Farnosť Horná Streda: História, Kňazi a Kostol sv. Anny

Horná Streda, obec s bohatou históriou, je neodmysliteľne spojená s vývojom a kultúrnym dedičstvom podjavorinského regiónu. Táto oblasť, ležiaca v malebnom Považí pod Beckovskou bránou, bola osídlená už od obdobia Veľkej Moravy. Súčasťou obce je rímskokatolícky kostol, ktorý je dôležitým historickým a kultúrnym prvkom.

Obec Streda, neskôr známa ako Horná Streda, bola spolu s ďalšími osadami darovaná benediktínskemu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore v roku 1263 kráľom Belom IV.

Pohľad na obec Horná Streda.

História a Vývoj Kostola

O existencii kostola a farnosti v Hornej Strede máme údaje už z rokov 1332 - 1337. Je to záznam o vyberaní pápežských desiatkov a v týchto rokoch tu pôsobil kňaz, ktorý je známy pod menom Jakub. O tom, kto dal postaviť prvý chrám a ani z akého materiálu, nemáme žiadne záznamy.

V súvislosti s financovaním stavby vtedajšieho kostola a udržiavaním farnosti sa spomína meno Viliama Drugeta a jeho rodiny, ktorý bol významným hodnostárom vo vtedajšej dobe. Tento prvý kostol slúžil svojmu účelu až do 15. storočia.

V roku 1458 bol postavený nový kostol, ktorý bol financovaný rodinou Cecejovcov (Czéczei), ktorá mala v našej obci významné postavenie. Svätyňa a sakristia boli postavené z kamenného materiálu v gotickom štýle. Loď kostola bola pravdepodobne postavená z dreva.

V 17. storočí, v čase náboženských nepokojov, loď nášho kostola z neznámych príčin podľahla požiaru. Ostala svätyňa so sakristiou, ktoré aj dnes môžeme vidieť v ich pôvodnej podobe. Po požiari zostal kostol, podľa zmienky v súpise cirkví a farárov z roku 1746, opustený.

V roku 1756 bol kostol obnovený a bola dostavaná loď v barokovom štýle. Túto obnovu financoval Ladislav Šóš, ktorý bol starším synom Štefana Šóša a bol katolík. Mladší syn František bol kalvín. V roku 1789 bola pristavená veža, taktiež v barokovom štýle.

Detail kostola v Hornej Strede.

Architektonické prvky a renovácie

Po Druhej Svetovej vojne v roku 1945, keď akoby zázrakom kostol nebol poškodený sa začalo s jeho renováciou. Opravila sa strecha a boli namaľované fresky v lodi a vo svätyni. Ich autorom je košický maliar Viktor Smolka. V rokoch 1985-1986 bol kostol vymaľovaný, aby dostal lepší vzhľad, bol zároveň opravený aj organ a nastavilo sa elektrické ovládanie zvonov. Posledná maľba interiéru kostola bola v rokoch 2009 a 2010 a v roku 2012 boli vymenené staré okná za nové dubové euro okná.

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a pred stavanou barokovou vežou. Je kultúrnou pamiatkou a je zapísaný do ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR - register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok č. Je to najstaršia časť kostola. Pochádza z konca 15. storočia a je vyhotovená v gotickom štýle. Zachované sú pôvodné gotické hviezdicové klenby. Hruškovité rebrá sedia na ostrohových konzolách. Vo hviezdicových klenbách sa nachádzajú fresky, ktoré pravdepodobne pochádzajú od Viktora Smolka, ktorý maľoval fresky na strope lode v r. 1945. Zachovalo sa šesť fresiek. Dve oproti sebe vyjadrujú Boha Stvoriteľa a Ježiša Krista - Vykupiteľa, ktorý má v ruke knihu s latinským nápisom, ktorý v preklade znamená „Poďte ku mne všetci“.

Na pravej strane presbytéria je sedília (miesto pre cirkevných hodnostárov), vedľa neho je pastofórium (miesto na úschovu Eucharistie). Na pravej strane presbytéria sú tri gotické okná s plamienkovou a trojlístkovou kružbou. V prvom okne je vitráž srdca Pána Ježiša a Panny Márie. V druhom okne sú Sv. Štefan a Sv. Alžbeta Uhorská. V treťom okne sú Sv. Margita Uhorská a Sv. Dominantou presbytéria je hlavný oltár zo začiatku 20. storočia. V strede oltára je plastika súsošia Sv. Anny (patrónky chrámu) a jej dcéry Panny Márie. Po jej stranách sú Sv. Ladislav a Sv. Imrich. Podľa výberu postáv vo svätyni možno vydedukovať maďarský vplyv pri ich vytváraní. Pod nimi je umiestnený Bohostánok, kde sa uchováva Eucharistia, čoho symbolom je červené svetlo nad ním. Oltár má mnoho malých vežičiek. Pred oltárom sa nachádza drevený obetný stôl, ktorý má znázornených vpredu mnoho symbolov Eucharistie, ktorá sa na ňom slúži - miska s chlebami, hrozno a samotná ryba, ktorá v prvokresťanskej Cirkvi symbolizovala Ježiša Krista. Vedľa obetného stola sa nachádza drevená ambóna. Na jej prednej strane je plastika Ježiša Krista, ktorý je tam znázornený ako rozsievač.

Baroková loď je zaklenutá tromi poľami pruskej klenby. Klenby oddeľujú tri majestátne fresky, ktoré v roku 1945 namaľoval Viktor Smolka. Hneď prvá za triumfálnym oblúkom zobrazuje našu patrónku Sv. Annu s Pannou Máriou. Ďalšie pole zobrazuje život Ježiša Krista. Tretie pole, ktoré sa nachádza nad chórom zobrazuje pravdepodobne Sv. Dole na ľavej strane sa nachádza krstiteľnica. Pochádza z druhej polovice 19. storočia. Je vyhotovená v novšom neoklasicistickom slohu a jej nádrž má podobu mušle, ktorá je znakom života. Krstiteľnica v každom chráme predstavuje nový život v Kristovi, ktorý človek začína sviatosťou krstu. Oproti sa nachádza oltár, pochádzajúci zo začiatku 20. storočia. Je v ňom plastika Piety - trpiacej Panny Márie, ktorá drží v náručí svojho Syna Ježiša. Sedembolestná Panna Mária je patrónkou nás Slovákov, preto je v tom vidieť vyjadrenie slovenskosti veriacich. Je to kópia originálu piety zhotovenej fenomenálnym umelcom Michelangelom (1498-1499), jej originál je uložený v Bazilike Sv. Petra v Ríme. Po stranách kostola sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty. Táto pobožnosť sa modlí prevažne v pôstnom období.

Na stenách kostola sa nachádza niekoľko sôch a obrazov. Z pravej strany je to socha Sv. Jozefa s dieťaťom Ježišom, obraz Sv. Júdu Tadeáša, ktorý sa vzýva v ťažkých situáciách. Na protiľahlej stene sa nachádza socha Sv. Antona, socha Fatimskej Panny Márie (dáva sa pred oltár v mariánskych mesiacoch máj, október) a socha Sv. Obnova hradieb kostola v NMnV 2019 Pri vstupe do kostola je na spodnej časti chóru namaľovaný erb + Blahoslaveného Jána Pavla II., prvého slovanského pápeža. V zadnej časti kostola sa nachádza vstavaný organový chór z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa na ňom organ pravdepodobne z 19.

Veža bola budovaná v druhej polovici 18. storočia a ukončená v roku 1789, ako o tom svedčí nápis pri vchode do kostola. Je vysoká 20 metrov a sú v nej tri zvony - umieračik, na ktorom je nápis Na počesť Panny Márie 1922, na ďalšom zvone je nápis K úcte Sv. Anny, Nádožškí veriaci 1922 a na treťom Sv.

Okolo nášho kostola sa nachádza skupina 14 malých kaplniek Krížovej cesty. Boli vybudované v roku 1933. Na južnej strane kostola sa nachádza hrobka rodiny Šóšovcov. Pochádza z prvej tretiny 19. storočia. Je tam socha trúchliacej ženy. Pôvodne nad hrobkou bola kaplnka, ktorá sa však nezachovala. Vo vnútri hrobky je úzka chodbička a nachádzajú sa tam miesta pre posledný odpočinok členov tejto rodiny. V hrobke je spolu 28 miest. Z nich je 8 miest určených pre deti. V hrobke sú pochované dve deti vo veku 2 a 3 rokov.

Šóšovská hrobka v Hornej Strede.

Príhoda z histórie

Jedna príhoda z histórie, ktorá je spätá s naším kostolom - 9. apríla (v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu) v roku 1939 skupinka 7 mládencov z našej obce vyvesila Slovenskú zástavu na najvyšší bod veže kostola. Bolo to na protest odtrhnutia z Československa a pripojenie k horthyovskému Maďarsku. Týmto skutkom, riskujúc svoju bezpečnosť, dali najavo zmýšľanie obce a vyjadrili jej slovenskosť, rovnako tak aj odpor voči maďarizácii. Za páchateľa označili vtedy 20 ročného Mikuláša Juhása, ktorý vyliezol na vežu a sám pripevnil zástavu na kríž. Okrem bitky si ešte odsedel 4 mesiace. Rovnaký rozsudok dostal aj František Bartko ml., ktorý mal taktiež 20 rokov. Bol označený za buriča. Ostatní piati boli označení za spolupáchateľov - 15 ročný Ladislav Sabo dostal 6 týždňov a zvyšní štyria 19 roční Imrich Lukáč, Andrej Lukáč a Ľudovít Baltés a 18 ročný Ladislav Bartko ml. v obci Zborov.

13. Dátum a miesto vysvätenia : 1. 11. august 2002; Horná Streda, poch. Životopis: Po ukončení štúdia teológie bol ordinovaný 1. januára 1945 za kňaza. Bol kaplánom v Šuranoch v okrese Nové Zámky a v Starej Ďale čiže v Hurbanove a v Galante. V r. 1946 sa stal bol duchovným správcom nemocnice a profesorom náboženstva na gymnáziu v Nových Zámkoch. V r. 1948 bol kaplánom v Piešťanoch a v Šahách, v rokoch 1951-1958 v Piešťanoch. V rokoch 1958-1960 pôsobil vo Veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany. Od r. 1962 spravoval farnosť Horná Streda v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde sa v r. 1999 stal farárom a kde aj zomrel. Je pochovaný v rodisku.

Dňa 1. októbra 1948 sa v Hornej Strede otvára rímsko-katolícky farský úrad, prvým kňazom a vedúcim fary bol Štefan Mácsady. Dňa 1. júna 1949 bola obec Brunovce pričlenená ako filiálka pod farský úrad Horná Streda.

V roku 1951 musel kňaz Štefan Mácsady opustiť farnosť Hornú Stredu, začalo sa zatváranie kňazov. Ako správca farnosti v roku 1951 pôsobil v Hornej Strede farár Justín Štibráný, bol náboženský spisovateľ, redaktor a prekladateľ. Doktora Justína Štibranýho vymenil dekan Viliam Čongrády, rodák z Nového Mesta nad Váhom.

Dekan Viliam Čongrády bol prvým z kňazov, ktorý zrušil dochádzku farníkov z Brunoviec na bohoslužby do farského kostola v Hornej Strede. Zaviedol pravidelnú nedeľnú svätú omšu v brunovskej kaplnke. Od roku 1962 bol správcom farnosti v Hornej Strede profesor Štefan Komáromy, známy vynikajúci kazateľ.

Za pôsobnosti profesora Komáromyho sa v obci vybudovala nová budova fary a v Brunovciach sa za jeden rok postavil nový kostol. Profesor Štefan Komáromy bol správcom farnosti Horná Streda do 11. augusta 2002, kedy vo veku 82 rokov zomrel. Od roku 2003 bol správcom farnosti ThDr. Alojz Lackovič, PhD., dekan. Od roku 2009 je správcom farnosti Mons. Dr.

Súčasní duchovní správcovia vo farnostiach v okolí

Už deň po voľbách, dala doterajšia starostka a neuspešná kandidátka Júlia Masárová, na dvore škôlky v Brunovciach páliť úradné dokumenty o daniach. Starostka aj s jej spolupracovníčkou však pred políciou ušli. Celý incident sa podarilo natočiť jednému z občanov obce.

Júlia Masárová sa uchádzalo o znovuzvolenie v obci Brunovce ako nezávislá kandidátka. Vo voľbách však skončila na druhom mieste so ziskom 28,6 % hlasov. Rímsko-Katolícky kostol Všech svätých je pôvodne barokový. Postavený bol v roku 1728 na mieste gotického kostola z roku 1353. V roku 1924 ho úplne prestavali a rozšírili o priečnu loď. Obec bola istý čas filiálkou farnosti Pobedím. Dňa 1. októbra 1948 sa v Hornej Strede otvára rímsko-katolícky farský úrad, prvým kňazom a vedúcim fary bol Štefan Mácsady. Dňa 1. júna 1949 bola obec Brunovce pričlenená ako filiálka pod farský úrad Horná Streda. V roku 1951 musel kňaz Štefan Mácsady opustiť farnosť Hornú Stredu, začalo sa zatváranie kňazov. Ako správca farnosti v roku 1951 pôsobil v Hornej Strede farár Justín Štibráný, bol náboženský spisovateľ, redaktor a prekladateľ. Doktora Justína Štibranýho vymenil dekan Viliam Čongrády, rodák z Nového Mesta nad Váhom. Dekan Viliam Čongrády bol prvým z kňazov, ktorý zrušil dochádzku farníkov z Brunoviec na bohoslužby do farského kostola v Hornej Strede. Zaviedol pravidelnú nedeľnú svätú omšu v brunovskej kaplnke. Od roku 1962 bol správcom farnosti v Hornej Strede profesor Štefan Komáromy, známy vynikajúci kazateľ. Za pôsobnosti profesora Komáromyho sa v obci vybudovala nová budova fary a v Brunovciach sa za jeden rok postavil nový kostol. Profesor Štefan Komáromy bol správcom farnosti Horná Streda do 11. augusta 2002, kedy vo veku 82 rokov zomrel. Od roku 2003 bol správcom farnosti ThDr. Alojz Lackovič, PhD., dekan. Od roku 2009 je správcom farnosti Mons. Dr.

tags: #horna #streda #farnost #knazi