V evanjeliách sa často stretávame s Ježišovými slovami o jeho príchode. Aký je ich skutočný význam a ako ich máme chápať? Táto otázka je ústredným bodom mnohých teologických úvah a interpretácií.
Michelangelov Posledný súd, freska v Sixtínskej kaplnke
Duch Svätý a Príchod Ježiša v Jánovom Evanjeliu
V Jánovom evanjeliu sa príchod Ducha Svätého spája s Ježišovým oslávením. V Jn 7,39 sa píše, že príchod Ducha sa dáva do súvisu s Ježišovým oslávením. Keď bude Ježiš oslávený, „potečú z jeho vnútra prúdy živej vody“. Tieto prúdy živej vody sú Duchom, v ktorom tí, ktorí veria v Ježiša, uhasia svoj smäd.
Ježišovo oslávenie sa v Jánovom evanjeliu deje na kríži. Keď Ježiš na kríži oznamuje, že vôľa jeho Otca je dokonaná, odovzdáva Ducha (Jn 19,30). Ján prispôsobuje tento tradičný výraz u synoptikov na označenie smrti, aby vyjadril hlbšiu skutočnosť. Ježiš je na kríži oslávený, a tak sa dar Ducha už môže uskutočniť.
Kým je Ježiš na scéne, niet Ducha (Jn 7,37). Keď Ježiš odchádza k Otcovi, odovzdáva Ducha, aby svojich nenechal ako siroty (porov. Jn 14,18), a aby ich Duch naučil a pripomenul im všetko, čo Ježiš hovoril (porov. Jn 14,26). Naplnenie slov Písma o prúde živej vody, ktoré Ježiš cituje v Jn 7,38, môžeme vidieť aj v prebodnutom Ježišovom boku, z ktorého vyteká krv a voda (Jn 19,34); teda voda je pre Jána symbolom Ducha. Môžeme to vidieť aj v textoch, v ktorých je krst vodou úzko spojený s príchodom Ducha (porov.
Naplno sa dar Ducha završuje, keď vzkriesený Ježiš príde medzi svojich („Nenechám vás ako siroty, prídem k vám“ Jn 14,18) a dýchne na nich (Jn 20,22). Toto Ježišovo gesto pripomína najmä dve udalosti zo Starého zákona: Boh vdýchne dych života do nozdier človeka, a tak sa človek stane živou bytosťou (Gn 2,7) a prorok Ezechiel má v mene Boha prehovoriť k Duchu, aby dýchol na bezduché suché kosti predstavujúce Izraelský národ, aby tak mali nový život (Ez 37,9).
Ježiš vyzýva učeníkov (nie len Dvanástich), aby prijali (λάβετε [labete]) Ducha Svätého. Použité sloveso λαμβάνω [lambano] má veľmi zaujímavú dynamiku. V závislosti od kontextu znamená „vziať“, alebo „prijať“, a tak v duchu tejto dynamiky by sme mohli povedať, že prijatie Ducha nemôže byť len pasívnym aktom, ale vyžaduje si aktívne vykročenie Duchu v ústrety - každý Ježišov učeník je vyzvaný, aby prijal Ducha Svätého a s ním prijíma aj misiu (porov.
Ako je však možné, že sa dar Ducha vyskytuje na kríži a zároveň aj vo večer v prvý deň týždňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych? Moderný čitateľ je určite pokúšaný pýtať sa: Tak kedy presne bol darovaný Duch? Táto otázka však pre Jánovo evanjelium nepredstavuje žiaden problém. Práve naopak, aj na príklade daru Ducha môžeme vidieť ako Ježišov kríž, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého tvoria pre Jána jednu jednotnú udalosť.
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.
Čo by mali kresťania vedieť o Duchu Svätom
Ježiš Hovorí o Svojej Smrti a Príchode
Od toho dňa začal Ježiš otvorene hovoriť s učeníkmi o tom, že musí ísť do Jeruzalema, aj o tom, čo ho tam čaká - mnoho si vytrpí od židovských náboženských vodcov, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Potom povedal učeníkom: „Kto ma chce nasledovať, nech prestane myslieť na seba, nech sa nebojí pre mňa trpieť a ide za mnou! Každý, kto by si chcel zachovať život pre seba, stratí ho. Kto pre mňa obetuje život, ten ho získa. Prídem v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a potom budem súdiť každého človeka podľa toho, ako žil. Niektorí sa ešte za svojho života stanete svedkami slávy a moci môjho kráľovstva.“
Bdelosť a Očakávanie Pánovho Príchodu
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.
Ježiš v tomto evanjeliu hovorí o svojom príchode, ako o tom čítame v Božom slove na mnohých ďalších miestach: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ (Mk 13, 26) „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.“ (1 Sol 4, 17)
Akú presnú podobu bude mať Pánov príchod a všetok sled týchto udalostí je niečo, o čom teológovia živo diskutujú. Isté však je, že sa to stane a že my nevieme, v ktorý deň to bude, podobne ako človek nemá ani tušenia, kedy príde zlodej. Ježiš hovorí: „…prídem ako zlodej…“ (Zjv 3, 3), čím chce naznačiť ten moment prekvapenia - ale rozumieme, že on nie je zlodej. Ak v tomto momente nemám istotu, že môj život patrí Kristovi, odovzdám sa mu.
Posledná Večera a Odhalenie Tajomstva Ježišovej Osoby
Veľmi dôležitou udalosťou v dejinách spásy je Posledná večera nášho Pána s učeníkmi pred jeho utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Pri poslednej večeri odovzdal Pán Ježiš spoločenstvu svojich učeníkov dedičstvo nezmerateľnej hodnoty. Odovzdal im Sviatosť oltárnu a sviatosť kňazstva. Odovzdal im nový príkaz lásky, znázornený umývaním nôh. Pán Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči pri Poslednej večeri aj jedinečným spôsobom odhalil ďalšiu časť tajomstva svojej osoby.
Pán Ježiš považuje za samozrejmé, že učeníci sú rozrušení a zľaknutí. Veď im potvrdil, že jeho utrpenie a smrť sú blízko. Ježiš sám prežíval rozrušenie pri hrobe priateľa Lazára (11,33), ako aj tvárou v tvár vlastnej smrti (12,27) i pri Judášovej zrade (13,21). Viera je tým najsilnejším liekom proti úzkosti, tak ako zasa nedôvera je tým najnebezpečnejším stavom pre duchovnú rovnováhu. Ježiš stavia na jednu rovinu vieru v Boha a vieru v neho.
Domom svojho Otca označil Pán Ježiš chrám (2,16). Pri inej príležitosti ten istý chrám stotožnil so svojím telom (2,21). Chrám Ježišovho tela bude zničený smrťou na kríži; ale práve tak sa v zmŕtvychvstaní Ježišovo oslávené telo stane svätyňou novou a definitívnou (porov.
„Kde bývaš?“ je prvá otázka, ktorou sa podľa evanjelia svätého Jána obracajú učeníci na Pána Ježiša (1,38). Ale až potom, keď videli, ako Ježiš umýva Petrovi nohy a podáva zradcovi Judášovi smidku, spoznali, a vieme to aj my, kde Ježiš prebýva. Jeho príbytkom, jeho domom je dokonalá láska, ktorá robí z Otca príbytok Syna a zo Syna príbytok Otca. V Otcovom dome, alebo v Synovi, je mnoho príbytkov: jeden pre každého brata, nikto nie je vylúčený. Každému, kto ho prijme, Ježiš umožní stať sa Božím dieťaťom.
Ježišov odchod otvára možnosť dostať príbytok v Otcovom dome. Výraz „zasa prídem“ neznamená jeho príchod na konci vekov, ale jeho blízky príchod, keď zanedlho ako vyvýšený zo zeme, všetkých pritiahne k sebe (12,32). Vtedy nás „prijme k sebe“. Áno, láska bez hraníc, ktorú nám práve svojím odchodom ponúka, je jeho novým a definitívnym príchodom k nám, ktorým nám umožňuje prísť tam, kam sme sa skôr nemohli dostať (13,33). Jeho príchod medzi nás je teda príchodom lásky (porov. v.
Cieľom jeho odchodu od nás je, aby sme tiež prišli tam, kde je aj on. On je v Otcovi tak, ako je Otec v ňom (porov. v. 10): opätovaná láska spôsobuje, že jeden je v druhom, každý sa stáva príbytkom toho druhého. Cestou návratu k Otcovi, od ktorého sme sa vzdialili, je naplnená láska. Aby sme mohli byť tam, „kde“ je on, treba zachovávať prikázanie milovať tak, „ako“ on miloval nás (13,34).
Apoštol Tomáš bol ochotný zomrieť po Ježišovom boku (11,16). Mal rád svojho Majstra a myslí si, že najväčšou láskou je dať život za svojho priateľa (15,13). Ešte však nevie, že silnejšia ako smrť je láska (porov. Prís. 8,6). Nie smrť, ale láska je tou poslednou skutočnosťou, pretože je to tiež prvá skutočnosť. V Tomášovi vidíme odraz pochybnosti, ktorá je spoločná nám všetkým. My totiž často považujeme smrť za definitívnu hranicu našej existencie. Ale Boh smrť nechcel (porov. Múd 1,13n); ona je len mzdou za hriech (Rim 6,23), ale nie konečnou skutočnosťou.
Učeníci mali vedieť, kam Ježiš ide, ale požiadavka poučenia ohľadom „cesty“ dáva Ježišovi možnosť ďalšieho sebazjavenia ako „cesty“. Pán Ježiš je cesta k Otcovi a akým spôsobom je Pán Ježiš touto cestou, vysvetľuje pomocou dvoch slov, ktoré nasledujú. Vyjadrenie Pána Ježiša, že on je „cesta“, je ešte viac ako len sebazjavenie. Ako to je pri všetkých vyjadreniach „ja som“ s doplnkom, Pán Ježiš nielen oznamuje, kým je, ale tiež oznamuje, čo robí.
Cesta niekam vedie (porov. 10,7.9): vedie k Otcovi (v. 6b). Ježiš je jedinou cestou k Otcovi, je jedinečným a spasiteľným zjavením Boha (porov. 1,18.51; 3,13; 5,37-38; 6,46; 10,1.7.11.14). Pán Boh sa zjavuje v živote a v slovách Pána Ježiša a učeníci by mali vedieť, že Ježišov odchod k Otcovi sa uskutoční prostredníctvom vyzdvihnutia na kríž (porov. 3,14; 8,28; 12,32) a smrti (porov. 10,16- -18; 11,4.49-53; 12,23-24.32-33; 13.18-20). Ježišova cesta je láskyplné a úplné vydanie seba samého až na smrť (v. 6a; porov. 13,1). Táto cesta sa musí rovnako stať cestou jeho nasledovníkov (porov.
Ježiš Kristus, Boží Syn, je jedinou cestou, po ktorej je potrebné ísť, aby sme sa vrátili k Otcovi: skrze neho spoznávame Boha a v druhých rozpoznávame bratov a sestry. To neznamená, že ten, kto ho nepozná je zatratený. Večné Otcovo slovo totiž od vekov pôsobí nekonečne veľa spôsobmi, aby osvietilo každého človeka a priviedlo ho k poznaniu pravdy o láske (porov. 1,9.14). Definitívne naplnenie ľudskej existencie prostredníctvom úplnej lásky, ku ktorej viera smeruje, teda mať miesto v Božom príbytku, byť v Božom kráľovstve, prebývať v Otcovi a v Synovi a v Duchu Svätom, pomenováva kresťanská Tradícia aj obrazným slovom „nebo“.
„Ale prečo on odišiel, aby pripravil tieto príbytky, keď on musí pripravovať nás, čo nemôže robiť, keď nás opustí? Nakoľko to vládzem pochopiť, Pane, zdá sa mi, že je takto: aby sa pripravili tieto príbytky, spravodlivý musí žiť z viery (porov. Rim 1,17). Kto totiž nevidí Pána [z tváre do tváre], musí žiť z viery, lebo vierou sa pripravuje na blažené videnie [z tváre do tváre] (porov. 2Kor 5,6-8). Blahoslavení sú totiž tí, ktorí majú čisté srdce, lebo oni uvidia Boha (Mt 5,8). A iný text hovorí, že prostredníctvom viery Boh očisťuje srdcia (Sk 15,9). Teraz teda viera, ktorou sa očisťujú srdcia tých, ktorí uvidia Boha, kým sú títo pútnikmi [tu na zemi], pozostáva vo viere v to, čo ešte nevidíme: keď to uvidíš, nebudeš musieť už veriť.
Kto verí, získava si zásluhy a potom bude pre neho odmenou videnie [z tváre do tváre]. Choď už teda, Pane, a pripravuj miesta, choď, ukry sa pred naším [telesným] zrakom, zahaľ sa, aby sme mohli veriť. Ak sa žije z viery, pripravuje sa miesto. Z viery sa rodí túžba, túžba pripravuje na prijatie daru, lebo príprava nebeského príbytku pozostáva v túžbe, ktorá je ovocím lásky. Áno, môj Pane, len pripravuj to, čo si odišiel pripravovať. Pripravuj nás pre teba a teba pripravuj pre nás tým, že pripravuješ miesto sebe v nás a nám v tebe.
Záver
Význam Ježišových slov o jeho skorom príchode v evanjeliách je komplexný a mnohovrstevný. Zahŕňa príchod Ducha Svätého, osobnú transformáciu, a očakávanie konečného naplnenia Božieho kráľovstva. Dôležité je bdieť, zachovávať prikázania, a žiť v láske, aby sme boli pripravení na tento príchod.
Tabuľka: Kľúčové udalosti a ich význam v Jánovom evanjeliu
| Udalosť | Význam |
|---|---|
| Ježišovo oslávenie na kríži | Dar Ducha Svätého |
| Ježišov odchod k Otcovi | Poslanie Ducha Svätého, aby nenechal učeníkov ako siroty |
| Vzkriesený Ježiš dýcha na učeníkov | Nový život a prijatie Ducha Svätého |
Nech nám Duch Svätý pomáha porozumieť týmto hlbokým pravdám a žiť podľa nich.