - 2006 zastával funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR. V roku 2006 sa stal ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády SR. Súdna rada SR ho 22. júna 2009 opäť zvolila do funkcie svojho predsedu a predsedu Najvyššieho súdu SR.

Štefan Harabin je už druhýkrát ženatý. Prvé manželstvo sa skončilo v roku 1993. Jeho bývala manželka sa volá Anna a bývala vo vedľajšej dedine a skôr ako sa zobrali, chodili spolu tri roky. Narodil sa im syn Branislav (1987) a neskôr aj dcéra Kamila (1990). Harabinová druhá manželska sa volá Gabriela a bola zamestnaná na Ministerstve spravodlivosti.

Štefan Harabin už v minulosti kandidoval na prezidenta SR. Svoju kandidatúru potvrdil 15.11.2018, kedy odovzdal 31 993 podpisov občanov súhlasiacich s jeho kandidatúrou. Harabin vo volebnej kampani pôsobil ako kresťanský a národný kandidát.

Štefan Harabin s rodinou.

Motivácia ku kandidatúre

Prečo sa Štefan Harabin rozhodol kandidovať na prezidenta SR? Postupne ste sa stávali kritikom súčasného systému, no do aktívnej politiky ste nevstúpili a ani nezaložili stranu, ale rozhodli ste sa prijať kandidatúru na prezidenta SR. Čo vás priviedlo k tomuto kroku? Pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, nie som nijako ovplyvniteľný. Táto vlastnosť mi priniesla v profesionálnom živote možnosť presadzovať spravodlivosť. Znamenala aj to, že som musel riešiť útoky a tlaky za výdatnej pomoci politicky zneužívaných médií.

V tejto súvislosti mi dovoľte vás ubezpečiť, že nič z toho, čo si vymysleli na moje očierňovanie, nebola a nie je pravda. Nijaké mafiánske praktiky v súdnictve za Mečiara, nijaké porušovanie zákonov pri kontrolách Ministerstva financií SR na Najvyššom súde SR, nijaký telefónny rozhovor alebo styky s trestne stíhaným Sadikim, nijaká šikana kňaza ešte za socializmu ani nijaké iné ohovárania nie sú pravdivé.

O tom sa môže presvedčiť každý, kto si dá iba trochu práce a nájde si skutočnú pravdu vo verejne dostupných prameňoch. Ľudia musia poznať pravdu, musia vedieť, že naozaj nemám vo svojom živote čierne skutky. O možnosti kandidovať na post prezidenta SR som začal uvažovať v dôsledku veľmi rizikového vývoja v štáte a v dôsledku reálnych hrozieb zo zahraničia. Nič nie je naveky, ani naša suverenita, ani mier a nie je samozrejmosťou ani ochrana našej kultúry a morálnych hodnôt.

Pretože prejavy mnohých politikov na Slovensku reflektujú túto situáciu, je zrejmé, že viaceré sily sa dodnes snažia položiť vládu a vyvolať predčasné voľby. V tomto snažení im výdatne pomáha súčasný prezident Andrej Kiska. Dovolím si poznamenať, že prezident sa podľa našej ústavy nesmie takto správať. Musí byť nestranný. Nesmie presadzovať politické požiadavky nijakej záujmovej skupiny alebo strany v štáte. Prezident Kiska dal svojím vyhlásením najavo, že nemá odvahu ísť do nasledujúcich volieb, preto súčasné strany opozície hľadajú všemožné spôsoby, ako si zachovať poslušnosť prezidenta aj v budúcnosti a ak to pôjde, tak ešte viac oslabiť pozíciu predsedu vlády.

Som presvedčený, že prevažná väčšina našich občanov má rovnaké záujmy ako ja. Ctím si rodinu ako základný článok spoločnosti, ctím si ženy, matky, otcov a ich úlohu vo výchove ich detí. V tom, že im chcú odmalička vštepovať zásady slušného správania, význam pravdy, priateľstva, úcty k druhým, rozoznávanie toho, čo je dobré a čo zlé. Aj ja som otcom štyroch detí. Tak ako prevažná väčšina našich ľudí si želám pestovať a zachovať naše tradície, našu kultúru, morálne zásady, možnosti a potrebu výchovy fyzicky a psychicky zdravej populácie. Tu je veľmi dôležité vzdelanie. Prístup k vzdelaniu je podľa môjho názoru základom sociálnej spravodlivosti. Vzdelanie dáva ľuďom možnosť uplatniť sa v spoločnosti podľa ich schopností a záujmov, pomáha im orientovať sa v spleti informácií a správne hodnotiť, čo sa deje. Považujem za nevyhnutné vždy a za každých okolností rešpektovať práva a slobody ľudí. Hovorím to od srdca. Pritom hovorím o tom, čo všetci považujeme za normálne v našich životoch. A práve to normálne si musíme chrániť.

Je jasné, že tí kandidáti, ktorí dostávajú priestor v médiách, majú takto možnosť osloviť podstatne širší okruh občanov. Ja to nahrádzam prakticky dennými osobnými stretnutiami s ľuďmi po celom Slovensku. Má to nenahraditeľný aspekt bezprostredných osobných rozhovorov. Ľudia ma môžu vnímať takého, aký v skutočnosti som. Okrem toho sa snažím využívať aj komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, internetu a objektívnych, hoci aj menej rozšírených nezávislých médií. Ja si vážim každého človeka, aj politických oponentov.

Myslím si, že označovanie niektorých osôb, politikov alebo politických strán za nesystémové alebo neštandardné je nesprávne. Je to akási snaha o hodnotenie teoretických, sociálnych a politických cieľov iných subjektov na politickej scéne. Pokiaľ ide o moje právne vyjadrenia alebo o moje konanie, to nesmeruje k zmene systému, ale k zmene uplatňovania pravidiel v praxi štátnych orgánov a inštitúcií.

Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov v demokratických voľbách. Platí delenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Možno bude vhodné posilniť priamu účasť ľudí na riadení štátu prostredníctvom rozšírenia uplatňovania inštitútu všeľudového referenda a zavedenia inštitútu nezávislého poslanca aj na parlamentnej úrovni. Neviem si však predstaviť výrazné zmeny súčasného politického systému. Dôležité je v súčasnom systéme obnoviť a upevniť dôveru ľudí vo fungovanie štátnych inštitúcií. Ak nebudú fungovať štátne inštitúcie podľa zákona, tak nebude fungovať štát a ľudia prestanú rešpektovať právo. A to je otvorená cesta k chaosu, násiliu, k právu silnejšieho a svojvôli tých, ktorí budú pri moci.

Postoj k NATO a EÚ

Netajíte sa tým, že ste proti Severoatlantickej aliancii a je vám bližšia neutralita SR. NATO považujem za prežité a už ani nie obranné spoločenstvo. V rozpore so zmluvou je to dnes útočné spoločenstvo štátov, ktoré je zneužívané ako nástroj zahraničnej politiky najmä zo strany USA. Neznamená to, že sa budem zasadzovať o okamžité opustenie NATO. Som presvedčený, že sa treba aspoň pokúsiť pozitívne ovplyvniť činnosť tohto spolku zvnútra. Chcem presadzovať, aby sa NATO začalo správať dôsledne v duchu a v súlade so zmluvou, ktorou bolo založené. Nemožno iba prikyvovať vojenským útokom NATO proti suverénnym štátom bez dôvodu a bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Veľa našich občanov by si želalo našu vojenskú neutralitu. Treba si uvedomiť, že na to nestačí iba naše vlastné rozhodnutie. Je to otázka súhlasu, dohody a podpory veľmocí a čo najširšieho okruhu štátov. Iba sami sebe garantovať neutralitu nemôžeme. Takýto proces môže byť dlhodobý, nie je však úplne vylúčený. Obrana vlastného územia a občanov aj pri neutralite zostáva povinnosťou štátu. V súvislosti s NATO a vládou Mikuláša Dzurindu ste podali trestné oznámenie na vtedajších členov kabinetu za hlasovanie o preletoch lietadiel NATO na bombardovanie Juhoslávie v roku 1999. Vyšetrovateľ toto podanie odmietol s tým, že to bolo v súlade so štátnopolitickými záujmami Slovenska. Keď niekomu vyvraždíte celú rodinu, nemôžete mu potom povedať, aby ste sa spolu dívali do budúcnosti, akoby sa nič nestalo. Takto sa nedávno predviedol šéf NATO Jens Stoltenberg počas svojej návštevy v Srbsku. Veľa to vypovedá o úrovni myslenia a postojoch vedenia NATO k hodnote ľudského života a k medzinárodnému právu. Nijaké vraždenie ľudí nie je, a teoreticky, politicky ani právne nemôže byť v súlade s našimi štátnymi záujmami. Slovensko predsa nebolo členom NATO.

Vstup do NATO nám dali ako nepísanú podmienku budúceho členstva v EÚ. Najprv sme museli vstúpiť do NATO a iba potom boli ochotní nás prijať do EÚ. Keď hovorím oni, tak mám na mysli USA a ďalšie rozhodujúce západné mocnosti v Európe. V tom čase bolo Slovensko pod silným tlakom obchodných a politických záujmov Západu. V demaršoch nám hrozili izoláciou, vnútornými nepokojmi, čo bolo v tom čase aj reálnou hrozbou pre prosperitu a samotnú existenciu Slovenska ako nezávislého štátu. Preto padla aj vtedajšia slovenská vláda. Možno sme aj v duchu nesúhlasili, alebo mali pochybnosti, ale chceli sme veriť, že nám bude lepšie, že tam sú všetky správne hodnoty. Vláda Mikuláša Dzurindu sa podľa môjho názoru rozhodla podporiť bombardovanie Juhoslávie celkom jasne s cieľom zapáčiť sa Západu, preukázať našu poslušnosť a dosiahnuť prijatie za člena NATO a neskôr EÚ.

Vzťahy Slovenska s EÚ.

Slovenská republika je súčasťou EÚ. Posudzovanie členstva SR v EÚ musí byť pravdivé, nesmie to byť tabu, nesmie byť iba akýmsi vysneným cieľom. Cieľom predsa nikdy nemôže byť iba členstvo. Musí to mať pre štát a pre občanov výhody, hmatateľný prínos. EÚ nám spočiatku umožnila prílev investícií. Veľa nám však aj vzala. Stratili sme svoju sebestačnosť a veľkú časť svojej suverenity. Existovať izolovane nedokážeme. Sme relatívne malá krajina s otvorenou ekonomikou, v mnohom závislá od spolupráce s partnermi. V ekonomickej oblasti možno nie sme rovnocenným partnerom, ale naše morálne hodnoty nie sú pokrivené, to zdravé v nás zostalo. Um, morálka, nadanie, intelektuálne schopnosti a úspechy našich ľudí je to, čo si musíme vážiť a na čom musíme stavať svoju budúcnosť.

Prednedávnom ste sa vyjadrili, že Brusel sa snaží rozbiť jednotu V4 najmä v súvislosti s postojom k migrantom. Oficiálne sa naša vláda hlási k jednotnému postupu krajín V4, ale napríklad praktickú podporu našich susedov v prejavoch politikov nenájdete. Skôr naopak, predháňajú sa, kto sa hlbšie pokloní pred názormi bruselských úradníkov. Ste kritikom USA i EÚ. Som kritikom, ale nie odporcom. Rusko je európska veľmoc, s ktorou nás spájajú slovanské kresťanské tradície a mnohé historické väzby. Rusko a Čína sa v súčasnosti vo svete etablovali ako mierotvorcovia. Zdá sa, že SR sa vôbec nemieni orientovať smerom na Východ a je nasmerovaná len na Západ. Pamätám sa na to, keď predseda strany Smer, podľa môjho názoru správne povedal, že naša zahraničná politika musí byť orientovaná na všetky štyri svetové strany. Dnes je táto otázka rovnako aktuálna. Okrem spolupráce v rámci EÚ si Slovensko musí tvoriť aj vlastnú zahraničnú politiku, vlastné analýzy, hodnotenia a presadzovať vlastné záujmy a ciele. Musí ísť o bezpečnosť našich občanov a ochranu suverenity nášho štátu.

Nemožno súhlasiť s niektorými aktivitami EÚ v snahe vykonávať právomoci, ktoré sme na ňu v zmluvách ani dočasne nepreniesli. Slovensko sa musí rázne zasadzovať proti porušovaniu medzinárodného práva. Nesmie sa ľahostajne alebo z prílišnej dôverčivosti podriaďovať nijakým rozhodnutiam iných orgánov alebo štátov. Musíme hľadať nové a nové možnosti hospodárskej spolupráce aj so štátmi mimo Európskej únie, zaistiť vlastnú energetickú bezpečnosť aj v spolupráci s Ruskom. Slovenská republika má podľa ústavy právo vstúpiť do medzinárodnej organizácie a pri vstupe do Európskej únie aj právo preniesť na ňu časť svojich kompetencií na lepšie plnenie svojich cieľov. Takéto prenesenie kompetencií je však len dočasné, nie trvalé, pretože medzinárodná organizácia, ako je napríklad aj EÚ, nie je štátom. Tak ako sme sa suverénne rozhodli pre spoluprácu alebo umožnenie konať za nás úradníkom v Bruseli, toto rozhodnutie môžeme aj vziať späť. Ústava súčasne uvádza, že právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Ale nie pred našou ústavou.

Volebný systém a vládnutie práva

Vláda SR spolu s NR SR vyhrotila situáciu nielen pri nevyšetrovaní korupčných káuz, ale aj zrušením amnestií. Každý člen vlády a každý poslanec pri nástupe do funkcie skladá sľub, že sa bude riadiť ústavou a dodržiavať zákony štátu. Som presvedčený, že v otázke zrušenia už platných amnestií z minulosti nemala vláda ani parlament ústavný mandát takto rozhodnúť. Je to o to závažnejšie, že neústavným zrušením amnestií sa narušila stabilita právneho štátu. Vytvoril sa stav právnej neistoty. Protiústavný právny precedens dáva do rúk nezodpovedným politikom a záujmovým skupinám možnosť snažiť sa takéto konanie použiť aj v iných otázkach riadenia štátu, vždy, keď sa to bude hodiť. Z nepráva však nikdy nemôže vzniknúť právo, preto je veľmi dôležité, aby nasledujúci prezident trval na obnovení právneho štátu a istôt občanov.

Patríte medzi najlepších znalcov práva. Som právnik a môžem vám zodpovedne povedať, že inštitút amnestie, ktorá už bola právoplatne udelená, jednoducho nie je možné zrušiť. Tu neexistuje nijaká výnimka, nijaké odôvodnenie o údajnej nespravodlivosti. Meniť možno ustanovenia, ktoré amnestiu upravujú, možno ich dokonca aj z ústavy vypustiť. Poviem to aj inak. Ak NR SR zrušila nezrušiteľné amnestie, čo bude politikom brániť, aby napríklad retroaktívne nezrušili dane, ktoré ste už povedzme desať rokov podľa platného zákona platili, a spätne nezaviedli vyššie dane?

Problémom slovenskej spoločnosti, ale aj politiky je, že za svoje konanie a rozhodovanie nenesie vždy niektorý predstaviteľ štátu zodpovednosť. Na Slovensku musí nastúpiť vláda práva, teda jeho rešpektovanie a uplatňovanie všetkými štátnymi orgánmi, najmä orgánmi činnými v trestnom konaní. Každý je zodpovedný za vlastné činy. Musí začať fungovať prokuratúra, policajní vyšetrovatelia musia mať voľné ruky a nesmú ich zastrašovať ich nadriadení alebo politici. Súdy musia byť v štáte nezávislé. Sudcov nesmú vyberať politici. To nie je utópia, zmeny v prospech vlády zákona sú veľmi reálne. Veľká väčšina profesionálnych úradníkov chce a plní si svoje povinnosti. Máme niekoľko kontrolných úradov, ktoré však nefungujú na odhaľovanie vážnej kriminálnej činnosti na najvyšších postoch, ale šikanujú bežných ľudí bez politického krytia. Ak sú inštitúcie štátnej moci politicky zneužívané, vytvára to priestor na korupciu, presadzovanie záujmov finančných skupín, rôznych individuálnych záujmov politikov...

tags: #harabin #jediny #narodny #krestansky