Keď sa povie Jeruzalem, okamžite sa vynorí predstava mesta s bohatou históriou, náboženským významom a kultúrnym dedičstvom. V priebehu svojej existencie zažil mnoho obliehaní, dobytí, znovudobytí a dvakrát bol dokonca úplne zničený. Napriek tomu dokázal prežiť.
V stredoveku bol chápaný ako stred sveta a aj po viac ako 5000 ročnej histórii priťahuje pozornosť celosvetovej verejnosti. V uličkách Jeruzalema sa v priebehu dejín stretávali ľudia všetkých národností, jazyky sveta sa tu miešali a prelínali. Veriaci kresťania kráčajú v stopách Ježiša Krista, židia sa modlia pri Múre nárekov a moslimovia v Zlatom dóme vzývajú Allaha. Je tu cítiť pokoru, pokánie, ale aj nenávisť a otvorený konflikt.
Jedným z menej známych, no významných aspektov histórie Jeruzalema je jeho premena na rímske mesto Aelia Capitolina a výstavba Jupiterovho chrámu. V tomto článku sa pozrieme na túto kapitolu histórie Jeruzalema a jej vplyv na mesto a jeho obyvateľov.
Od dávnej minulosti po súčasnosť: Príbeh Jeruzalema
Zničenie Jeruzalema a vznik Aelia Capitolina
Židia sa po celý čas, čo boli podrobení Rimanmi, voči ich nadvláde búrili. Všetko vyvrcholilo v roku 66 po Kr. veľkým všeobecným povstaním proti rímskej správe. Podľa židovského historika tých čias, Jozefa Flavia, bolo Sväté mesto tak zničené, „že nezostalo nič, čo by tých, čo tam prišli, presvedčilo, že Jeruzalem bol niekedy obývaný“.
Avšak na rozdiel od iných zaniknutých miest plánovali cisári toto mesto obnoviť. Do obnovy Jeruzalema sa tak pustil predovšetkým cisár Hadrián okolo roku 130. Mesto dostalo nový rímsky - a pohanský - ráz.
Prvou zmenou bolo, že mesto nieslo nový názov - z Jeruzalema sa stala Aelia Capitolina, názov odkazujúci na rodinu cisára Hadriána, ako aj na boha Jupitera.
Aelia Capitolina na Madabskej mape
Výstavba Jupiterovho chrámu
V centre Aelie Capitoliny bolo rímske fórum a predovšetkým veľký Jupiterov chrám. Svätyňa bola rozostavaná na mieste pôvodného Jeruzalemského chrámu. Aj na ďalších miestach spojených s Ježišovým účinkovaním mali vyrásť alebo vyrástli pohanské novostavby a sochy.
Cisárove plány na obnovenie mesta však predovšetkým rozzúrili Židov, ktorí v Judei stále prebývali. Na ich čelo sa postavil Šimon Bar Kochba, ktorý o sebe vyhlasoval, že je sľúbený Mesiáš a prišiel, aby konečne oslobodil Židov spod rímskej nadvlády.
Jeho revolta však mala presne opačný účinok: nielenže bol Šimon Bar Kochba chytený a popravený, ale jeho revolta spôsobila, že Rimania v roku 135 definitívne vyhnali Židov z Judey. Judejské mestá boli opäť vyľudnené a tentoraz až do takej miery, že i historik Cassius Dio poznamenal, že v nich „už len vyjú vlci a hyeny“.
Chrámová hora v Jeruzaleme, kde stál Jupiterov chrám
Vplyv na náboženské skupiny
Pre úplnosť ešte možno dodať, že kresťania, dobre si vedomí Ježišových varovaní, sa nezúčastnili ani jedného zo židovských povstaní a preferovali útek do hôr. Kvôli svojmu odmietavému postoju boli zvlášť v čase vystúpenia Bar Kochbu chytaní, mučení a zabíjaní. Nakoniec to však boli oni, kto zostal vo Svätej zemi.
Nasledujúcich 180 rokov mala Aelia Capitolina zmiešaný pohansko-kresťanský charakter. Potom však prišlo k veľkému historickému obratu: k vzostupu Konštantína Veľkého, prvého kresťana na cisárskom tróne. Od tohto obdobia sa mestu prinavracia jeho pôvodné meno - Jeruzalem - stratený status i zašlý lesk a definitívne sa potvrdzuje ako Kristovo mesto.
V tomto období - medzi 4. až 6. storočím - bolo v meste postavených množstvo nových a významných kostolov: spomeňme tzv. „Nový kostol Matky Božej“, kostol apoštolov a predovšetkým baziliku Svätého hrobu.
Jeruzalem dnes
Dnes je Jeruzalem vnímaný a prezentovaný ako čisto židovské, či zmiešané židovsko-moslimské mesto. Kresťanov tam v prvej tretine 21. storočia žije menej ako 2 percentá (!) a ich počet naďalej klesá.
Napriek tomu, kresťania by nemali prijímať tento jednostranný naratív, že Kristovo mesto má patriť judaizmu. Mesto bolo založené ešte pohanmi, až následne ho dobyli Židia za vlády legendárneho kráľa Dávida, Božieho muža. Nebyť kresťanov, Jeruzalem by dnes dosť možno ani neexistoval, stalo by sa z neho druhé Ninive.
Kresťania už dva razy (počas rímskych cisárov a potom v čase križiackych výprav) obnovili Sväté mesto Jeruzalem ako kresťanské mesto.
História Jupiterovho chrámu v Jeruzaleme je svedectvom o komplexných a často konfliktných vzťahoch medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami, ktoré formovali toto mesto. Aj keď chrám už neexistuje, jeho príbeh nám pripomína, ako sa moc, náboženstvo a identita prelínajú v histórii Jeruzalema.
tags: #jupiterov #chram #v #jeruzaleme