Jeden z hlavných poradcov pápeža Františka, kardinál Marx, naznačil, že si praje, aby kázne počas Svätej omše neviedli kňazi, ale laici. Dnešná prax, kedy laici čítajú Sväté písmo, by takto mala byť nahradená, že by laici kázali počas omše.
Čo by mali byť laici?
Kňaz pritom podľa terajšieho chápania počas Svätej omše zastupuje samotného Krista. Oddelenie kázne od slávenia Svätej omše je pritom v rozpore s integritou omše, ktorú v mene veriaceho ľudu vykonáva kňaz. Už kardinál Ratzinger napádal prax, ktorá sa v Nemecku za posledné roky ujala, kedy jeden kňaz slávil Svätú omšu a druhý prišiel iba na časť bohoslužby slova a po prednesení kázne omšu opustil.
Otázky o budúcnosti omše
Kardinál Marx sa na stretnutí členov diecézy spýtal: „Ako bude vypadať omša budúcnosti? Musí kázať iba muž? Veci sa musia posunúť ďalej.“ Následne na web stránke nemeckej konferencie biskupov vyšiel článok prihovárajúci sa za to, aby mohli kázať počas omší laičky. Kardinál Marx je predsedom konferencie biskupov Nemecka.
Kardinál Reinhard Marx
Na webstránke Nemeckej biskupskej konferencie, ktorej predsedom je Marx následne zverejnili príspevok: „Čo bráni tomu, aby kazateľom nebol iba kňaz a nebola ňou aj žena?“
Obavy pápeža Františka
Pápež František pred pár dňami adresoval list nemeckým veriacim, kde vyjadril obavu od smerovania nemeckej katolíckej Cirkvi s obavou, že hrozí jej faktické odčlenenie od všeobecnej Cirkvi.
Vplyv kardinála Marxa
Kardinál Marx je dnes považovaný za najvplyvnejšieho kardinála, ktorý je šéfom poradcov pápeža. Ide o skupinu deviatich poradcov kardinálov, známych pod označením C9. Už v minulosti požadoval, aby kňazi rozdávali eucharistiu aj nekatolíkom, či ľuďom žijúcim v civilných zväzkoch bez cirkevnej anulácie riadne pred Bohom uzavretého manželstva.
Svätý Otec prijal účastníkov plenárneho stretnutia Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry
Svätý Otec 8. novembra prijal účastníkov plenárneho stretnutia Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Apoštolská signatúra, ktorá plní v Cirkvi funkciu najvyššieho odvolacieho súdu, mala v Ríme svoje plenárne zasadnutie v dňoch 6. - 8. novembra. Medzi viac ako päťdesiatkou jeho účastníkov bol aj bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý je sudcom Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej signatúry od roku 2009. Do tejto funkcie ho menoval pápež Benedikt XVI. na päťročné obdobie.
Svätý Otec vo svojom príhovore sudcom Najvyššieho tribunálu pripomenul, že „ich aktivita má napomáhať cirkevným tribunálom, ktorých poslaním je poskytovať adekvátnu odpoveď veriacim, ktorí sa obracajú na cirkevné súdy, aby dosiahli spravodlivé rozhodnutie.“ Vyzdvihol ďalej dôležitosť témy ich stretnutia, a to pre veľký význam funkcie obhajcu zväzku, osobitne v kauzách nulity manželstva: „Je totiž nevyhnutné, aby mohol účinne plniť jemu prislúchajúcu úlohu, aby uľahčil dosiahnutie pravdy v záverečnom súdnom výroku, v záujme pastoračného dobra stránok kauzy.“ Ďalej pápež citoval inštrukciu Dignitas connubii, podľa ktorej prítomnosť obhajcu zväzku a jeho vstupovanie do procesu sú povinné v celom jeho priebehu.
Pripomenul aj perspektívu II. vatikánskeho koncilu: „Druhý vatikánsky koncil definoval Cirkev ako spoločenstvo. Na záver pápež František pripomenul, že tí, ktorí pracujú v službe cirkevného súdnictva, „konajú v mene Cirkvi a sú súčasťou Cirkvi. Preto je potrebné vždy udržať živým prepojenie medzi činnosťou Cirkvi, ktorá evanjelizuje, a činnosťou Cirkvi, ktorá vysluhuje spravodlivosť.
Svätý Otec sa modlil za mladých ľudí
Pápež František sa dnes ráno počas svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty modlil za mladých ľudí, ktorí dostávajú od rodičov „špinavý chlieb“, získavaný vďaka úplatkárstvu a korupcii, a sú hladní po dôstojnosti, pretože nečestná práca oberá o dôstojnosť. Vychádzajúc z podobenstva o nepoctivom správcovi (Lk 16, 1-8) Svätý Otec hovoril o „duchu sveta, svetskosti“, ako sa svetskosť prejavuje a ako veľmi je nebezpečná. Pripomenul, že Ježiš sa modlil k Otcovi, aby jeho učeníci neprepadli duchu svetskosti.
„Keď uvažujeme o našich nepriateľoch, skutočne myslíme najprv na diabla, pretože je to naozaj on, ktorý nám robí zle. Atmosféra a životný štýl, ktoré sa diablovi páčia, spočívajú v tejto svetskosti: žiť podľa hodnôt sveta. Tento správca je príklad svetskosti. Niektorí z vás si možno povedia: ‚Ale veď tento človek urobil to, čo robia všetci!’. Nie všetci! Niektorí správcovia, súkromní podnikatelia, verejní činitelia, členovia vlády... Možno ich nie je veľa.
„Áno, toto je pochvala podplácania! A podplácanie je maniera svetská a silno hriešna. Je to maniera, ktorá nepochádza od Boha: Boh nám prikázal prinášať domov chlieb za našu poctivú prácu! Tento muž, správca, ho prinášal, ale ako? Dával svojim deťom jesť špinavý chlieb! A jeho deti, možno s drahým vysokoškolským vzdelaním, možno vyrastali v kultivovaných kruhoch, dostávali od svojho otca ako jedlo špinu, pretože ich otec prinášajúc domov špinavý chlieb stratil svoju dôstojnosť! A toto je ťažký hriech!
Takže, ako povedal Svätý Otec, maniera podplácania sa stáva závislosťou. Ale ak existuje „svetské chytráctvo“, existuje aj „chytráctvo kresťanské“, robiť veci trochu s dôvtipom, nie však s duchom sveta, ale čestne. To je to, čo hovorí Ježiš, keď nás vyzýva, aby sme boli opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Spojiť tieto dva rozmery je milosť Ducha Svätého, poznamenal pápež.
„Možno dnes bude osožné pre nás všetkých, keď sa budeme modliť za deti a mladých ľudí, ktorí dostávajú od svojich rodičov špinavý chlieb. Aj títo sú hladujúci: majú hlad po dôstojnosti! Keď sa budeme modliť, aby Pán zmenil srdcia tých, čo uctievajú bohyňu úplatkárstva, aby si uvedomili, že dôstojnosť pochádza z čestnej práce, z poctivej každodennej práce, nie cez tieto zľahčené cesty, ktoré ťa nakoniec oberú o všetko. Skončil by som tým, ako ten iný človek z evanjelia, ktorý mal také plné stodoly a sýpky, že nevedel, čo s nimi: ‚Túto noc zomrieš‘, povedal mu Pán. Títo úbohí ľudia, ktorí stratili svoju dôstojnosť vďaka úplatkom, si nesú so sebou nie peniaze, ktoré zarobili, ale chýbajúcu dôstojnosť!
Pápež František počas omše v Dome sv. Marty
Radosť Boha je v nájdení stratenej ovečky
Radosť Boha je v nájdení stratenej ovečky, pretože má „slabosť lásky“ voči tým, ktorí sa stratili. Túto myšlienku rozviedol dnes ráno pápež František v homílii svätej omše v kaplnke domu „Santa Marta“. V komentári k podobenstvu o stratenej ovci a stratenej drachme (Lk 15,1-10) Svätý Otec vysvetľuje postoj zákonníkov a farizejov, ktorí sa pohoršovali nad tým, čo robil Ježiš a reptali proti nemu: ‚Tento človek je nebezpečný‘, jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi, ‚uráža Boha, znesväcuje poslanie proroka, aby sa priblížil k týmto ľuďom‘.
„Na šomranie odpovedá radostným podobenstvom. Štyrikrát v tomto malom úryvku je slovo radosť. Akoby povedal: ‚Vy sa pohoršujete na tomto, ale môj Otec sa raduje.‘ Toto je najhlbší odkaz podobenstva: radosť Boha. On je Bohom, ktorému sa nepáčia straty, a preto, aby nikoho nestratil, ide a hľadá. Je Bohom, ktorý vyhľadáva. Hľadá všetkých tých, ktorí sú ďaleko od neho.
„Nedopustí stratu ani jedného z tých, čo sú jeho. Toto bude aj Ježišova modlitba, na Zelený štvrtok: ‚Otče, aby sa nestratil ani jeden z tých, ktorých si mi dal‘. On je Bohom, ktorý sa vydáva na cestu, aby nás hľadal. A má určitú slabosť lásky voči tým, ktorí sú najviac vzdialení, ktorí sú stratení... Ide a hľadá ich. A ako hľadá? Hľadá až do konca, ako ten pastier, ktorý ide v tme, hľadá, až nájde. Alebo ako žena, ktorá, keď stratí drachmu, rozsvieti lampu, povymetá dom a starostlivo hľadá. Takto hľadá Boh. Toto je môj syn, nechcem ho stratiť, je môj!
Potom, keď ovcu nájde, prinesie ju späť do ovčinca k ostatným. A nikto nemá hovoriť: ‚Ty si tá stratená‘, ale: ‚Si jedna z nás‘, pretože on jej prinavracia všetku jej dôstojnosť. Niet tam nijakého rozdielu, pretože Boh každého, koho našiel, začlení späť.
„Radosťou Boha nie je smrť hriešnika, ale jeho život. To je radosť. Ako ďaleko boli títo ľudia, ktorí reptali proti Ježišovi, ako ďaleko od Božieho srdca! Nepoznali ho. Mysleli si, že sú nábožní, dobrí ľudia, dokonca vzdelaní... Často však predstierajúci vzdelanosť, nie? Toto je pokrytectvo šomrania. Naopak radosť Otca, Boha, je radosť lásky, lásky k nám. ‚Ale, ja som hriešnik, urobil som toto, tamto!‘ ‚Ale ja ťa mám aj tak rád a idem ťa hľadať a zavediem ťa domov.‘ Toto je náš Otec.
Spoločenstvo svätých
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1 Kor 13). Týmito slovami hymnu svätého Pavla sa začala dnešná generálna audiencia na Námestí sv. Petra.
V slnečnom, no už výrazne jesennom počasí pápež František nenechal veriacich dlho čakať a už o 10.15 začal svoju katechézu. Opäť ju zameral na Cirkev ako spoločenstvo svätých. Kým minulý týždeň vysvetlil prvý aspekt tohto článku viery ako spoločenstvo medzi svätými osobami, t. j. medzi veriacimi, tentoraz sa zameral na spoločenstvo Cirkvi ako účasť na svätých veciach, na duchovných dobrách: „Tieto dva aspekty sú navzájom úzko prepojené. V skutočnosti spoločenstvo medzi kresťanmi rastie prostredníctvom účasti na duchovných dobrách. Za ne považujeme osobitne sviatosti, charizmy a lásku,“ povedal Svätý Otec.
Vychádzajúc z Katechizmu Katolíckej cirkvi (porov. KKC, 949-953) Svätý Otec túto myšlienku ďalej rozvinul. Vysvetlil význam každého z týchto troch duchovných dobier pre život a rast spoločenstva Cirkvi: sviatostí, chariziem a lásky.
Na záver katechézy pápež František vyzval prítomných, aby vykonali skutok lásky. Podelil sa s nimi so zážitkom, keď sa pred audienciou stretol s malým dievčatkom trpiacim ťažkou chorobou a jeho rodičmi. Vo chvíli ticha sa tak všetci pútnici pripojili k Svätému Otcovi v modlitbe za jedenapolročnú Noemi.
Medzi rozličnými skupinami veriacich dnes Svätý Otec osobitne pozdravil účastníkov národnej púte Rómov z Maďarska. Adresoval im tieto slová: „Priniesli ste so sebou kríž, ktorý pred desiatimi rokmi na tomto námestí požehnal bl. Ján Pavol II. Z Kristovho kríža, znaku lásky, milosrdenstva a zmierenia, naďalej čerpajte nádej a silu potrebnú na to, aby ste boli apoštolmi medzi vaším ľudom. Zo srdca žehnám vás i všetkých vašich drahých!“
Po pozdrave mladým, chorým a mladomanželom Svätý Otec dodal: „Mesiac november, venovaný pamiatke a modlitbe za zosnulých, nám ponúka príležitosť hlbšie uvažovať nad významom pozemského života a nad hodnotou večného života. Nech sú pre všetkých tieto dni podnetom k porozumeniu toho, že život má hodnotu, ak je zameraný na lásku k Bohu a blížnemu.
Po skončení príhovorov pápež František osobne pozdravil jednotlivé osoby na vozíčkoch, medzi ktorými bolo aj mnoho detí. Po skončení generálnej audiencie Svätý Otec prijal na osobitnej audiencii Henriquea Caprilesa Radonskiho, guvernéra štátu Miranda z Venezuely.
Minulú stredu som hovoril o spoločenstve svätých ako o spoločenstve medzi svätými osobami, teda, medzi nami veriacimi. Dnes by som rád prehĺbil ďalší prvok týkajúci sa tejto skutočnosti. Spomínate si, že tam boli dva aspekty: spoločenstvo medzi nami, jednota medzi nami, ktorí vytvárame spoločenstvo a druhý aspekt, spoločná účasť na duchovných dobrách, čiže svätých veciach. Tieto dva prvky sú medzi sebou úzko prepojené, pretože spoločenstvo medzi kresťanmi rastie prostredníctvom účasti na duchovných dobrách. Myslíme tým osobitne na sviatosti, charizmy a lásku (porov. KKC 949-953).
Začnime spoločenstvom sviatostí. Sviatosti vyjadrujú a uskutočňujú účinné a hlboké spoločenstvo medzi nami, pretože v nich stretávame Krista Spasiteľa a jeho prostredníctvom našich bratov vo viere. Sviatosti nie sú len vonkajškové prejavy, nie sú to rituály. Sviatosti sú Kristovou silou, Ježiš Kristus je vo sviatostiach. V slávení svätej omše, eucharistie, je živý Ježiš, ktorý nás zhromažďuje, vytvára z nás spoločenstvo, privádza nás k adorácii Otca. Každý z nás je prostredníctvom krstu, birmovania a eucharistie začlenený do Krista a spojený s celým spoločenstvom veriacich. Každé stretnutie s Kristom, ktorý nám vo sviatostiach dáva túto spásu, nás pozýva „ísť“ a odovzdávať iným spásu, ktorú sme mohli vidieť, ktorej sme sa mohli dotknúť, stretnúť, prijať a ktorá je vskutku hodnoverná, pretože je láskou. Týmto spôsobom nás sviatosti pobádajú stať sa misionármi; a apoštolské nasadenie niesť evanjelium do každého prostredia, aj do toho najnepriateľskejšieho, je výsledkom stáleho sviatostného života, nakoľko je účasťou na spasiteľskej iniciatíve Boha, ktorý chce všetkým darovať spásu.
Milosť sviatostí v nás udržiava silnú a radostnú vieru, takú, ktorá vie žasnúť nad Božími „divmi“ a dokáže odolávať modlám sveta. Práve preto je dôležité vytvárať spoločenstvo, je dôležité, aby deti boli skoro pokrstené, je dôležité, aby prijali birmovanie. Prečo? Pretože ide o prítomnosť Ježiša Krista v nás, ktorý nám pomáha. Je dôležité, aby sme vtedy, keď sa cítime hriešni, pristúpili k sviatosti zmierenia. „Nie, otče, obávam sa, že kňaz ma zbije palicou!“ Nie, ten kňaz ťa nezbije. Vieš, s kým sa stretneš vo sviatosti zmierenia? S Ježišom, ktorý ti odpúšťa. Ježiš ťa tam očakáva a to znamená sviatosť.
Druhým aspektom spoločnej účasti na svätých veciach je spoločenstvo chariziem. Duch Svätý rozdáva veriacim množstvo darov a duchovných milostí. Toto „fantastické“ bohatstvo - nazvime ho tak - darov Ducha Svätého je zamerané na budovanie Cirkvi. Slovo „charizmy“ je trochu náročné. Ide o dary, ktoré nám dáva Duch Svätý. Niekto má dar byť takým a takým, má túto zručnosť, či tamtú schopnosť... Sú však aj dary, ktoré nám dáva, avšak nie preto, aby ostali ukryté, ale aby na nich mali účasť aj ostatní. Nie sú dané iba v prospech toho, kto ich dostáva, ale na úžitok Božiemu ľudu. Ak niektorá charizma, jeden z týchto darov, slúži na sebapotvrdzovanie, vtedy treba pochybovať o tom, či ide o autentickú charizmu a či je verne prežívaná. Charizmy sú osobitné dary, darované niektorým na vykonávanie dobra pre mnohých iných. Prejavujú sa ako postoje, inšpirácie, vnútorné podnety, ktoré sa rodia vo svedomí a v skúsenosti určitých osôb, ktoré sú povolané vložiť ich do služby spoločenstvu. Tieto duchovné dary osobitne prispievajú k svätosti Cirkvi a k jej poslaniu. Všetci sme povolaní, aby sme si ich vážili v sebe i v ostatných, prijali ich ako užitočné stimuly pre prítomnosť a plodné dielo Cirkvi. Sv. Pavol upozorňoval: „Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5,19). Aký je náš postoj voči týmto darom Ducha Svätého? Uvedomujeme si, že Boží Duch je slobodný dať ich komu chce?
Pristúpme k tretiemu aspektu spoločnej účasti na svätých veciach, ktorým je spoločenstvo lásky. To, čo nás vzájomne zjednocuje a prejavuje sa dobročinnosťou, je láska. O prvých kresťanoch sa pohania, ktorí ich pozorovali, vyjadrovali takto: „Hľa, ako sa milujú! Ako sa majú radi! Niet medzi nimi nenávisti, neohovárajú sa navzájom! Toto je dobré!“ Dobročinná láska: toto je Božia láska, ktorú nám Duch Svätý vkladá do sŕdc. Charizmy sú dôležité pre život kresťanského spoločenstva. Vždy sú však prostriedkami na rast v láske, ktorú sv. Pavol umiestňuje nad charizmy. Bez lásky sú aj najvýnimočnejšie dary márne. Tento človek uzdravuje ľudí, má takú schopnosť, takúto čnosť, uzdravuje. Má však lásku v srdci? Ak áno, nech pokračuje, ale ak ju nemá, neslúži Cirkvi. Bez lásky žiaden z týchto darov Cirkvi neslúži, pretože, kde nieto lásky, tam je prázdnota, ktorá sa vyplní sebectvom. spoločenstve, v pokoji? Môžeme žiť v pokoji, ak je niekto z nás sebec? Dá sa to, či nedá? [Ľudia odpovedajú: Nie!] Nedá sa to! Preto je nevyhnutná láska, ktorá nás zjednotí. Najmenší z našich prejavov lásky má priaznivé účinky pre všetkých. Z toho dôvodu prežívať jednotu Cirkvi, spoločenstvo lásky, znamená nehľadať vlastný záujem, ale deliť sa o utrpenia a radosti bratov (porov. 1 Kor 12,26), a byť ochotní niesť bremená tých najslabších a najchudobnejších. Táto bratská solidárnosť nie je rečníckym zvratom, ale je integrálnou súčasťou spoločenstva medzi kresťanmi. Vtedy, keď ju prežívame, sme znamením pre svet, sme „sviatosťou“ Božej lásky. Sme ňou jedni pre druhých a sme ňou pre všetkých!
Nejde iba o tú drobnú dobročinnosť, ktorú si môžeme navzájom poskytnúť. Často bývame necitliví, ľahostajní, máme odstup a namiesto toho, aby sme vnášali bratskú vzájomnosť, prinášame nevrlosť, chlad, sebectvo. Môžu s touto nevrlosťou, chladom a sebectvom naše cirkvi rásť? Môže takto azda rásť celá Cirkev? Nie, s mrzutosťou, chladom a egoizmom Cirkev nerastie: vzrastá iba vďaka láske, ktorá prichádza od Ducha Svätého.
Teraz si dovolím požiadať vás o jeden skutok lásky. [S humorom:] Nebojte sa, nebudeme robiť zbierku! - Skutok lásky. Ešte pred príchodom na námestie som zašiel navštíviť jedno jedenapolročné dievčatko s veľmi vážnou chorobou. Jej otec i mama sa modlia a prosia Pána ...
Ďalšie udalosti z katolíckeho sveta
- Po uplynutí troch desaťročí od pádu komunistického režimu, ktorý umožnil návrat vyučovania náboženstva do škôl biskupi zhodnotili nadobudnuté skúsenosti a súčasný stav vyučovania náboženstva a prípravy katechétov. Hovorili o komplementárnosti školského vyučovania náboženstva a katechézy vo farských spoločenstvách.
- Kardinál Maurice Piat z ostrova Maurícius hovoril o dôsledkoch nedávnej ekologickej katastrofy, pri ktorej do koralového mora unikli obrovské množstvá ropy. V súvislosti s „Časom stvorenstva“, ktorý budú kresťania celého sveta ekumenicky sláviť od 1. septembra, priblížil aj výchovné a spoločenské aktivity, ktoré Cirkev na Mauríciu organizuje.
- "Som si istá, že bieloruský národ je schopný vyriešiť si svoje problémy samostatne. Pápež František sa v nedeľu 16. augusta 2020 obrátil na Bielorusov: prosil ich o zachovanie mieru a spravodlivosti aj o spoločenský dialóg. Myslím si, že jeho posolstvo bolo veľmi jasné. Bielorusko je kresťanskou krajinou," hovorí Magda Kaczmareková.
- Bieloruskí katolíci sa majú v septembri modliť k patrónovi cirkvi v krajine, archanjelovi Michalovi. Úmyslom má byť ukončenie krízy a odvrátenie násilného konfliktu. Vyzval ich k tomu v pastierskom liste arcibiskup Minska Tadeusz Kondrusiewicz, podľa ktorého je súčasné dianie v Bielorusku "nevyhnutným dôsledkom hriechu bezprávia".
- Apel pápeža Františka v záujme dialógu medzi Egyptom, Etiópiou a Sudánom, aby ich vyjednávania o vodnej nádrži na Níle neviedli ku konfliktu, bol v Sudáne prijatý pozitívne. „Som pevne presvedčený, že teraz tu bude väčšia politická a diplomatická vôľa k dialógu na nájdenie konkrétnych riešení“, uviedol predseda Konferencie biskupov Sudánu.
- Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský povedie ďalší ročník modlitbových stretnutí nad Svätým písmom formou Lectio divina. Tentoraz budú texty venované uvažovaniu o pôsobení Božieho Ducha Svätého vo svetle Svätého písma. Prvé stretnutie bude v stredu 2. septembra o 20:00 v Katedrále sv. Martina v Bratislave.