Ikona Matky Ustavičnej Pomoci: História a Význam

Ikona Matky Ustavičnej Pomoci je jednou z najrozšírenejších podôb najsvätejšej Panny. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka orodovaniu Matky Božej zažívajú ustavičnú pomoc.

Pôvod a História

Počiatky histórie ikony a pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci sa strácajú v mrákavách dejín. Historici sa namáhajú nad správnym ustálením faktov. Dôležitá literatúra týkajúca sa ikony Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvinula až po 1866 roku, teda po prenesení ikony do chrámu sv. Alfonza v Ríme.

Tento chrám je postavený na mieste, kde v minulosti stál chrám sv. Matúša. Ikona Matky Ustavičnej Pomoci pochádza z ostrova Kréta, najväčšieho v Egejskom mori. Tento ostrov vďaka svojmu položeniu odohrával v dejinách dôležitú úlohu.

Kresťanstvo sa na ostrove rozvíjalo už v prvom storočí. Podľa tradície bol na ňom sv. Pavol spolu so svojím milovaným žiakom Títom, ktorého tam zanechal ako biskupa. Kresťanstvo sa na ostrove tak rozšírilo, že v VIII. storočí malo niekoľko biskupstiev.

Nanešťastie si však ostrov podmanili Arabi. Nové náboženstvo, ktoré priniesli, tak ovládlo miestne obyvateľstvo, že v priebehu 140 rokov nezostala po kresťanstve ani stopa. Víťazstvo byzantského cisára nad Arabmi malo za následok, že nájazdcovia museli Krétu opustiť. Po ich odchode sa na ostrove začalo obnovovať kresťanstvo. Jednou z dôležitých postáv pri obnove kresťanstva bol mních Nikon. V roku 1204 prešiel ostrov pod vládu Benátok a od toho času na ňom zavládol pokoj.

Z Talianska sem prichádzali kupci, rytieri a remeselníci. Veľkú slávu získali ikonopisci - historici umenia ich nazývali „benátsko - krétskou skupinou“ - ktorí písali ikony stretávané aj dnes na balkánskom polostrove. Otcom týchto ikonopiscov a znamenitým umelcom bol Teofanus Grece, ikonopisec talianskeho pôvodu, ktorého Bettinie nazval „patriarchom ruského maliarstva“.

Základnou tematikou tejto školy bolo predstavenie Matky Božej Bolestnej. Určité dôvody sa prikláňajú k tomu, že ikona je staršia. Poukazujú na to, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola namaľovaná v Konštantinopole alebo v jeho blízkom okolí ešte pred X. storočím. V polovici X. storočia.

Úcta k Matke Božej Cardiotissa

Od veľmi dávnych čias bola na Kréte v horách Lassithi uctievaná ikona Matky Božej nazývanej „Cardiotissa“, ako o tom hovorí Flaminio Corner vo svojej knihe pod názvom „Svätá Kréta“. Tento názov nepodlieha diskusii. Autor výrazne nazýva ikonu ako „zázračná ikona Svätej Márie Cardiotissa“.

V archíve, v Benátkach, bol nájdený dokument, týkajúci sa pútnického miesta Matky Božej Cardiotissa. Je to notársky akt (záznam), vydaný Maffeom Donatim a jeho radou a týka sa spomínaného kláštora a chrámu. Dokument bol vyhotovený 11. novembra 1494. Výskumy prevedené nad ikonou, ktorá sa nachádza teraz v tomto chráme, dokazujú, že terajší ikona pochádza z roku 1725. Z toho vyplýva, že pôvodná ikona bola ukradnutá.

Existujú dve verzie krádeže. Jedna vznikla na Kréte, druhá bola spísaná v Ríme. V rozprávaniach nachádzame trhliny. Jedni si myslia, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci je ikonou, ktorá bola vyvezená z Lassithi a vtedy by to bola známa: „Cardiotissa“. Iní to popierajú. Ak máte veriť legendám, v ktorých je obsiahnuté aspoň zrnko pravdy, tak skutočne ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola ukradnutá na Kréte. Dnes však už spor nevyriešime.

Gerola, jeden z najvýznamnejších znalcov histórie Kréty, vo svojich početných publikáciách na tému kultúry a náboženstva obyvateľov ostrova píše, že na Kréte bolo veľa ikon, ktoré sa tešili úcte. Najviac uctievaná bola však ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Na týchto ikonách predstavovali Matku Božiu pozerajúcu do očú dieťatku, ktoré ju objímalo okolo krku. Inde zas písali Matku objímajúcu Ježiška. Všetky tieto predstavy vedú k jednej najznámejšej, ktorá sa stala inšpiráciou ikon Matky Božej, tzv. „Hodegetrii“.

Ikona Hodegetria

Bola to najznámejšia Madona vtedajších čias. Tradícia hovorí o tom, že ju písal sv. evanjelista Lukáš. Túto tradíciu potvrdzujú svedkovia z konca III. storočia. Ikona pochádza z Antiochie, odkiaľ tiež pochádzal sv. Lukáš. Biskup Teofil z Antiochie daroval ikonu cisárovnej Eudexii, ktorá si vykonávala púť po svätých miestach.

V prvej polovici IV. storočia bola ikona umiestnená v špeciálne vybudovanom chráme v Konštantinopole, pri tzv. „Ceste víťazov“ a odtiaľ aj pochádza názov Hodegetrie. Mnoho storočí veriaci uctievali túto ikonu. V roku 1204 dobyli Konštantinopol križiaci. Ikona bola najprv umiestnená vo veľkolepej svätyni mesta zvanej „Hagia Sofia“ (Najväčšia Múdrosť Božia) a neskôr, z dôvodu bezpečnosti, bola prenesená do malého chrámu pri kláštore (Chora).

V roku 1453 turecký sultán Mohamed II. dobyl Konštantinopol. Osobná stráž všetko ničila a pálila. Dodnes sa zachovali grécke opisy hovoriace o ukrutnosti dobyvateľov. Janičiari zničili najznámejšiu ikonu východu. Bola stelesnením krásy pobadajúcej človeka k láske a nábožnosti k Matke Božej. Historici hovoria, že zničená ikona slúžila predtým ako ikonopisecký vzor.

Autorstvo Ikony

Otázka autorstva je ťažká. Existuje niekoľko hypotéz a nie je ľahké problém jednoznačne vyriešiť. V VIII. storočí v Byzancii nastalo obdobie obrazoborectva. V mene zle pochopenej teológie nastalo ničenie všetkých obrazov a sôch. Do tejto vojny sa pripojili cisári: Lev III. v roku 725 a Michal V. v roku 752, ktorí vydali špeciálne dekréty prikazujúce ničenie ikon. Bolo to roku 843.

V čase trvania tejto herézie nesmeli ľudia uctievať ikony a umiestňovať ich na verejných miestach. Keď sa skončila vojna s ikonami, zrodil sa nový smer maliarstva predstavujúci muky Ježiša Krista a utrpenia jeho Matky. Malo to pripomenúť utrpenie obrancov ikon. Zástancov „obrazoborectva“ prirovnávali k Židom týrajúcim Ježiša. Preto na ikony písali znaky umučenia: kríž, kopiu a špongiu. V tomto období vzniklo veľa ikon, ktoré sa dali ukryť.

Niektorí spájajú túto ikonu s vynikajúcim ikonopiscom, mníchom sv. Lazárom. Na konci XV. storočia sa na Kréte ikona Matky Ustavičnej Pomoci stráca z pozornosti. Dodnes nie sú známe motívy a okolnosti tohto zmiznutia. Je však známe, že takéto prípady v tých časoch neboli vzácnosťou.

Cez územie východného cisárstva sa prelievala turecká záplava. Mestá sa jedno po druhom stávali korisťou nepriateľa. Z obavy pred moslimami boli najznámejšie ikony vyvážané na západ, na bezpečnejšie miesta.

Cesta Ikony do Ríma

Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci „ukradol“ istý kupec vykonávajúci pravidelné obchodné cesty do Talianska. Nikto nie je schopný povedať, čo bolo príčinou tohto činu. Pripúšťa sa, že ho k tomu nahovorili obyvatelia jedného z talianskych miest, ktoré medzi sebou boli rivalmi. Každé totiž chcelo mať niečo nezvyčajné. Je takmer isté, že Boh si pre splnenie Božej vôle poslúžil kupcom.

Kupec ukryl ikonu medzi tovar a loďou ju viezol do Talianska. Cestou sa zastavil v rôznych prístavoch. Istého dňa sa strhla búrka a všetkým na lodi hrozilo nebezpečenstvo. Tak námorníci ako aj pasažieri sa začali modliť k Matke Božej. Napriek pochybnostiam sa more utíšilo a všetci boli zachránení. Uznali to za znak zvláštnej ochrany Matky Ustavičnej Pomoci, ktorej ikonu viezli so sebou.

Po roku cesty sa námorníci doplavili k rímskemu pobrežiu. Do mesta vošli nesúc zázračnú ikonu. Kupec najprv nechal ikonu vo svojom dome nemysliac na to, že by ju mal darovať niektorému z chrámov. Po istom čase ochorel a jeho zdravotný stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Na konci života sa so slzami v očiach priznal, že ikonu ukradol a prosil, aby po jeho smrti darovali ikonu niektorému z chrámov.

Udalosti však neprebiehali tak hladko. Žena kupca očarená krásou ikony sa rozhodla, že si ju nechá. Uložila si ju do svojej spálne a závistlivo strážila, aby jej ju nikto nevzal. Ale napriek tomu mala z času na čas výčitky svedomia a sama Matka Božia ju napomínala vo sne: „Ak nedáš obraz do niektorého z kostolov, zomrieš.“ Žena bola tvrdohlavá a nechcela ani počuť o tom, že by mala ikonu stratiť, aj napriek tomu, že dostala tvrdé upozornenie.

Aj Riman, strážca kupcovho tajomstva, dostal náležité poučenie. Nič sa však nedialo. „Niekoľkokrát si odoprel mojej prosbe aby bola ikona odovzdaná. Si neposlušný. Je potrebné, aby ťa vyniesli z tvojho domu. Žena kupca nechcela ani naďalej ustúpiť. Nepresvedčila ju ani strata dvoch životov. Znova sa jej opakuje sen: Matka Božia sa domáha splnenia svojej vôle. Posluhuje si pritom dieťaťom, šesťročnou dcérkou tejto Rimanky.

Istého dňa, keď bola dievčina sama v izbe, v ktorej sa nachádzala ikona, zbadala, ako sa nad ňou skláňa akási pekná pani a hovorí: „Choď a povedz svojej matke: Matka Ustavičnej Pomoci vás upozorňuje. Pretože nechcete ikonu darovať, zomriete.“ Dieťa sa poponáhľalo k matke a všetko jej porozprávalo. Ale matka zostala naďalej tvrdohlavá a nič ju nemohlo zmeniť. Keď sa večer cítila chorá, pochopila svoju chybu. Darovala ikonu do chrámu sv. Matúša.

27. marca 1499 bola ikona procesiou prenesená do Chrámu sv. Matúša. A tu sa začína verejný kult Matky Božej s titulom Ustavičnej Pomoci, ktorej ikona bola vo Večnom meste nazývaná aj Madonou sv. Matúša. Odkaz Matky v Chráme sv. Matúša.

Úcta v Chráme sv. Matúša

Ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola uctievaná v Chráme sv. Matúša. Bol jediným chrámom v Ríme zasväteným tomuto evanjelistovi a apoštolovi. Počiatok tejto budovy siaha pravdepodobne do III. storočia po narodení Krista. V dokumentoch rímskej synody z roku 499 je viditeľný podpis Andreja, kňaza od sv. Matúša. Ďalšiu informáciu o chráme máme z roku 1222, keď bola pri ňom založená nemocnica.

V roku 1477 preberajú chrám otcovia augustiáni. Od toho času až do tradičného zničenia za čias Napoleona bol Chrám sv. Matúša pútnickým miestom Matky Ustavičnej Pomoci. Posledný predstavený otec Filip Crene spolu s niekoľkými spolubratmi zostal až do konca pri chráme. Do histórie prešla ako ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Od roku 1579, keď bola ukončená obnova chrámu sv. Matúša, pri jeho vchode bol viditeľný nápis: „Najsvätejšej Panne Ustavičnej Pomoci a apoštolovi i evanjelistovi sv. Matúšovi.“ Po čase sa chrám stal kardinálskou katedrálou.

Existujú historické zmienky o zázračnej ikone, nachádzajúcej sa v tomto chráme. Augustián Mariotti píše v roku 1553: „V tomto chráme za časov Sixtusa IV. bola umiestnená ikona známa mnohými zázrakmi.“ Francesco del Soda v diele „Spis chrámov v Ríme“ - hovoriac o Chráme sv. Matúša - píše: „Obraz Matky Ustavičnej Pomoci je známy svojimi zázrakmi.“

Nebola to jediná ikona Matky Božej v Ríme, tešiaca sa úcte veriacich. Práve preto vznikla Confraternia (bratstvo) pútnikov Matky Božej. Každý pondelok pútnici navštevovali inú ikonu. Pravidelne v sobotu sa v chráme otcov jezuitov I1 Gesu konala pre Confraterniu pobožnosť s kázňou a v pondelok pútnici navštevovali ikonu, ku ktorej bola v sobotu pobožnosť. Chrám sv. Matúša navštívili 31. mája 1585.

Chrám sv. Matúša čoraz viac upadá. Augustiáni sa prenášajú do sv. Euzébia a potom do chrámu Matky Božej in Posterula. Spolu s nimi putovala aj ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Starí mnísi umierali a novoprichádzajúci nevedeli nič o zázračnej ikone.

Pápež Pius VI. bol na rozkaz Napoleona vyvezený do Francúzka a Rím dobyli Napoleonove vojská. Veliteľ dobyvateľov, gen. Barthire, prikázal zničiť štyridsať chrámov. Preto v rokoch 1798 - 1799 bola spálená nemocnica, Chrám sv. Matúša rozobraný a pozemok v roku 1811 predaný. Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci umiestnili do kláštornej kaplnky, v ktorej sa mnísi zhromažďovali pri modlitbe.

Zo zabudnutia do Chrámu sv. Alfonza

K starému bratovi prichádza mladý chlapec Riman Michaele Marchi. Mních mu rozprával históriu ikony nachádzajúcej sa v kaplnke. Brat Augustín zomrel v roku 1853. V tom istom roku prichádza do Ríma redemptorista, konvertita otec Eduard Douglas spolu so svojím spolubratom otcom Bruxie Quelasom. Obaja hľadajú miesto na vybudovanie kláštora, v ktorom mali bývať najvyšší predstavení Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa. Vybrali miesto pri via Merulana, presne tam, kde kedysi stál chrám sv. Matúša. Postavili tu kláštor a chrám, ktorý zasvätili sv. Alfonzovi Maria Liguorimu.

V roku 1862 sa počas priateľského rozhovoru hovorilo o tom, že v predchádzajúcom chráme (sv. Matúša) bola uctievaná ikona pochádzajúca z Východu, ktorá upadla do zabudnutia. Medzi rozprávajúcimi bol aj mladý redemptorista, otec Michaele Marchi, ktorý k údivu všetkých hovoril o svojich stretnutiach a rozhovoroch so starým bratom Augustínom. „Viem, kde sa nachádza ikona - je v kaplnke kláštora otcov augustiánov, do ktorej som často chodieval“.

Medzi poslucháčmi zavládla radosť. V tom čase sa zrodila myšlienka, že ikona by mohla byť umiestnená v novovybudovanom Chráme sv. Alfonza. V tom istom čase, 7. februára 1863, jezuita otec Francesco Blosi kázal v jezuitskom chráme v Ríme o zázračnej ikone Matky Božej, ktorá pred 70 rokmi „zmizla z dohľadu“.

V roku 1865 sa k Svätému Otcovi Piusovi IX. vybral najvyšší predstavený redemtoristov. Otec Mikuláš Mauroni prosil o darovanie ikony, ktorá sa nachádzala v kaplnke otcov augustiánov in Posterula. Svätý Otec žiadal dokument, objasňujúci históriu ikony. Po krátkom čase sa prichýli ku prosbe predstavených Kongregácie redemptoristov. V januári 1866 bola ikona obnovovaná.

Pred vnesením ikony Matky Ustavičnej Pomoci do chrámu sv. Alfonza bolo usporiadané slávnostné tríduum a dňa 26. júna 1866 bola slávnostne vnesená do chrámu, začínajúc týmto spôsobom nové obdobie úcty a pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci. Už v roku 1866 vyšla kniha pod názvom „La Madre del Perpetuo Socorso“ - čiže Matka Ustavičnej Pomoci.

Korunovácia Ikony

Pred ikonu Matky Ustavičnej Pomoci prichádzalo veľa ľudí. Porúčali svoje duchovné a dočasné potreby a vychádzali z Chrámu sv. Alfonza šťastný, lebo prežili stretnutie s Matkou. Samotný Chrám sv. Alfonza prežíval mnoho povznášajúcich momentov. Jedným z nich bol príchod pápeža Pia IX. dňa 5. mája 1866, ktorý spôsobil redemptoristom nezvyčajnú radosť. V chráme boli vykonávané rôzne pobožnosti, ktoré zhromažďovali mnoho ľudí, horlivých ctiteľov Matky Božej.

Množstvo milostí, ktorými Matka Božia obdarúvala veriacich a sláva ikony sa pričinili o to, že sa začalo uvažovať o jej korunovácii. Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, povoľujúci korunováciu, a samotný akt korunovácie sa konal 23. apríla roku 1867. Korunovátorom bol mo...

Opis Ikony

Prizrime sa teraz dôkladnejšie ikone. Je namaľovaná na doske, temperovou technikou. Doska je pravdepodobne cédrová, alebo z iného ihličnatého dreva. Podľa iného autora je doska z orechového dreva. Aj v rozmeroch ikony nie sú jednotné názory. Jedné hovoria o rozmeroch 52 na 41 cm, iné zas 53 na 41,5 cm.

Na zlatom podklade vyniká postava Panny Márie, ktorá drží v náručí - na ľavej ruke - Dieťatko. Tvár Panny Márie je oválna, pšeničnej farby, olivové oči, čierne obočie dobre podkreslené, jemný nos, malé ústa, dlhé prsty. Je to východný typ ženskej krásy. Tunika má červenú farbu. Na krku a predlaktí ja lemovaná zlatom. Blankytný plášť so zeleným podkladom je taktiež pretkávaný zlatom. Na Máriinom čele svietia dve hviezdy a viditeľný je aj čepiec zelenkastej farby.

Dieťatko má gaštanové vlasy a trocha neproporcionálnu postavu. Oblečenú má zelenú tuniku, prepásanú červeným pásom. Plášť dieťatka je hnedý a všetky šaty sú pretkávané zlatom. Z pravej nôžky Ježiška visí uvoľnený sandál. Na ikone sú aj dvaja archanjeli, ktorí držia nástroje umučenia. Na pravej strane drží archanjel Gabriel, v rukách zakrytých plášťom, kríž a klince. Na ľavej strane archanjel Michal drží kopiju, nádobu s octom a tŕňovú korunu.

Pred takýmito ikonami, vernými kópiami rímskeho originálu sa modlia ľudia po celom svete.

Symbolika Ikony

Pri pohľade na obraz Matky ustavičnej pomoci máme vždy na zreteli, že máme do činenia s ikonou. Grécke slovo eikón, od ktorého pochádza termín ikona, znamená obraz. Nový zákon používa na prvom mieste to slovo na Ježiša Krista. On je obrazom (ikonou) neviditeľného Boha (porov. Kol 1, 15; Hebr 1, 3). Pokrstení identifikujúc sa s Kristom sa tiež stanú obrazom Boha a svätyňou Ducha Svätého (porov. Rim 8, 14).

Ikona je čímsi viac než obyčajným predstavením či pamiatkou udalosti či ľudí z minulosti. Ikona robí prítomným to, čo predstavuje. Je bodom stretnutia medzi tajomstvom Boha a ľudskou skutočnosťou. Ikona sama je oltárom. Ikona je predmetom meditácie. Keď stojíme pred ňou v modlitbovom postoji, môžeme sa ponoriť do tajomnej skutočnosti, ktorú predstavuje, a lepšie odhaliť hodnotu liturgickej modlitby.

Na ikone vidíme zobrazenú Pannu Máriu s Dieťaťom Ježiš na rukách a archanjelov. Máriina tvár je ľahko nachýlená k Dieťaťu. Zrak Márie nie je upretý na Ježiša, ale na toho, kto pozerá na obraz. Ako keby sa prihovárala k pozerajúcemu, zároveň svojou pravou rukou ukazuje na svojho Syna. Je to tzv. Hodegetria - „ukazujúca cestu“, „sprievodkyňa na ceste“.

Pomenovaný podľa byzantského kostola v Istanbule, ktorý stal na trase karaván. Skôr než sa vodcovia karaván vydali na nebezpečnú službu sprievodcov púšte, predstúpili pred tento mariánsky obraz a vyprosovali si Božie požehnanie. Mária drží Dieťa na ľavej ruke a pravou rukou naňho ukazuje. Udáva smer cesty. Plná nežnosti a lásky voči nám sa pozerá na nás s materinskou starostlivosťou a ukazuje nám najistejšiu cestu k šťastiu - svojho Syna. On je totiž Cesta, Pravda a Život (porov. Jn 14, 6).

Napriek tomu, že Mária je najväčšou postavou obrazu, nie je jeho centrom. V geometrickom strede ikony sa stretajú ruky Márie a Ježiša (bod, kde sa pretínajú uhlopriečky obrazu). Malé ruky, ktorými sa Ježiš drží Máriinej pravej ruky, pripomínajú, že podobne ako vtedy, keď bol na zemi, sa zveril úplne do jej rúk, tak aj teraz v nebi vkladá do jej rúk všetky milosti, aby nám ich rozdeľovala. Jej nežná starostlivosť dodáva nielen témy na uvažovanie o vykúpení, ale tiež aj o Máriinej úlohe, ktorú v ňom mala. Spôsob, akým pristupuje k svojmu Synovi a ako sa na nás pozerá, dáva aj nám nádej, že ak sa budeme na ňu obracať, budeme aj my rovnako materinsky privinutí a vypočutí.

Symboly na Ikone

• Hviezda: Nad stredom čela žiari osemcípa zlatá hviezda, o niečo nižšie, po pravej strane hviezda - kríž. Hviezda symbolizuje panenstvo Márie pred a po narodení Ježiša a zdôrazňuje úlohu Márie ako Hviezdy, ktorá vedie k Ježišovi ako betlehemská hviezda mudrcov z východu.
• Umučenie: Ikona zdôrazňuje človečenstvo Ježiša a zmysel jeho umučenia. Tvár malého Ježiša má charakteristické črty mládenca. Je to ten istý Pantokrator, Stvoriteľ neba a zeme, ktorý je často predstavovaný na ikonách ako mládenec s bradou. Ježiš sa pozerá smerom k Otcovi, pretože je Boží Syn. Vlastne od Boha dostal poslanie spasiť svet. Toto poslanie uskutočnil skrze jeho umučenie a smrť. Preto anjeli držia v rukách nástroje umučenia - archanjel Gabriel grécky kríž a štyri klince a archanjel Michal nádobku, kopiju a tyč so špongiou.
• Víťazstvo: Ikona zobrazuje konečný triumf Krista nad utrpením a hriechom. Anjeli, ktorí držia nástroje umučenia, ich ukazujú väčšmi ako trofeje víťazstva, vzaté z Kalvárie ráno po zmŕtvychvstaní, než ako nástroje smrti. Ježiš sa pritom nepozerá na Máriu, ale na zlaté pozadie obrazu, ktoré symbolizuje zmŕtvychvstanie, nebo.

Zlaté pozadie obrazu - symbol víťazstva - hovorí, že je už po umučení, že sme v zmŕtvychvstaní. To nie je divadelná scéna zo života Ježiša a Márie, ale ukázanie osôb, ktoré už žijú zmŕtvychvstaním v nebi, ktoré sa za nás prihovárajú a v ikone k nám vychádzajú a otvárajú na nebo. Taký je zmysel ikony. Ježiš je už oslávený, preto nám anjeli pripomínajú, že Ježiš nás vykúpil, a zmŕtvychvstanie, ktoré ikona sprítomňuje, bolo vyslúžené skrze jeho umučenie a spásnu smrť. Preto je vlastne Ježiš prepásaný červeným pásom, čo je symbol lásky posunutej až k mučeníctvu, a to až po preliatie krvi.

Ježišove šaty sa k nám tiež prihovárajú: zelená farba tuniky znamená božstvo a bronzový plášť človečenstvo - Boh, ktorý sa stal človekom. Mária je však oblečená plášťom viery, tmavomodrá farba, a jej srdce je plné lásky, preto tunika je červenej farby.

Úcta pápeža Jána Pavla II.

Veľkým ctiteľom Matky ustavičnej pomoci bol pápež Ján Pavol II., ktorý počas svojej návštevy 30. júna 1991 v Kostole svätého Alfonza v Ríme povzbudzoval redemptoristov a veriacich k prehĺbeniu úcty k obrazu Matky ustavičnej pomoci a príhovor zakončil slovami: „Tak ako dieťa Ježiš, ktoré obdivujeme na tomto uctievanom obraze, aj my chceme držať tvoju ruku. Nechýba ti ani sila, ani dobrota, aby si nám pomohla v každej núdzi, v každej potrebe. To je tvoja hodina! Príď nám na pomoc, buď nám útočiskom a nádejou! Amen.“

Modlitba pred ikonou Matky ustavičnej pomoci vo vašich príbytkoch vám pomôže vyjsť z vašich prílišných starosti a smútkov. Modliť sa môžete denne počas misijného mesiaca októbra, ale aspoň raz za týždeň.

tags: #ikona #matky #ustavicnej #pomoci